Argumentačný text je špecifický druh textu, založený na zámernom pôsobení na adresáta.

Základné funkcie

• pôsobiť na vedomie adresáta
• vyvolať zmenu stavu v jeho vedomí
• upevniť jeho jestvujúci stav^[1]

Podľa jazykovedca a profesora Jána Horeckého treba týmto pôsobením dostať do vedomia adresáta isté myšlienky, tvrdenia, tézy. Aby bolo pôsobenie účinnejšie, tvrdenia treba objasňovať výkladom alebo príkladom a odôvodňovať vhodnými argumentmi. Pri istých typoch argumentačných a persuazívnych (ovplyvňujúcich) postupov sa formujú aj osobitné slohové postupy (ovplyvňovací, presviedčací), ale aj slohové útvary (argumentačný útvar, argumentačný text).

Príklad

Víno
Síra pôsobí na nervy
Hovorí sa: Vo víne je pravda (In vino veritas) Jedno nám však etiketa na fľašiach neprezrádza: Je v ňom priveľa síry. Zákon o potravinách nariaďuje: "Odsírovať"! Koľko síry môže človek bez obáv skonzumovať? Päťdesiat miligramov, hovorí svetová zdravotnícka organizácia. Avšak len jedna fľaša červeného vína obsahuje približne 200 miligramov síry, suchý biely hroznový výber dokonca 400 miligramov. Síra ničí vitamín B1, ktorý je dôležitý pre nervový systém. Tip: Pite suché vína. Je v nich menej síry. Podľa možnosti nie viac ako štvrť litra.^[2]

Vlastnosti

Dá sa povedať, že snaha ,,vyvolať zmenu stavu vedomia" je zámerom každého žurnalistického textu. Napriek vlastnostiam textu argumentačného, môžeme tento žáner zaradiť k výkladovému slohovému postupu. Vlastnosti ktorými ďalej oplýva sú objektívnosť, gnómickosť, tie však podliehajú štýlovej a žánrovej norme situácie, v ktorej text komunikuje.

Referencie

1. ↑ Horecký, Ján.: Obsahová štruktúra argumentačného textu. Kultúra slova, 22, 1988d, s. 203
2. ↑ Slančová, Daniela.: Praktická štylistika. Prešov, Slovacontact 1996. s. 153 ISBN 80-901417-9-X