A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Marcianus Aristides (Aristeides) z Atén alebo Aristidis Aténsky[1] (Αριστείδης ο Αθηναίος) bol antický kresťanský autor. Žil v prvej polovici 2. storočia a sám seba označoval za filozofa. Je známy ako autor diela Apológia. V katolíckej i ortodoxnej cirkvi je uctievaný ako svätec. Jeho sviatok sa v katolíckej cirkvi slávi 31. augusta, v ortodoxnej cirkvi 13. septembra.
Život
Detaily z Aristidovho života nie sú známe. Každopádne sa však považuje za jedného z prvých kresťanských apologétov, jeho spis, nazvaný jednoducho Apológia, je najstaršou zachovanou kresťanskou apológiou. Rovnako ako jeho súčasník Quadratus z Atén aj on sa v tomto svojom diele obracia priamo na vtedajšieho rímskeho cisára.
Spis Apológia je napísaný jednoduchým, no elegantným štýlom. Vysvetľuje v ňom kresťanský pohľad na svet a pokúša sa presvedčiť cisára, že sú to práve kresťania, ktorí uctievajú toho pravého Boha.
Apológia bola dlho považovaná za stratenú. Všetko, čo bolo o Aristidovi a jeho diele známe, sa opieralo len o niekoľko zmienok v dielach Euzébia Cézarejského a Hieronyma. Až v roku 1878 sa v Benátkach našiel a bol publikovaný rozsiahly arménsky fragment Apológie. Britský biblista James Rendel Harris nakoniec v roku 1889 objavil v Kláštore sv. Kataríny na vrchu Sinaj kompletný sýrsky preklad tohto spisu. Armitage Robinson neskôr preukázal, že grécky text byzantského románu Barlaam a Jozafát (Βίος Βαρλαάμ καί Ιωάσαφ) obsahuje veľkú časť Aristidovej Apológie zakomponovanú do repliky jednej z postáv.
Ukážka z textu Apológie
„Ja však tvrdím, že Boh nebol splodený ani (inak) utvorený, nikto ho nedokáže neobsiahnuť, no on obsiahne všetko. Tvrdím, že je sám v sebe jestvujúcou formou, nemá počiatok ani koniec, nemôže zaniknúť, je nesmrteľný, dokonalý a nepochopiteľný. Keď som povedal, že je dokonalý, znamená to, že nemá nijaké nedostatky ani chyby a ani nič nepotrebuje, no všetko potrebuje jeho. Povedal som, že nemá počiatok. Čo totiž má počiatok, má aj koniec. A čo má koniec, mení sa a zaniká. Nemá nijaké meno, pretože všetko, čo má meno, patrí ku stvorenstvu. Nemá nijaký tvar a nie je ani zložený z nijakých údov, pretože kto také niečo má, patrí k útvarom. Nie je muž ani žena. Nebesá ho neobsiahnu, no on ich obsiahne a obsiahne aj všetko viditeľné i neviditeľné.“
(Aristides z Atén: Apológia, 1. kapitola, úryvok)
Literatúra
- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2016. 224 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 54.
- Bernard Pouderon u.a. (Hrsg.): Aristides, Apologie (= Sources chrétiennes 470). Les Éditions du Cerf, Paris 2003
- Kaspar Julius (Übersetzer): Des Aristides von Athen Apologie (= Bibliothek der Kirchenväter 12, 1. Band). Kösel, Kempten und München 1913, S. 3-54
- Michael Lattke: “Die Wahrheit der Christen in der Apologie des Aristides. Vorstudie zu einem Kommentar”. In: M. Lang (Hrsg.): Ein neues Geschlecht? Entwicklung des frühchristlichen Selbstbewusstseins. Vandenhoeck & Ruprecht, Göttingen 2014, S. 215-235
- Michael Lattke: "Der Tod Jesu Christi in der Apologie des Aristides. Eine Fallstudie mit forschungsgeschichtlicher Einleitung und Bibliographie". In: Early Christianity 1, 2010, S. 575-601
- Michael Lattke: "Greek Words in the Syriac Text of the Apology of Aristides". In: G.A. Kiraz (ed.): Malphono w-Rabo d-Malphone: Studies in Honor of Sebastian P. Brock. Gorgias Press, Piscataway, NJ 2008, pp. 383-403
- Michael Lattke: "War der Apologet Aristides ein Mann von Bildung?" In: F.R. Prostmeier (Hrsg.): Frühchristentum und Kultur. Herder, Freiburg u.a. 2007, S. 35-74
- Berthold Altaner, Alfred Stuiber: Patrologie. Leben, Schriften und Lehre der Kirchenväter. 8. Auflage, Herder, Freiburg 1978, S. 64-65
- Jean Pépin, Jean-Pierre Mahé: Aristide d'Athènes. In: Richard Goulet (Hrsg.): Dictionnaire des philosophes antiques, Band 1, CNRS, Paris 1989, ISBN 2-222-04042-6, S. 366–368
- Samuel Raz: Abgrenzung in Aristides Apologie. Ein Beitrag zur Debatte um frühchristliche Identität. aventinus varia Nr. 42 , in: aventinus, URL:
Externé odkazy
- Text Apológie (po nemecky)
- Ján Krupa: Prvé kresťanské apológie (článok) (po slovensky)
- Aristides z Atén (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aristides von Athen na nemeckej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk