Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (1. 6. 2022)

Armand Jean du Plessis de Richelieu
kardinál Svätej rímskej cirkvi prvý minister Francúzska za vlády Ľudovíta XIII.
Portrét od Philippa de Champaigne, Louvre
Funkcie a tituly
prvý minister Francúzska
1624  – 1642
Jules Mazarin
biskup v Luçon
17. apríl 1607 – 29. apríl 1624 (rezignácia)
Biografické údaje
Narodenie	9. september, 1585 Paríž, Francúzsko
Úmrtie	4. december 1642 (57 rokov) Paríž, Francúzsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Biskup
Potvrdenie	18. december 1606 (21 rokov)
Konsekrácia	17. apríl 1607 (21 rokov)
Svätiteľ	Anne d’Escars de Givry (de Pérusse), O.S.B.
Kardinál
Menovanie	5 Sep 1622 Gregor XV.
Odkazy
Armand Jean du Plessis de Richelieu na catholic-hierarchy.org angl. Armand Jean du Plessis de Richelieu
Francúzsky portál  Vatikánsky portál  Biografický portál

Kardinál Richelieu, Armand Jean du Plessis de Richelieu, vojvoda de Fronsac, (* 9. september 1585 Paríž – † 4. december 1642 Paríž) bol francúzsky duchovný, šľachtic a štátnik. Bol hlavným ministrom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. v rokoch 1624 – 1642. Usiloval sa o zavedenie absolutizmu. Najprv zbavil príslušníkov vysokej odbojnej šľachty vplyvného postavenia na kráľovskom dvore.

Bol pôvodne predurčený pre vojenské remeslo, no bol nútený vstúpiť do cirkevných rádov, aby zachoval pre svoju rodinu príjem z biskupstva v Luçone.V roku 1607 bol vysvätený za biskupa, neskôr vstúpil do politiky, kardinálom sa stal v roku 1622. Prechodne bol vo funkcii ministra zahraničných vecí v roku 1616 a stal sa hlavným ministrom Ľudovíta XIII. v roku 1624. V roku 1642 ho nahradil kardinál Jules Mazarin.

Funkcia vykonávaná Richelieuom pre Ľudovíta XIII. je často označovaná výrazom „premier ministre”, zatiaľ čo titul bol používaný v danej dobe ako oficiálny spôsob pre označenie hlavného ministra kráľa, ktorého činnosť prepája tiež témy politické, diplomatické a koloniálne takisto kultúrne a náboženské. Známy svojou prešibanosťou, ba dokonca ľstivou povahou, často kritizovaný kvôli svojej neústupčivej uzavretosti, obnovuje víziu štátneho záujmu a je skutočne kľúčom k jeho metódam vládnutia a jeho koncepcii diplomacie a politiky. V zahraničí v boji proti Habsburgovcom a vo vnútri štátu proti šľachte a protestantom, prísne potláča smrteľné súboje (šľachty), takisto aj vzbury sedliakov proti zdaňovaniu. Preslávil sa aj aférami, ktoré sa stali slávnymi, tiež aférou démonov z Loudunu. Richelieu je považovaný za jedného z najväčších zakladateľov moderného francúzskeho štátu. Jeho činnosťou bol dlhý boj za posilnenie kráľovskej moci a monarchia sa potvrdila v novej forme, ktorá bola neskôr označená termínom absolutizmus a to triumfálnym spôsobom pod vládou Ľudovíta XIV. (1661 – 1715), potom spôsobom miernejším za pôsobenia kardinála de Fleury (1726 – 1743).

Mladosť

Richelieu sa narodil 9. septembra 1585 v Paríži v paláci de Losse. Po narodení ho nepokrstili, pretože sa nevedelo, či chorý kojenec v horúčke prežije. Pokrstili ho až 5. mája 1586 v kostole Saint-Eustache de Paris. Jeho rodina bola zo starobylej šľachty (noblesse de robe et d'épée - šľachta rúcha aj meča) z Poitiers aj z Paríža, ale chudobná. Jeho otec François du Plessis, seigneur de Richelieu, bol vojak a dvoran, ktorý mal hodnosť veľkého prepošta Francúzska. Jeho matka Suzanne de La Porte bola dcéra advokáta v parlamente. Richelieu bol tretím z piatich detí - dedičov rodu Richelieu: (Henri, Alphonse, Armand, Françoise, Nicole).

Jeho otec gardový kapitán Henri IV. zomrel 10. júna 1590, keď mal Armand len päť rokov. Rodinu zanechal zadlženú, no kráľova štedrosť jej dovolila vyhnúť sa finančným ťažkostiam. Kvôli rekompenzácii účasti Françoisa du Plessis v službe počas náboženských vojen, kráľ Henrich III. dal jeho rodine léno - biskupstvo v Luçone v roku 1584. Väčšiu časť príjmov z neho Richelieu mal pre súkromné užívanie, čo znepokojovalo duchovných, ktorí by uprednostnili, aby sa tieto fondy používali pre cirkev.

Vo veku 9 rokov bol mladý Armand-Jean poslaný do Paríža ku strýkovi Amadorovi de La Porte, v septembri 1594 do Navarrského kolégia, aby študoval filozofiu, latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Richelieu mal aj titul markíz du Chillou odvodený zo staršieho majetku pánov de Chillou v Jaulnay, v arrondissemente Chinon, ktorých bol Richelieu potomok. Je to titul, ktorý neskôr bude nosiť vo Francúzskej akadémii založenej ich starostlivosťou. Zároveň dostal vzdelanie v jazdeckej akadémii pána de Pluvinel, ktorý formoval šľachticov pre vojenskú kariéru. Učil sa jazdu, ale tiež jazdeckú akrobaciu, šerm, tanec, literatúru, matematiku a kreslenie. Žil tam typickým životom dôstojníka tej epochy, lekár Théodore de Mayenne ho liečil na gonoreu v roku 1605. V roku 1599 stretol bývalého spolužiaka z Navarrského kolégia Françoisa Leclerc du Tremblay, ktorý prišiel oznámiť svojim bývalým profesorom svoj zámer zanechať vojenský život a svoje tituly, aby sa venoval poslaniu kapucína.

Vnútropolitický vplyv

Hlavným cieľom Richelieua bolo obmedzenie moci hugenotov. Na nátlak Richelieua Ľudovít XIII. so svojou armádou v roku 1628 napadol pevnosť La Rochelle a hugenoti boli následne porazení na juhu Francúzska. V roku 1629 bola uzatvorená dohoda zrovnoprávňujúca hugenotov a katolíkov. Hugenoti sa museli odzbrojiť. Snahy katolíkov poštvať Ľudovíta XIII. proti Richelieuovi sa nestretli s úspechom. Kráľ Richelieuovi totiž veril a podporoval ho.

Následnícka postupnosť

V roku 1607 sa stal biskupom a v roku 1622 kardinálom. R 1616 vstúpil do rady regentky Márie Medicejskej a r. 1624 sa stal prvým ministrom. Richelieu veril v "absolutizmus" – právo kráľa robiť, čo sa mu páči. Veril, že kráľ sa zodpovedá Bohu, nie cirkvi, šľachte, alebo ľudu. Účinne využíval špiónov a potlačil každú opozíciu. Vyškolil svojho nasledovníka, kardinála Julesa Mazarina, ktorý pokračoval v Richelieuovej politike a do roku 1661 bol prvým ministrom Ľudovíta XIV. V mnohých európskych krajinách to boli časy, keď prví ministri mali veľkú moc.