A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Automobil (iné názvy: auto, hovorovo: autiak, hovorovo príp. nesprávne: voz, hovorovo zastarano: motor, obyčajne pejoratívne: kára; v subštandarde : fáro, búrak [2]) je cestný dopravný prostriedok používaný na prepravu osôb alebo tovaru. Ide o typ motorového vozidla, ktoré je najčastejšie poháňané benzínovým, naftovým alebo elektrickým motorom.
Pôvod a etymologický význam slova
Slovo automobil pochádza z gréckeho άυτο („áuto“), samostatne a latinského mobilis vo význame pohyblivý. Často sa používa skrátený a hovorový tvar auto, v staršej slovenčine bol tiež používaný doslovný preklad slova automobil – samohyb. Automobil je teda etymologicky definovaný ako samostatne sa pohybujúci dopravný prostriedok, ktorý je nezávislý na koľajniciach a k jeho pohybu nie sú potrebné ťažné zvieratá alebo ľudská sila a je schopný sa po zemi pohybovať vďaka svojmu pohonu. Táto definícia však zodpovedá termínu motorové vozidlo. Slovo automobil sa používa v užšom význame.
Dejiny automobilov
História automobilov sa datuje do konca 18. storočia, kedy boli realizované prvé úspešné pokusy s vozidlami poháňanými parným strojom. K ich dôležitým konštruktérom patrili Škót James Watt a francúzsky vojak Nicolas Joseph Cugnot. Jeho parný stroj prepravil v roku 1769 štyroch pasažierov a pohyboval sa rýchlosťou približne 5 km/h. Parné stroje sa postupne zdokonaľovali. Zvrat nastal v druhej polovici 19. storočia, kedy sa konštruktérom podarilo vytvoriť prvé spaľovacie motory. Neskôr v rokoch 1862 až 1866 Nicholas Otto vynašiel štvortaktný cyklus, čím umožnil vznik výkonnejších motorov.
Vlastný vývoj automobilových strojov začal v 80. rokoch 19 storočia. V tomto období Karl Benz a Gottlieb Daimler nezávisle od seba skonštruovali benzínový motor. Roku 1885 Karl Benz vyrobil trojkolesové vozidlo, prvý osobný automobil, ktorý sa verejne predával zákazníkom – Motorwagen. Štvordobý spaľovací motor bol chladený vodou a na rozdiel od iných "áut" to nebol len upravený konský koč. Benzov automobil bol od základu konštruovaný ako motorové vozidlo s oceľovým podvozkom.[3] Prvú diaľkovú jazdu s automobilom podnikla Bertha Benzová 5. augusta 1888, a to konkrétne cestu z Mannheimu do Pforzheimu. V roku 1897 Nemec Rudolf Diesel zostrojil prvý naftový motor.
V 20. storočí sa automobily poháňané benzínom alebo naftou stali najvýznamnejším dopravným prostriedkom. Prvé autá boli vyrábané ručne a boli dosť drahé, takže si ich mohli dovoliť iba bohatí ľudia. Revolúciu vo výrobe a masovom rozšírení automobilov odštartoval v USA mladý mechanik Henry Ford v roku 1902 tým, že vymyslel systém montážnej linky a sériovo vyrábal ľudovo dostupné automobily, ktoré si mohla dovoliť každá rodina. Následne si založil automobilovú spoločnosť Ford. Slávny automobil Ford model T bol uvedený na trh v roku 1908 a bol vyrábaný až do roku 1927. Počas tohto obdobia sa vyrobilo 15 miliónov kusov áut tohto modelu.[3]
Na začiatku 20. storočia sa tiež objavili prvé elektromobily, ktoré sú výhodné z hľadiska efektivity prenosu energie a zároveň sú omnoho šetrnejšie k životnému prostrediu. V 20. rokoch minulého storočia sa vývoj spaľovacieho motora veľmi zrýchlil a automobily sa aj naďalej rýchlo zdokonaľovali. V 30. rokoch boli už v podstate vynájdené takmer všetky dnešné mechanické technológie, aj keď niektoré z nich boli neskôr niekým iným znovu objavené. Po vojne sa automobilový priemysel začínal spamätávať zo škôd spôsobených druhou svetovou vojnou a preorientovávať sa späť na civilný sektor. Na konci 40. rokov bol v podstate ustanovený dnešný dizajn a koncepcia vozidiel.
V oblasti technológií našlo široké uplatnenie nezávislé zavesenie kolies a vstrekovanie paliva riadené elektronikou. Na prelome 60. a 70. rokov sa začali masívne používať plastové materiály, ktoré nahradili drevo, oceľ a iné materiály. Tento trend pretrval dodnes. 80. a 90. roky 20. storočia boli v znamení zvyšovania výkonu a zväčšovania jednotlivých modelov. Najúspešnejšie auto všetkých čias sa stalo VW Beetle – 20 miliónov kusov do roku 1983. Dôležitejšiu úlohu začala hrať bezpečnosť. Autá začali prechádzať nárazovými testami a Euro NCAP zaviedol metodiku hodnotenia bezpečnosti vozidla pomocou hviezdičiek (5 hviezdičiek znamená najlepšiu bezpečnosť).[4]
Roku 1985 sa v Európe prvýkrát predávajú vozidlá vybavené katalyzátorom výfukových plynov. Ten znižuje emisie automobilov, ale vyžaduje bezolovnatý benzín. V USA sa tento systém používal už skôr. V tom istom roku sa na európsky trh dostávajú aj prvé automobily s palubným počítačom, ktorý má priniesť vodičovi viac informácií o vozidle.[4]
Do nového tisícročia vstúpili automobilky so snahou ponúknuť vozidlá všetkých tried - vznikli tak rôzne karosárske varianty modelov a ďalšie modelové rady. Keďže konkurencia vo výrobe automobilov je veľká, modely jednotlivých automobiliek sa stále porovnávajú a každý koncern sa snaží byť o krok napred. V posledných rokoch sa automobilky snažia znižovať spotrebu a emisie CO2. Úzko s tým súvisí zníženie hmotnosti vozidiel a znižovanie objemov motorov. Taktiež sa kladie dôraz nielen na ekologickú prevádzku a výrobu vozidiel, ako aj na ich recyklovateľnosť. Trendom poslednej doby sú rôzne elektronické pomôcky ako je napr. adaptívny tempomat, dažďové senzory, bezklúčové štartovanie, nočné videnie, parkovací asistent a mnoho ďalších.
Súčasnosť
Automobil je v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou nášho moderného života. Najčastejšie býva poháňaný:
- benzínovým (zážihovým) motorom
- naftovým (vznetovým, dieselovým) motorom
- elektrickým motorom
- hybridným pohonom
- plynovým motorom (splynovač)
Okrem neoceniteľných predností a výhod však rozvoj automobilizmu prináša aj negatívne vplyvy a dopady na celú súčasnú spoločnosť, ale i budúce generácie – od hluku a vibrácií, cez znečisťovanie ovzdušia a vody, tvorbu odpadu a zaberanie pôdy, až po psychologické účinky.[5]
Nadmerná spotreba až plytvanie neobnoviteľnými prírodnými, najmä energetickými zdrojmi vyvoláva nutnosť hľadania účinných opatrení na zníženie zaťaženie životného prostredia a potrebu využívania obnoviteľných zdrojov. Príslušné orgány a výrobcovia motorových vozidiel k tejto problematike nie sú ľahostajní. Technický rozvoj smeruje správnym smerom a okrem iného sa orientuje najmä na: vývoj nových druhov motorov, zavádzanie elektroniky, znižovanie spotreby pohonných látok, znižovanie obsahu škodlivín vo výfukových plynoch, znižovanie dymivosti pri vznetových motoroch, znižovanie hlučnosti a hmotnosti vozidiel, zvyšovanie životnosti príslušenstva vozidla, recyklovanie odpadu a zabezpečovanie plynulosti premávky (výstavba diaľnic a pod.).
Bežný motorista môže k ochrane životného prostredia prispieť pri dodržiavaní správnej techniky jazdy a pravidiel cestnej premávky, ďalej pri znižovaní škodlivín vo výfukových plynoch a recyklácii odpadu. Moderný spôsob života a jeho vymoženosti nie je možné vrátiť späť, ale treba ich využívať účelne a ohľaduplne k prírode.[5]
Základné časti automobilu
Automobil sa skladá z množstva jednotlivých súčiastok a častí, zložených do týchto základných celkov:
Strojový spodok je tzv. podvozok automobilu s hnacou sústavou a príslušenstvom. Podvozok automobilu tvorí rám vozidla s nápravami a obsahuje: riadenie, brzdový mechanizmus a príslušenstvo. Hnacia sústava je vlastne motor a obsahuje: spojku, prevodovku, spojovacie hriadele a rozvodku.
Karoséria je nosná časť vozidla pre prepravované osoby a ich batožinu a pri samonosnej karosérii slúži na upevnenie časti podvozku a hnacej sústavy. V prípade, že sú časti strojového podvozku montované priamo na karosériu, hovoríme o bezrámovej karosérii, čo je dnes bežný typ karosérii.
Príslušenstvom vozidla sú pomocné zariadenia, prístroje a prostriedky s vozidlom pevne spojené a pre činnosť vozidla nevyhnutné (elektrické zapaľovanie, štartovanie, osvetlenie, chladenie a iné). Výstroj vozidla sú zariadenia, prístroje a pomôcky s vozidlom pevne spojené a pre prevádzku vozidla predpísané alebo účelné (napr. stierače, spätné zrkadlá, rýchlomer, slnečná clona a iné).[5]
Výbava vozidla sú prostriedky a pomôcky na údržbu a ošetrovanie vozidla, ktoré nie sú s ním spojené (napr. náradie, náhradné súčiastky, hasiaci prístroj, snehové reťaze a iné). Povinná výbava auta obsahuje autolekárničku, reflexný odev, prenosný výstražný trojuholník, zdvihák, kľúč na matice a skrutky kolies, ako aj náhradné koleso s diskom a pneumatikou (príp. defekt sprej).[6]
Usporiadanie automobilu
Usporiadaním automobilu rozumieme rozdielne umiestnenie hnacej sústavy vzhľadom k nápravám vozidla. Usporiadanie je veľmi rozmanité a do značnej miery ovplyvňuje jazdné vlastnosti vozidla. Poznáme tri základné druhy usporiadania automobilu:
- usporiadanie s motorom vpredu a pohonom zadných kolies
- usporiadanie s motorom vpredu a pohonom predných kolies
- usporiadanie s motorom vzadu a pohonom zadných kolies
Každé usporiadanie má svoje výhody a nevýhody. Najvýhodnejšie a najčastejšie je usporiadanie s motorom vpredu a pohonom predných kolies.[5][7]
Ovládanie automobilu
Motorové vozidlá všetkých kategórií majú základné ovládacie mechanizmy podľa účelu rovnaké. Len usporiadanie je rozdielne podľa druhu a konkrétneho vyhotovenia automobilu. Medzi základné ovládače sa zaraďuje:
- spojkový pedál – slúži na dočasné odpojenie motora od prevodovky a používa sa pri rozjazde, radení prevodových stupňov a pri zastavení
- brzdový pedál – používa sa na zníženie rýchlosti alebo zastavenie vozidla
- pedál akcelerátora (plynu) – reguluje rýchlosť vozidla a otáčok motora, dávkujeme ním množstvo zápalnej zmesi
- radiaca páka prevodových stupňov – slúži na zaradenie potrebného prevodového stupňa
- páka parkovacej (ručnej) brzdy – slúži najmä na zaistenie stojaceho vozidla, pri poruche brzdového systému slúži ako núdzová brzda
- volant – používa sa pri zmene smeru jazdy a na udržanie smeru jazdy.[8]
Druhy automobilov
V praxi rozlišujeme mnoho druhov automobilov, medzi najznámejšie patria:
- motorová trojkolka
- osobný automobil (sedan, limuzína, kupé, kombi...)
- dodávkový automobil (pick-up, van, minivan...)
- nákladný automobil (valník, kamión...)
- autobus (minibus, midibus)
Triedy osobných automobilov
Podľa charakteristických rozmerov sú osobné automobily rozdelené do tried (mini, nižšia, nižšia stredná, stredná trieda, vyššia stredná, vyššia a luxusná). V súčasnosti je možné pozorovať tendenciu neustáleho nárastu tak veľkosti automobilov, ako aj výkonov ich motorov. Hranice jednotlivých tried sa preto stále posúvajú.
Zoznam niektorých automobilových značiek
Štatistické údaje a rekordy
Automobily v priebehu svojho vývoja neustále zväčšovali aj svoju rýchlosť a efektívnosť. Rýchlosť 100 km/h prekonal v roku 1899 elektromobil La Jamais contenu od Camille Jenatzyho. Rýchlosť 200 km/h prekonal v roku 1906 parný automobil firmy Stanley Brothers riadený Fredom Marriottom. Rýchlosť 1000 km/h prekonal v roku 1970 automobil s raketovým motorom The Blue Flame firmy Reaction Dynamics riadený Garym Gabelichom. Rýchlosť zvuku prekonal v roku 1997 automobil ThrustSSC, čo je dosiaľ platný rekord.
Roku 1986 bolo na svete približne pol miliardy automobilov a roku 2010 miliarda.[9] V roku 2015 potom 947 miliónov osobných áut a 335 miliónov nákladných áut.[10] V Európskej únii vzrástol počet osobných áut zo 163 miliónov v roku 1990 na 254 miliónov v roku 2015 (teda nárast o 55%).[11]
Prudký rozvoj motorizmu a automobilového priemyslu má veľký dopad na svetovú ekonomiku. Negatívny vplyv na výrobu automobilov majú ekonomické krízy. V dôsledku ekonomickej krízy v roku 2008 celkovo prudko klesol dopyt po nových automobiloch, avšak vzrástol dopyt po najmenších vozidlách najmenej o 20 až 25%.
Slovensko
Prvé automobily so spaľovacím motorom sa na Slovensku objavili už na konci 19. storočia, no až v storočí nasledujúcom sa automobily rozšírili. Prvé vozidlá sa objavili v Bratislave, kde ich už v 1. desaťročí 20. storočia používali majetnejší podnikatelia a predstavitelia šľachty. Jedným z prvých automobilov, jazdiacich v uliciach Prešporku, bol parný automobil grófa Batthányho, ktorý na cesty z Kopčian využívali jeho úradníci.[12] V tomto období bolo v celom Rakúsko-Uhorsku iba 90 vozidiel (v žilinskom okrese bol 1 automobil, v roku 1912 boli 4), no do roku 1910 ich počet narástol už na 250. Práve v roku 1910 bola prijatá aj prvá vyhláška (č. 57000), ktorá stanovila základné pravidlá cestnej premávky. V roku 1918 bolo na Slovensku registrovaných 143 a v roku 1930 už 9071 automobilov.[13]
Bratislavská automobilová dopravná spoločnosť zriadila prvú autobusovú linku na Železnú studničku. Dva omnibusy pre 8 cestujúcich premávali od 8. septembra 1904 z Hurbanovho námestia[12] počas letnej sezóny, pričom danú trasu prešli za 25 minút. O rok neskôr vozidlá pre zlý stav cesty premávali len k Červenému mostu, no už v roku 1906 spoločnosť zanikla, čím bola ukončená i doprava.[12] Zaujímavosťou je, že prvá taxislužba sa v Bratislave objavila už pred rokom 1910 a od augusta tohto roku boli na službu využívané popri fiakroch aj automobily. Prvými boli vozidlá značky Laurin & Klement a ich stanovište bolo na Hviezdoslavovom námestí. V roku 1912 bolo v meste už 11 taxíkov. V roku 1913 mesto zakúpilo prvý hasičský automobil značky Fiat.[12]
Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel[14] a v nasledujúcich rokoch produkcia prekročila 1 milión kusov. Problémom mnohých veľkých miest sú v posledných rokoch dopravné nehody a zápchy.
Automobilový šport
Pozri aj
Referencie
- ↑ O =. Najpredávanejšie osobné automobily na Slovensku (predané autá v roku 2008) . etrend.sk, 20.11.2000, . Dostupné online.
- ↑ automobil. In: Synonymický slovník slovenčiny.
- ↑ a b Auta - Historia . auta555.estranky.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b PATURI, Felix, Ed. Bodo Harenberg, redakcia Dušan Kubálek; preklad Daiela Řezníčková. Kronika techniky. 1. vyd. Praha : Fortuna Print, 1993. S. 334-547.
- ↑ a b c d TVORÍK, Ľubomír. Učebnica pre šoférov a autoškoly. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľ Ing. Miroslav Mračko, 2015. S. 495.
- ↑ Povinna výbava auta 2018 v SR | Čo má obsahovať? . www.povinna-vybava-auta.sk, . Dostupné online.
- ↑ JAN, Zdeněk - ŽĎÁNSKÝ, Bronislav. Výkladový automobilový slovník. 3. vyd. Praha : Computer Press, 2008. S. 244.
- ↑ VLK, František. Automobilová technická příručka. 1. vyd. Brno : Prof. Ing. František Vlk, DrSc., nakladatelství a vydavatelství, 2003. S. 780.
- ↑ World Vehicle Population Tops 1 Billion Units . WardsAuto, 2011-08-15, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ • Number of vehicles in use worldwide 2015 | Statista . www.statista.com, cit. 2019-08-27. Dostupné online.
- ↑ • EU28: Passenger car stock 1990-2016 | Statista online. www.statista.com, cit. 2019-08-27. Dostupné online.
- ↑ a b c d ŠIMKO, Peter. Dejiny cestnej dopravy na Slovensku II. Žilina : Považské múzeum, 2017. 216 s. ISBN 978-80-88877-78-3. S. 135-40.
- ↑ ŠIMKO, Peter. Dejiny cestnej dopravy na Slovensku I. Žilina : Považské múzeum, 2015. 128 s. ISBN 978-80-88877-71-4. S. 77.
- ↑ A.S, Petit Press. Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete online. ekonomika.sme.sk, cit. 2019-08-27. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk