Bánovská pahorkatina

	Bánovská pahorkatina
	pahorkatina; geomorfologická časť
	Pahorkatina v okolí Podlužian
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okresy	Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske
Nadradená ; jednotka	Nitrianska pahorkatina
Susedné ; jednotky	Vysoký Inovec; Bojnianska pahorkatina; Bebravská niva; Ostrý; Slatinská brázda; Kšinianska kotlina; Kňaží stôl; Rokošské predhorie; Vestenická brána; Stredonitrianska niva
Mesto	Bánovce nad Bebravou
Súradnice	48°43′08″S 18°14′25″V / 48,719°S 18,2403°V
Najnižší bod	koryto Bebravy pri Rybanoch
- výška	180 m n. m.
	Poloha územia na Slovensku
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°43′08″S 18°14′25″V / 48,719°S 18,2403°V

Bánovská pahorkatina je geomorfologická časť Nitrianskej pahorkatiny na západnom Slovensku. Nachádza sa v povodí riečky Bebrava v okrese Bánovce nad Bebravou a vo východnej časti okresu Trenčín.

Polohopis

Pahorkatinu obklopujú zo severozápadu, severu a východu Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina, Zliechovská hornatina a Nitrické vrchy), zo západu Považský Inovec a na juhu pokračuje Nitrianska pahorkatina (Bojnianska pahorkatina a Drieňovské podhorie). Od juhu do centrálnej časti pahorkatiny zasahuje úzky pás Bebravskej nivy.^[1]

Geológia

Geologicky je Bánovská pahorkatina označovaná ako Bánovská kotlina. Je považovaná za jeden zo severných výbežkov Panónskeho panvového systému. Od rišňovskej priehlbiny ju oddeľuje závadsko-bielická elevácia podložia.^[2] Podľa geofyzikálneho výskumu a vrtov v jej najhlbšej časti dosahuje výplň miocénnych sedimentov hrúbku 1000 - 2000, lokálne až 2400 m. Vrtný prieskum preukázal veľké rozdiely vo obsahu jej výplne. Najhlbšie vrty boli realizované pri Horňanoch (DB-15, 1138 m), pri Svinnej (DB-12, 1199 m) a pri Bánovciach nad Bebravou (vrt BNB-1, 2025 m)^[3]. Panva je podobne ako ostatné severné výbežky panónskej panvy typická prítomnosťou sedimentov egenburského až bádenského veku. Zastupujú ich hlavne zlepence, pieskovce a ílovce. Mladšie sedimenty zastupujú napríklad sarmatské vulkanoklastiká pôvodom z pohoria Vtáčnik a pliocénne a kvartérne kontinentálne uloženiny.

Sídla v Bánovskej pahorkatine

Bánovská pahorkatine patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu prevažne menšie obce bánovského, partizánskeho a čiastočne aj trenčianského okresu. Najväčším sídlom sú Bánovce nad Bebravou, vytvárajúce hospodárske zázemie územia.

Doprava

Centrálnou časťou kotliny vedie dôležitá dopravná spojnica Hornej Nitry a Považia, v ktorej trase v súčasnosti vedie medzinárodná cesta E 572, vedúca po ceste I/9 a čiastočne R2. Spája Trenčín a Prievidzu a v okresnom meste na ňu nadväzuje cesta II. triedy 592 na Topoľčany a II/516 na Trenčianske Teplice.

Pozri aj

Referencie

↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Vass, D., Elečko, M., Fordinál, K., 2002, Závada-Bielice Rise - a buried elevation between Bánovce and Rišňovce Depressions in the Danube Basin. Slovak Geological Magazine, 8, 1, 13 -20
↑ Fordinál, K., Šimon, L., Elečko, M., 2001, Regionálny geologický výskum neogénnej výplne a podložia Bánovskej kotliny. Geologické práce, Správy, 105, s. 29 - 37

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[2] Vass, D., Elečko, M., Fordinál, K., 2002, Závada-Bielice Rise - a buried elevation between Bánovce and Rišňovce Depressions in the Danube Basin. Slovak Geological Magazine, 8, 1, 13 -20

[3] Fordinál, K., Šimon, L., Elečko, M., 2001, Regionálny geologický výskum neogénnej výplne a podložia Bánovskej kotliny. Geologické práce, Správy, 105, s. 29 - 37

[1]

[2]

[3]