Békešská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Maďarsko
Sídlo župy	Gyula
Rozloha	3 671 km²
Obyvateľstvo	298 710 (1910) [1]
-	229 757 (1880) [2]
Hustota	81,4 obyv./km²
Národnostné zloženie (1910)[3]	Slováci 22,3 % Maďari 73,4 % Rumuni 2,1 % Nemci 2 %
Národnostné zloženie (1880)[2]	Maďari 66,54 % Nemci 2,88 % Slováci 23,29 % Rumuni 2,33 % Rusíni 0,02 % Srbi a Chorváti 0,02 % Ostatní 0,09 %
Náboženské zloženie (1910)[4]	Reformovaná k. c. 35,4 % Evanjelické a. v. 33 % Rímskokatolícke 25,4 % Gréckokatolícke 11,4 % Pravoslávni 2,8 % Židovské 2,5 %
Wikimedia Commons: Békés County (Kingdom of Hungary)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Békešská župa resp. Békešská stolica resp. Békešský komitát (namiesto slova Békešská/-ý môže byť slovo Békéšska/-y alebo Bíkešská/-ý; iný názov: Békeš, Békéš; maď. Békés vármegye) bola uhorská župa resp. stolica resp. komitát na území dnešného juhovýchodného Maďarska. Územie Békešskej župy bolo menšie ako rozloha súčasnej maďarskej župy (pozri Békešská župa (Maďarsko)).

Charakteristika

Békešská župa susedila s týmito župami: Čongrádskou, Jasovsko-veľkokumánsko-solnockou, Hajduckou, Bihárskou, Aradskou a Čanadskou župou. Rieka Körös pretínala župu z východu na západ.

Centrum

Od začiatku 13. storočia bolo centrom Békešskej župy mesto Békeš, na začiatku 15. storočia, kedy sa mesto Békeš dostalo do vlastníctva rodiny Maróthi (1403) a pomaly začalo upadať, to bolo mesto Gyula. Nová železničná trať medzi Pešťou a Békešskou Čabou, dokončená v roku 1858 a Trianonská mierová zmluva zvýšili význam a počet obyvateľov Békešskej Čaby, ktorá sa pri reorganizácii v roku 1950, stala sídlom súčasnej Békešskej župy.

Dejiny

Békešský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku v 11. storočí. Na prelome 13. a 14. storočia sa tento komitát, podobne ako ostatné v Uhorsku, zmenil na šľachtickú stolicu. V roku 1566 obsadili mesto Gyula Turci. Pod ich nadvládou sa Békešská župa pomaly vyľudnila a upadla. Po vyhnaní Turkov 3. mája 1723 prepožičal kráľ Karol Habsburský celú župu bývalému zásobovaciemu komisárovi svojich vojsk Jánovi Jurajovi Harruckernovi, ktorý ju opäť zaľudnil a to nielen Maďarmi, ale aj Nemcami, Rumunmi a najmä Slovákmi (mestá: Békéscsaba/Békešská Čaba, Endrőd, Szarvas/Sarvaš, Tótkomlós/Slovenský Komlóš).^[5] Slováci ešte aj po silnej maďarizácii v rokoch 1868 - 1918 tvorili podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 väčšinu v Békešskočabianskom okrese (62 %) a silné zastúpenie mali aj v okresoch Sarvaš (43 %) a Orosháza (18 %). Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Maďarska a asimilácia Slovákov pokračovala. Po druhej svetovej vojne sa tisíce z nich presťahovali na Slovensko a v súčasnosti žije na území Békešskej župy približne 7 000 Slovákov. Územie súčasnej Békešskej župy sa však po rozpade Uhorska a tiež po druhej svetovej vojne zväčšilo o časti územia Aradskej župy, Čanádskej župy a Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župy.

Národnosti

V roku 1880^[6] z 229 757 obyvateľov župy bolo 152 877 Maďarov (66,54%), 53 517 Slovákov (23,29%), 6 611 Nemcov (2,88%), 5 347 Rumunov (2,33%) a 4,96% iných národností. Národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy bolo nasledovné:

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach^[6]:

• Gerla Póstelek: 701 obyvateľov / Slováci 46,50% (obec po povodniach v roku 1888 zanikla a jej chotár bol roku 1889 pripojený k obci Doboz^[7])
• Mezőberény (Poľný Berinčok): 11 368 / 37,54 %
• Békešská Čaba: 32 616 / 73,81 %
• Sarvaš: 22 504 / 59,11 %
• Slovenský Komlóš: 8 416 / 85,12 %

Iné významné obce:

• Veľký Kondoróš: 2 120 / 21,65 %
• Svätý Ondrej: 6 195 / 15,00 %
• Földvár: 1 692 / 8,22 %
• Nový Kiďóš: 3 500 / 7,60 %
• Veľký Sénáš: 2 325 / 20,65 %
• Puszta Szent Tornya: 2 404 / 7,36 % (od roku 1902 súčasť obce Orosháza)

V roku 1910^[8] bolo národnostné zloženie jednotlivých okresov Békešskej župy nasledovné:

Slováci tvorili absolútnu alebo relatívnu väčšinu v týchto obciach^[6]:

• Mezőberény (Poľný Berinčok): 13 285 / 37,03 %
• Békešská Čaba: 42 599 / 67,33 %
• Sarvaš: 25 879 / 62,84 %
• Slovenský Komlóš: 10 502 / 88,58 %
• Veľký Kondoróš: 5 225 / 41,88 %

Iné významné obce:

• Békeš: 26 875 / 3,18 %
• Doboz: 6 885 / 12,65 %
• Békešský Samson: 4 374 / 4,25 %
• Csorvás: 5 686 / 9,62 %
• Békešský Svätý Ondrej: 7 137 / 19,99 %
• Nový Kiďóš: 4 331 / 5,86 %
• Veľký Sénáš: 4 670 / 6,01 %

Slúžnovské okresy

V roku 1910 sa župa delila na tieto slúžnovské okresy:

• Békés/Békeš
• Békéscsaba/Békešská Čaba
• Gyoma
• Gyula
• Orosháza
• Szarvas/Sarvaš
• Szeghalom
• Mesto so zriadeným magistrátom

• Békešská Gyula

Referencie

1. ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
2. ↑ ^{a b} REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma . . Dostupné online. (maď.)
3. ↑ 6. A népség anyanyelve ... . In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
4. ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
5. ↑ SIRÁCKY, Ján. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966. 297 s. (Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV; zv. 11.)
6. ↑ ^{a b c} http://mtdaportal.extra.hu/adatbazisok.html
7. ↑ http://www.wenckheim.hu/postelek.htm
8. ↑ http://kt.lib.pte.hu/cgi-bin/kt.cgi?konyvtar/kt06042201/0_0_4_pg_279.html

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Békešská župa (Uhorsko)