A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Búrka | |
| | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Giorgione |
| Rok | okolo 1505 |
| Technika | olej na plátne |
| Rozmery | 82 × 73 cm |
| Galéria | Gallerie dell'Accademia, Benátky |
Búrka (tal. Tempesta) je názov obrazu talianskeho renesančného maliara Giorgioneho, pochádzajúceho z obdobia okolo roku 1505.
Giorgioneho dielo nie je veľmi rozsiahle a aj z toho neveľkého počtu diel, je pri viacerých umelcovo autorstvo spochybniteľné. Búrka, podľa mienky viacerých znalcov výtvarného umenia Giorgioneho najslávnejšie dielo, patrí spolu so Spiacou Venušou, Troma filozofmi a Juditou k dielam s bezpečne doloženým umelcovým autorstvom.
Ikonografia a symbolika diela
Obraz predstavuje otvorenú krajinu s mostom a mestom v pozadí. V popredí, tvoriacom riedky lesný porast, sa nachádzajú postavy dojčiacej ženy a vojaka. Dominantným prvkom obrazu je zlovestné, olovené nebo so šľahajúcimi bleskami.
Búrka je pravdepodobne jeden z mála obrazov, ku ktorému existuje niekoľko desiatok interpretácií zobrazovaného námetu. Niektoré z nich scénu vysvetľujú z mytologického pohľadu (búrka ako symbol najvyššieho boha Dia), iné v duchu Starého zákona, dokonca sa objavujú aj historické interpretácie a odkazy na diela rímskych básnikov Petrarcu a Boccaccia.
Vcelku najviac prijímané vysvetlenie symboliky obrazu sa objavilo v roku 1978 v monografii o Búrke talianskeho archeológa Salvatoreho Settisa. Ten jednoznačne scénu považuje za starozákonný výjav o Adamovi a Eve. Adam, opretý o dlhú palicu, pozerá sa na Evu dojčiacu ich syna Kaina. Mesto v pozadí predstavuje raj, z ktorého boli obaja po spáchaní hriechu vyhnaní. Blesk na oblohe je Božím znamením symbolizujúcim vyhnanie.
Vznik diela
Obraz vznikol okolo roku 1505 na objednávku benátskeho šľachtica a zberateľa umeleckých predmetov Gabriela Vendramina. V súpise jeho majetku sa obraz v roku 1530 spomína pod názvom Krajinka v búrke s Cigánkou a vojakom (Paesaggio in tempesta con una zingara e soldato). Rovnako sa obraz uvádza v podrobnom súpise zbierkových artefaktov, ktorý v rokoch 1567 – 1569 dali po Vendraminovej smrti vypracovať jeho dedičia.
Ďalších tristo rokov o obraze niet žiadnych záznamov. Až v roku 1855 sa objavuje záznam o obraze od švajčiarskeho kunsthistorika Jacoba Burckhardta. Vtedy mal názov Rodina Giorgioneovcov (Famiglia di Giorgione) s vysvetlením, že na obraze je namaľovaný autor s manželkou a dieťaťom v krajine, pred hroziacou búrkou. Už vtedy však bolo takmer isté, že scéna zachytená na obraze má určite hlbší význam a symboliku. V roku 1932 obraz od posledného súkromného majiteľa kúpil štát a dostal sa tak do Gallerie dell'Accademia v Benátkach, kde tvorí jeden z najväčších klenotov jej zbierkového fondu.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Búrka (Giorgione)
Zdroje
- R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
- M. Kaminski, Umění a architektura - Benátky, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-875-0
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
