BM-21 Grad
Ruský BM-21 Grad na podvozku Ural-4320 v Sankt Peterburgu pred prehliadkou Víťazstva (2009).
Základná charakteristika
Posádka	3
Dĺžka	7350 m mm
Šírka	2400 mm
Výška	3090 mm
Hmotnosť	13,7 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie
Hlavná zbraň	odpaľovacie zariadenie 122 mm rakiet
Sekundárne zbrane
Pohon a pohyb
Pohon	Benzínový V-8 Ural-375 130 kW (180 k)
Odpruženie	listové perá
Max. rýchlosť	75 km/h (na ceste)
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd	450 km (po ceste)
Priechodnosť

BM-21 Grad alebo RSZO Grad (po rusky РСЗО Град) alebo 9К51 je sovietsky a neskôr ruský viachlavňový salvový raketomet kalibru 122 mm na podvozku nákladného automobilu, spravidla Ural-375D (6×6) a neskoršie verzie na podvozku Ural-4320. Pri paľbe využíva rakety M-21. Rôzne verzie nesú 12 (9P125 Grad-V), 38 (9P138 Grad-1) alebo 40 ks rakiet (9К51 Grad).^[1]

Označenie RSZO Grad, reaktivnaja sistema zaľpovogo ogňa - znamená reaktívny systém salvovej paľby, salvový raketomet, v anglicky hovoriacich krajinách sú obdobné zbraňové systémy označované Multi Launch Rocket System (skr. MLRS). Grad znamená po rusky krupobitie.

Určenie

Raketomet BM-21 je určený na ničenie živej sily protivníka v otvorenom priestore alebo krytí; nepancierovaných vozidiel a obrnených transportérov v oblasti sústredenia; nepriateľského delostrelectva, veliteľských stanovíšť a iných cieľov a ďalších úloh v rôznych bojových podmienkach. Vzhľadom na počet rakiet, ktoré je každé vozidlo schopné rýchlo vystreliť na nepriateľský cieľ, a ich rozptyl je efektívny, najmä na kratšie vzdialenosti. Jeden prápor osemnástich odpaľovacích zariadení je schopný vystreliť jednou salvou 720 rakiet. Systém má nižšiu presnosť ako konvenčné hlavňové delostrelectvo a nemožno ho použiť v situáciách, ktoré vyžadujú veľkú presnosť. Spolieha sa na veľký počet črepín, ktoré sa rozptýlia po oblasti pri určitej miere zásahov na konkrétne ciele. Napriek tomu je BM-21 považovaný za účinnú zbraň, najmä kvôli krátkej dobe medzi výstrelom a dopadom celej salvy.

BM-21 môže byť pripravený na presun za dve minúty, čo môže byť potrebné pri úlohe umlčovania nepriateľských delostreleckých batérií. Opätovné nabíjanie sa vykonáva ručne a trvá približne 10 - 15 minút, čo je považované za hlavnú nevýhodu systému.^[1]

Rakety

Raketomet štandardne používa 2,87 m dlhé rakety M-21 kalibru 122 mm vážiace okolo 46 kg, ktoré sú stabilizované rotáciou a stabiliátormi (krídelkami). Rakety môžu byť vybavené vysoko výbušnými, zápalnými alebo chemickými hlavicami a štandardne dosahujú dostrel 20 km. Novšie vysokovýbušné a mínovacie rakety (používané na vynášanie protipechotných alebo protitankových mín) majú dosah 30 km a viac. Hlavice vážia približne 20 kilogramov, v závislosti od typu. Vypálené môžu byť salvou, striedavo alebo jednotlivo.

Vznik a vývoj

Vývoj raketometu sa začal v roku 1959 vo výskumnom ústave NII-147 v meste Tula. Vývojom vozidla, ktoré bolo nosičom raketometu bola poverená špeciálna konštrukčná kancelária SKB-203.^[2] Skonštruovaný bol v 60. rokoch 20. storočia a verejnosti bol prvýkrát predstavený roku 1964. Nahradil staršiu konštrukciu raketometov BM-14, ktoré sú následníkom legendárneho systému BM-8 a BM-13 Kaťuša, zavedeného a používaného počas druhej svetovej vojny.

Výroba a nasadenie

BM-21 Grad bol zo Sovietskeho zväzu vyvážaný do mnohých krajín sveta. Vznikalo rad rôznych obmien a variantov. Raketomety sa v rôznych verziách vyrábali licenčne aj v zahraničí. Okrem toho vznikli v Československu (napr. RM-70), Poľsku a Rumunsku verzie, ktorých odpaľovacie zariadenie bolo umiestnené na vozidlách tamojšej produkcie.

Stroje Grad boli po prvý krát nasadené v reálnych bojoch počas čínsko-sovietskeho konfliktu.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému BM-21 Grad