Babylonské zajatie (iné názvy: babylonský exil, babylonské vyhnanstvo) bolo opakované odvliekanie Židov do zajatia, resp. ich násilné presídľovanie do Mezopotámie medzi 8. až 6. storočím pred Kr.

Keď bola v 8. storočí pred Kr. Asýria na vrchole svojej moci, rozpútala dobyvačnú vojnu proti Egyptu. Za vlády Tiglata Pilesera III. a Sargona II. Asýrčania obsadili Izrael, severnú časť krajiny, väčšinu obyvateľstva odvliekli a ich osady osídlili sčasti okolitými národmi, sčasti pôvodným obyvateľstvom. Zvyšky židovstva sa s týmito národmi (Feničania, Amorejci, Moábci, Edómci) pomiešali. Práve preto nastal v 4. storočí pred Kr. rozkol medzi tými, čo sa vracali zo zajatia, a tými, čo ostali, Samaritánmi.

Južná časť krajiny, Júda, mala podobný osud, babylonské vojská Nebukadnesara po dvojročnom obliehaní roku 587 pred Kr. obsadili Jeruzalem a zbúrali ho. Aj odtiaľ odvliekli väčšinu obyvateľov.

V babylonskom zajatí prešlo židovské náboženstvo podstatnými zmenami: predchádzajúci kult bol pevne viazaný na chrám. V babylonskom zajatí sa však náboženská prax musí vykonávať v súkromných domoch, neskôr v synagógach, namiesto prinášania obetí sa dostáva do popredia modlitba a čítanie svätých spisov. Tu sa upevnil monoteizmus, najmä pôsobením prorokov, tu sa posilnila viera v Mesiáša. Židia sa nazdávali, že keď už Jahve bude mať dosť utrpenia svojho vyvoleného ľudu, buď osobne, alebo prostredníctvom svojho posla (Mesiáša) ho oslobodí.

Tu sa začali zhromažďovať písomné zbierky tradícií, pričom, samozrejme, nemohli sa vymaniť spod vplyvu prostredia. Preto sa dostávajú do vznikajúcich textov mezopotámske mýty (príbeh o stvorení, mýtus o potope, kajúcne žalmy a pod.).

Keď Kýros obsadil Babylon, vrátil Židom slobodu a dovolil im vrátiť sa do Jeruzalema (Kýrov edikt).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babylonské zajatie

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.