Bakelit je fenolformaldehydový polykondenzát (živica), ktorý v roku 1907 ako prvý pripravil belgický chemik Leo Hendrik Baekeland. Bol vôbec prvou priemyselne vyrábanou umelou hmotou. Bakelite™ a Bakelit™ sú ochranné značky nemeckej spoločnosti Bakelite AG, ale samotný názov „bakelit” sa veľmi rýchlo udomácnil v hovorovej reči ako označenie viac-menej všetkých umelých hmôt.

Opierajúc sa o výskum nemeckého chemika Hermanna Staudingera, ktorý položil teoretické základy makromolekulovej chémie, experimentoval Baekeland v rokoch 1907–1909 s fenolom a formaldehydom. Zistil, že tieto dve zlúčeniny pri zvýšenej teplote navzájom exotermicky reagujú za vzniku tuhého kondenzátu — živice. Tiež zistil, že v tejto živici sú obe zlúčeniny viazané rôznymi spôsobmi, čím vytvárajú pomerne zložitú priestorovú štruktúru. Po oddestilovaní reakciou vzniknutej vody zostala len mäkká hmota, ktorá sa dala tvarovať pomocou foriem.

Polykondenzácia fenolu a formaldehydu prebieha podľa nasledujúcej reakcie:

Po ochladení a vytvrdení je táto hmota odolná voči mechanickému poškodeniu, teplu a kyselinám. Bakelit patrí ku reaktoplastom a na rozdiel od termoplastov (napr. polyetylén, celuloid) ho nie je po ochladení možné opätovným zahriatím tvarovať. Vzniknutý bakelit má vždy tmavohnedú až čiernu farbu a na svetle postupne tmavne.

Časť priestorovej štruktúry Bakelitu. Vidieť sú mnohé priečne väzby, ktorými je celá štruktúra zosieťovaná.

Pri lisovaní výrobkov z bakelitu sa do hmoty väčšinou pridávajú rôzne prímesi, napríklad drevná alebo kamenná múčka, textilné vlákna atď.

Baekeland si rýchlo uvedomil možnosti, ktoré bakelit ponúka a 25. mája 1910 založil spolu s podnikateľom J. Rütgersom spoločnosť Bakelite GmbH v meste Erkner neďaleko Berlína. V tom čase bol fenol len odpadom pri destilácii kamenného uhlia a až firma Bakelite ho začala vo veľkej miere využívať na výrobu bakelitu. Po druhej svetovej vojne bola firma presťahovaná do mesta Iserlohn. V roku 1957 začala výroba fenolových živíc v Duisburgu, kde sa od roku 1959 vyrábali aj rôzne epoxidové živice. Koncom 80. rokov odkúpila spoločnosť Bakelite AG niektoré európske spoločnosti a dnes produkuje viac ako 2 000 rôznych plastov, čím patrí ku najväčším výrobcom plastov na svete.

Rádioprijímač so skrinkou zhotovenou z bakelitu (rok 1933).

Bakelit sa rozšíril veľmi rýchlo — už v 30. rokoch len v Nemecku existovalo viac ako 100 výrobcov predmetov z bakelitu.

Bakelit mal v minulosti veľmi široké použitie v domácnostiach — obzvlášť kuchynské prístroje, telefóny, rôzne ozdobné predmety, bižutéria, kancelárske potreby a elektroinštalačný materiál.

Aj dnes sa ešte používa na výrobu predmetov, pri ktorých je dôležitá odolnosť voči teplote, ohňovzdornosť a chemická odolnosť. Produkty z bakelitu sú dnes pre svoj osobitý dizajn a historický význam často vyhľadávané zberateľské predmety.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bakelit

Chemický portál