Baletné špičky je druh obuvi používanej v balete, umožňujúcej tanec na špičkách, nazývaný tiež en pointe. Na špičkách tancujú zvyčajne ženy, ale niekedy aj muži.^{[1][chýba vhodnejší zdroj} Tanec na špičkách by mal pôsobiť pôvabne a žensky aj keď je naň potrebná sila.^{[2][chýba vhodnejší zdroj}

Technika tanca na špičkách sa prvýkrát objavila v balete Sylfida v choreografii Filippa Taglioniho (1777 – 1871). Hlavnú rolu tancovala jeho dcéra Mária.^[3] V 30. rokoch 19. storočia romantický balet od tanečníkov vyžadoval ľahkosť, vznešenosť a precíznosť a začali sa používať aj špičky. V českých krajinách sa spoľahlivo dajú doložiť do júla 1850.^[4]

Tanečnice tanec na špičkách trénujú najskôr od 12 rokov veku ^[1] a po istej dobe tréningu.^{[5][chýba vhodnejší zdroj}

Kubo Klbo v balete podľa Shakespearovej hry Sen noci svätojánskej je jedna z postáv, ktorú na špičkách tancuje muž. Špičky majú nahradzovať kopýtka keď je Klbo premenený na osla.^{[6][chýba vhodnejší zdroj}

Špičky sú vyrábané lepením vrstiev saténu, papiera a plátna.^{[5][chýba vhodnejší zdroj} Na nohy sa pripevňujú stuhou a gumou a na jedno predstavenie je potreba mať pripravené dva až tri páry: mäkšie sú vhodné na skoky, aby pri doskokoch neboli počuť; tvrdšie na technickú prácu ako obraty a pozície vyžadujúce rovnováhu.^{[2][chýba vhodnejší zdroj}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baletné špičky