Šachty v Banskej Štiavnici, 1726

Povrchová ťažba železnej rudy na Labradore v Kanade

Baníctvo (iné názvy: banský priemysel, ťažobný priemysel) je ťažba nerastných surovín (minerálov, rúd, nerúd a fosílnych palív) prípadne ďalších surovín zo Zeme, povrchovou ťažbou alebo podzemným spôsobom. Predstavuje komplexný súhrn prác potrebných na vyhľadávanie, dobývanie a čiastočne aj na úpravu úžitkových nerastov. Týmto spôsobom sa dobýva väčšina surovín, ktoré nemôžu byť dopestované poľnohospodárstvom, vytvorené umelo v laboratóriách alebo priemyselne. V širšom zmysle baníctvo zahŕňa dobývanie akýchkoľvek neobnoviteľných zdrojov ako sú rudy, ale aj ropa, zemný plyn a voda.

Spôsob ťažby

• hlbinná ťažba - vykopaním štôlní (horizontálnych tunelov), ťaží sa ruda obsahujúca jalovinu (vyťažený materiál bez rudy) v tzv. hlbinných baniach
• povrchová ťažba - ťaží sa v lomoch, tento spôsob je ekonomicky menej náročný a lacnejší
• ťažba lúhovaním - (al. chemické lúhovanie)^[1] ideálne sa ťaží nerast rozpustný vo vode (soľanka), alebo sa do vody pridávajú rozpúšťadlá (kyseliny, kyanidy a pod.)^[2], ktoré však zaťažujú životné prostredie. Na Slovensku je kyanidová ťažba zlata zakázaná zákonom.^[3]

Vplyv banského priemyslu na životné prostredie

Ťažba a úprava nerastných surovín má negatívne vedľajšie vplyvy na životné prostredie. Pri ťažbe a spracovaní prírodných surovín (uhlie, ropa, rudy) vzniká značné množstvo tuhých, kvapalných aj plynných odpadov. Produkcia týchto odpadov sa viaže na miesto ťažby, resp. výroby. Mnohé z týchto negatívnych javov možno minimalizovať alebo celkom odstrániť použitím vhodných technológií a pracovných postupov.

Intenzita a spôsob ovplyvnenia životného prostredia pri ťažbe závisia na:

• druhu dobývanej suroviny
• spôsobu dobývania a jeho intenzite
• množstve a koncentrácii ťažobných zariadení na určitom územnom celku
• geologických podmienkach uloženia ložiska
• geomorfológii postihnutého územia

Verejnosti sprístupnené bane na Slovensku^[4]4">upraviť | upraviť zdroj

• Štôlňa Bartolomej (Banská Štiavnica) - štôlňa v areáli Banského múzea v prírode

• Štôlňa Glanzenberg, Banská Štiavnica
• Baňa Starovšechsvätých, Hodruša - Hámre
• Medvedia štôlňa, Žiar, Liptovský Mikuláš
• Baňa Cigeľ, Sebedražie, Prievidza
• Štôlňa Dionýz, Drnava, Rožňava
• Trebostovská štôlňa, Trebostovo, Martin
• Slovenské opálové bane - Dubnícke bane - sprístupnené od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef asi 1,2 km starých banských chodieb.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ ISBN 978-92-79-19367-5, Európska únia, 2011, Ťažba neenergetických surovín a sústava Natura 2000, Dopady chem. luhovania - str.33
2. ↑ FRANZEN, Jozef; MESARČÍK, Ivan. Zlato a jeho kyanidové lúhovanie online. enviromagazin.sk, cit. 2021-09-10. Dostupné online.
3. ↑ TASR. Zlato sa na Slovensku nebude môcť ťažiť metódou kyanidového lúhovania. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-11-01. Dostupné online cit. 2021-09-10.
4. ↑ Bane a štôlne | Slovenský cestovateľ online. Slovenský cestovateľ, cit. 2018-10-02. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému banská činnosť.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• kniha o československom baníctve z roku 1949 : 700 let československého hornictví. Praha: Orbis, 1949. 68 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Portál vedy o Zemi