Baracký potok
potok
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Obec	Ruská Nová Ves, Teriakovce, Prešov
Prameň	Toryská pahorkatina
- poloha	Ruská Nová Ves
- výška	489 m
- súradnice	48°59′16″S 21°20′18″V / 48,9878°S 21,3384°V / 48.9878; 21.3384
Ústie	Soľný potok
- poloha	Prešov, Solivar
- výška	264 m
- súradnice	48°58′54″S 21°16′51″V / 48,9818°S 21,2808°V / 48.9818; 21.2808
Dĺžka	5,7 km
Rád toku	VIII.
Hydrologický identifikátor	4-32-04-432
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Baracký potok^[1] je potok v regióne Šariš, v severnej časti územia obcí Ruská Nová Ves a Teriakovce a vo východnej časti územia mesta Prešov v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom Soľného potoka v povodí Torysy; má dĺžku 5,7 km. Je vodným tokom VIII. rádu. Hydrologický identifikátor: 4-32-04-432. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Toryská pahorkatina^[2][3].

Prameň

Pramení v nadmorskej výške 489 m n. m. v severnej časti extravilánu obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov, v geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina.

Opis toku

Od prameňa tečie v dĺžke 300 m juhozápadným smerom poľnohospodárskym extravilánom obce Ruská Nová Ves, v nadmorskej výške 457 m n. m. vteká na obecnú hranicu medzi Ruskou Novou Vsou a Teriakovcami, ktorú sleduje až po trojchotárnik, ľavým brehom obmýva pasienok v Ruskej Novej Vsi Kalendáre, pokračuje lemovaný úzkym pásom príbrežnej vegetácie v smere juhozápadozápad, pravým brehom obmýva pole v Teriakovciach Bodolazy, v nadmorskej výške 392 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v nadmorskej výške 374 m n. m. priberá ľavostranný prítok Činalovský potok, priteká na južný okraj intravilánu Teriakoviec a tu v nadmorskej výške 345 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok a v krátkej vzdialenosti v nadmorskej výške 338 m n. m. i druhý bezmenný pravostranný prítok z poľa Pod Sekom v Teriakovciach, v nadmorskej výške 324 m n. m. podteká cestu zo Solivaru do Teriakoviec a zároveň priteká na trojchotárnik, pokračuje po obecnej hranici medzi obcou Teriakovce a mestom Prešov, v nadmorskej výške 303 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie mesta Prešov, pravým brehom obmýva pole Šalgovícke jarky v Prešove v mestskej časti Solivar, stáča sa na juhozápad, meandruje, v nadmorskej výške 264 m n. m. ústi do Soľného potoka ako jeho pravostranný prítok. Soľný potok ďalej ústi do Torysy. Baracký potok má štyri prítoky.^[4][5]

Baracký potok pramení v severnej časti extravilánu obce Ruská Nová Ves, sleduje obecnú hranicu medzi obcou Ruská Nová Ves a obcou Teriakovce, neskôr medzi Teriakovcami a mestom Prešov, kde v mestskej časti Solivar ústi do Soľného potoka v okrese Prešov v Prešovskom kraji, v geomorfologickom celku Košická kotlina, v geomorfologickom podcelku Toryská pahorkatina^[6].

Pôvod názvu

Názov vodného toku Baracký potok má pôvod vo vlastníctve potoka rehoľníkmi, mníchmi, bratmi, prípadne s ináč spájanými hospodármi s týmto geografickým objektom. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe *Bratský potok; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol slovenský názov podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovaný do podoby → Baracký . . ., keďže aj slovenské označenie mních, rehoľník, brat bolo pri prevzatí do maďarčiny modifikované do podoby barát; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Baracký potok s ponechaním prídavného mena modifikovaného maďarčinou. Z apelatíva brat/ barát rozšírením o formant -ský/ -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Bratský potok/ Baracký potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii^[7]. Vodný tok Baracký potok je vzdialený od poľa Baracky v Žehni a od lesa v Mirkovciach 10 km. Obec Mirkovce a obec Žehňa vzájomne susedia; les a lúka s názvom Baracky v obci Mirkovce sú pokračovaním poľa v Žehni s tým istým názvom. Polovica dnes zaniknutej obce Nižné Mirkovce v stredoveku patrila myšlianskemu prepoštstvu. Prepoštstvo pôvodom z apelatíva prepošt vo význame prvý kanonik kapituly z latinčiny praepositus^[8]. Etymológia pôvodu názvu potoka Baracký potok z ovocnej dreviny marhuľa, nárečovo baracka, je málo pravdepodobná; je to iba náhodná zvuková zhoda; výskum ešte pokračuje.

Podobnú motiváciu pomenovania i analogický kontinuálny historický vývoj názvu vodného toku má i potok Baracký jarok s variantným názvom Mníšsky jarok tečúci cez pole Fráterka na území mesta Skalica. Maďarskú adaptáciu pôvodného slovenského názvu Bratský → Baracký, ktorá bola späť prevzatá do slovenčiny s tým, že názov v slovenčine už nezískal svoju pôvodnú podobu, si niekedy zachovávajú v sebe i štandardizované slovenské geografické názvy. Podľa Andreja Závodného motiváciou pomenovania Barackého jarka je vlastníctvo, príslušnosť územia k istej mníšskej reholi^[9]. Potvrdzuje to aj existencia variantného názvu k názvu Baracký jarok a to Mníšsky jarok. Na území mesta Skalica pôsobilo niekoľko cirkevných rádov; od 15. storočia tu pôsobili františkáni, v 17. storočí k nim pribudli karmelitáni a jezuiti (v roku 1662 založili gymnázium), neskôr paulíni a od konca 18. storočia milosrdní bratia. Preto je vieryhodnejšie spájať pôvod názvu s užívacím vzťahom mníchov, rehoľníkov, bratov k pozemkom pri vodnom toku než s výskytom marhúľ, nárečovo baraciek.

Hydronymum Baracký potok bolo štandardizované v roku 1975^[10]. V čase štandardizačného procesu hydronymum Baracký potok bolo jedinečným hydronymom na Slovensku. Dvojslovné hydronymum Baracký potok v tvare zhodného prívlastku patrí do kategórie frekventovaných názvov potokov v množine slovenských štandardizovaných názvov vodných tokov.

Referencie