Bard (cca 1817), John Martin

Bard, často prekladaný ako básnik a spevák.

Ich úloha v keltskej spoločnosti bola oveľa širšia. Bard bol vysoko vzdelaný v oblasti rétoriky, lingvistiky, umenia a mytológie. Ich pozícia sa viac blížila ku kňazovi, než k zabávačovi. Bardi boli po druidoch druhí najviac vážení z takzvaného Aes Dana (učený ľud). Ich politická pozícia bola vždy neutrálna, nemiešali sa do sporov. Bardi boli oprávnení pohybovať sa medzi kráľovstvami aj v čase vojny a nikto ich nesmel zastaviť.

Bardi vo svojej pamäti uchovávali spevy, piesne a básne o bohoch, hrdinoch a kráľoch. Ich umelecký prednes bol veľmi kvalitný a popularita bardov často presahovala hranice krajiny. Ich výtvory dokonca zbierali mnísi.

Stať sa bardom pritom nebolo vôbec jednoduché. Pod vedením majstra sa žiak - mabinog, vzdelával až 12 rokov. Za ten čas mal presne stanovené koľko veršov musí vytvoriť a koľko sa ich musí naučiť naspamäť. Metódy na prebudenie inšpirácie boli často dosť drastické - samota a pôst, znehybnenie tela na niekoľko hodín a podobne. Melódie bardov vraj mali priam zázračný účinok, vedeli potešiť srdce, uzdravovať alebo aj vyburcovať do nepríčetnosti. Bard však nie je tak celkom iba keltskou záležitosťou. S ekvivalentom barda sa stretávame aj u Germánov (konkrétne Vikingov), kde bol nazývaný skald, alebo aj u Slovanov kde sa volal guslar (oblasť bývalej Juhoslávie), skazitel (Rusko a Ukrajina) alebo igric (Slovensko a Česko).