Barnard 68
Pozorovacie dáta (Epocha J2000.0)
Typ	hmlovina
Trieda	Tmavá hmlovina
Rektascenzia	17h 22m 38,2s
Deklinácia	-23° 49′ 34″
Vzdialenosť	500 svetelných rokov
Súhvezdie	Hadonos
Fyzické charakteristiky
Iné označenia	B68
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Astronomický portál

Súradnice: 17^h 22^m 38^s; -23° 49′ 34″

Barnard 68 je molekulový oblak, temná absorpčná hmlovina, v južnej časti súhvezdia Hadonos. Je vo vzdialenosti 500 svetelných rokov. Medzi ňou a Slnkom nie je vidieť žiadnu hviezdu. Americký astronóm Edward Emerson Barnard pridal túto hmlovinu do svojho katalógu tmavých hmlovín v roku 1919. V jeho katalógu zverejnenom v roku 1927 sa nachádzalo približne 350 objektov.

Kvôli nepriehľadnosti je interiér molekulárneho mraku mimoriadne chladný, teplota okolo 16 K (-257°C). Jeho hmotnosť je asi dvakrát vyššia ako hmotnosť Slnka a v priemere meria približne polovicu svetelného roka.^[1]

Charakteristika

Pri vysokej koncentrácii prachu a plynu sa prakticky všetko svetlo v pozadí absorbuje. Tmavé okolie vnútrajška molekulárnych mračien im napomáha byť jednými z najchladnejších a najizolovanejších miest vo vesmíre. To, že v jeho centre nie sú vidieť žiadne hviezdy, naznačuje, že Barnard 68 je pomerne blízko, podľa merania asi 500 svetelných rokov ďaleko. Nie je presne známe, ako molekulárnej mračná ako je Barnard 68 vznikajú, ale vie sa, že mračná samotná sú pravdepodobne miestami vzniku nových hviezd. Samotné mračno Barnard 68 sa zrejme zmrští za vzniku novej hviezdnej sústavy. V infračervenom sprektre je však možné cez mračno naskrz vidieť.^[2]

Zloženie

V plynoch v tejto hmlovine bolo objavených päť molekúl (C18O, CS, NH3, H2CO a C3H2), jeden molekulový ión (N2H +), horné limity pre výskyt jednej molekuly (13CO) a jedného molekulárneho iónu (HCO+). Výskyt sa zisťoval pomocou vlastných interferometrových údajov.^[3]

Referencie