Reliéf je sochárske dielo, určené na frontálny pohľad, tým sa líši od sochy, ktorá je určená pre viacero pohľadov. Plastické, priestorové prvky vystupujú zo základnej plochy do priestoru. Môžu vytvárať napríklad priestorovú ilúziu alebo znázorňovať iba dekoratívne ornamenty. Reliéf môže byť súčasťou povrchovej dekorácie architektúry.

Podľa výšky vystupujúceho námetu poznáme:

• basreliéf - nízky reliéf - je reliéf, pri ktorom námet vystupuje iba málo nad základnú plochu s nízkym kontrastom^[1]. Napríklad reliéfna tvorba talianskeho sochára Giacomma Manzú, alebo Marina Mariniho. Extrémnym príkladom nízkeho reliéfu sú napríklad mince, kde sa námet mierne prepadá dovnútra zaoblenej základne. Ďalšie príklady na známych dielach: Angkor Wat a Ištarina brána.
• hautreliéf - vysoký reliéf - je reliéf, pri ktorom námet viac ignoruje základňu, odpútava sa od nej a začína sa približovať svojou plasticitou soche. Vysoký reliéf je limitovaný najmä možnosťami materiálu, z ktorého je vytvorený. Väčšiu voľnosť umožňuje, v porovnaní s kameňom, bronz alebo sadra. Napríklad Rodinovo dielo Brána pekiel, vytvorené z bronzu.
• reliéf en creux - vhĺbený reliéf - je reliéf, pri ktorom námet vstupuje dovnútra plochy (zväčša kameňa). Tento typ reliéfu je typický napríklad pre staroegyptské sochárstvo. V umení 20. storočia na Slovensku je v tomto vyhotovení zásadným reliéf na fasáde budovy železníc (Šancová, Trnavské mýto - Bratislava). Figurálny návrh bol prvým, ktorý bol u nás vytvorený na počítači, autorom je slovenský sochár Jozef Jankovič.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reliéf (sochárske dielo)