A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bazilika č. 3 | |
ruiny ranokresťanskej baziliky | |
celkový pohľad na baziliku z juhovýchodu
| |
Patrocínium: Štefan Prvomučeník | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Chisaria |
Mesto | Chisaria |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
Súradnice | 42°29′51″S 24°42′22″V / 42,497598°S 24,706182°V |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
Výstavba | |
- dokončenie | 4. storočie (prvá budova), 5./6. storočie (obnova) |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Basilica No.3 (Chisarya) | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bazilika č. 3 (bulh. Базилика Nº 3) predstavuje ruiny ranokresťanskej baziliky ležiace v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]
Lokalita
Bazilika leží v centrálnej časti mesta Chisaria[1][2][3][5][4][6] mimo ohradenej časti bývalého mesta Diocletianopolis[2][5][1] približne 120 metrov južne[2][5][4][6][1] od hlavnej južnej pevnostnej brány antického mesta[2][6][5] nazývanej Kamilite[2][5] naľavo od cesty, ktorá vedie do oddelenej štvrte Miromir.[1]
Dejiny
Bazilika v pôvodnej podobe bola postavená v priebehu druhej polovice 4. storočia.[1][5] V priebehu 5. storočia bola budova takmer zničená s najväčšou pravdepodobnosťou pri nájazdoch Hunov a následne bola budova[5][2] v priebehu druhej polovice 5. storočia,[2] alebo v 6. storočí[5] nanovo postavená.[5][2]
Prvé archeologické výskumy baziliky prebehli v roku 1936. V tomto čase však boli odkryté len východné a severné časti átria baziliky.[1] V roku 1966 bola ako súčasť celku ranokresťanských bazilík na území mesta Chisaria zapísaná do zoznamu kultúrnych pamiatok národného významu.[3] Úplne odkrytá a detailne vedecky preskúmaná bola až v v roku 1980.[2][1]
Charakteristika
Je jednou z desiatich objavených ranokresťanských bazilík mesta Diocletianopolis.[2]
Ide o trojloďovú baziliku s apsidou,[5][6][2] predsieňou a átriom.[2]
V bazilike bol nájdený nápis v starogréčtine, ktorý oboznamuje, že v 6. storočí bol chrám zasvätený svätému Štefanovi[2][5][6][1] a že sú v bazilike pochovaní kňaz Teodor a jeho syn – protektor Ján. Nadpis sa v súčasnosti nachádza v priestoroch archeologického múzea v Chisarii.[5][6][1] Okrem nápisu sa pri výskumoch v bazilike našiel aj strieborný relikviár.[1]
Apsida
Apsida je zvonku trojstranného pôdorysu, zvnútra je pôdorys apsidy polkruhový.[1][5][6] Táto skutočnosť poukazuje na to, že chrám v súčasnej podobe zo 6. storočia bol postavený na základoch pôvodného chrámu zo 4. storočia. Trojstenové apsidy sa totiž na území dnešného Bulharska vyskytovali predovšetkým v priebehu druhej polovice 5. storočia a neskôr. Z vnútornej strany apsidy sa pred ňou nachádzala dekoratívna približne 50 centimetrov vysoká stena polkruhového pôdorysu. Medzi dekoratívnou stenou a vnútornou stenou apsidy sa nachádzal približne jeden meter široký koridor – tzv. deambulatorium. Tento koridor mohli využívať len kňazi vedúci obrad.[1]
Pamiatková ochrana
Spolu s ďalšími ranokresťanskými bazilikami, ktoré sa nachádzajú na území mesta Chisaria bola vyhlásená v roku 1966 za kultúrnu pamiatku národného významu. Dôvod vyhlásenia za kultúrnu pamiatku je architektonicko-staviteľská hodnota chisarských ranokresťanských bazilík.[3]
Galéria
-
pohľad na baziliku zo západu
-
pohľad na baziliku z východu
-
pohľad na východnú časť baziliky
-
východná časť baziliky pri pohľade z juhu
-
vnútorná časť baziliky pri pohľade z východu
-
detailný pohľad na apsidu
-
detailný pohľad na vnútornú časť apsidy
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m MADŽAROV, Mitko. Chisaria – pătevoditel. Veliko Tărnovo : Archeologičeski muzej – Chisaria-Izdatelstvo „Faber“. 72 s. ISBN 9786190008514. S. 58 – 60. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 345 – 346. (po bulharsky)
- ↑ a b c d mc.government.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c Град Хисаря - СВЕТИ МЕСТА . svetimesta.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n museum.hisar.bg, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h Римска базилика No.3 . visithisarya.com, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika č. 3 (Chisaria)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk