Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Bazilika svätého Mikuláša
Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol
Patrocínium: Sv. Mikuláš (6. december)
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Trnava
Mesto	Trnava
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- arcidiecéza	Trnavská arcidiecéza
- dekanát	Trnavský
- farnosť	Trnava - mesto sv. Mikuláša
Súradnice	48°22′45″S 17°35′32″V / 48,37909°S 17,59236°V / 48.37909; 17.59236
Dĺžka	60 m
Šírka	31 m
Výška
- hlavnej lode	18 m
Ďalšie údaje
- počet veží	2
Štýl	gotika
Výstavba	1380 – 1421
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	1125/1
- dátum zápisu	17. 9. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Basilica of St Nicholas, Trnava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bazilika svätého Mikuláša (aj Dóm sv. Mikuláša alebo Hrubý kostol) je rímskokatolícka bazilika minor a farský kostol v okresnom a krajskom meste Trnava.

Dejiny

Prvé zmienky o románskom farskom kostole sv. Mikuláša sú z druhej polovice 11. storočia.

Farský kostol stál vo východnej časti dnešného mesta, na vretenovitom trhovisku románskeho sídliska, ktoré vzniklo na starej obchodnej ceste z Česka cez Jablonický priesmyk a Trnavu a ďalej juhovýchodným smerom k Dunaju a odtiaľ na Balkán. Kostol bol zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.

Bola to románska stavba, ktorej pôdorys je neznámy, je len predpoklad, že bol obdĺžnikový, s užšou svätyňou polkruhovito ukončenou. K tomuto románskemu kostolu sa vzťahujú aj najstaršie písomné správy o Trnave. V rokoch 1380 – 1421 bol na jeho základoch postavený nový kostol v neskorogotickom slohu^[2], keďže starý nevyhovoval.^[3]

Na severnej strane kostola stála románska kaplnka sv. Juraja. Jej vznik je neznámy, existovala iba do začiatku 17. storočia, kedy ustúpila prístavbe novej sakristie nového Dómu sv. Mikuláša.

Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký, hlavná loď je vysoká 18 m a orientovaný je na neskôr postavenú Katedrálu sv. Jána Krstiteľa.^[4] Hlavné priečelie je dvojvežové. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.

Kostol bol od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1918 po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa opäť stal katedrálnym chrámom až do roku 1977, kedy po vytvorení Trnavského arcibiskupstva na žiadosť apoštolského administrátora Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.

10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.

Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor.^[5][6][7][8] Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.

V bočnej barokovej kaplnke, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 – 1745), sa nachádza obraz Panny Márie Trnavskej, ktorý v období tureckých nájazdov ronil slzy.^[3][9]

Epitafy

V kostole sú pochovaní ostrihomskí arcibiskupi Mikuláš Oláh (1568), Anton Verančič (1573), Ján Kutassy (1601) a Imrich Lósy (1642), pécsky a jágersky biskup Ján Cherödy (1597) a sriemsky biskup Ján Szászy (1674). Okrem nich Juraj III. Druget (1620).

Na epitafe Mikuláša Oláha je zobrazený arcibiskup s erbom pri nohách. Nachádzajú sa na ňom dva nápisy, rozsiahlejší v hornej časti a kratší v dolnej časti. Horný: "SEPULTURA REVERENDISS(IMI) AC ILLUSTRISS(IMI) IN CHRISTO PATRIS ET // DOMINI DOM(INI) NICOLAI OLAHI ARCHIEPI(SCOPI) STRIGONIEN(SIS) LOCIQUE // EIUSDE(M) PERPET(UI): ET CO(MITA)TUS HONTEN(SIS) COM(ITIS): PRIMATIS HUNGAR(IAE) // LEGATI NATI SUMMI ET SECRETAR(II) CANCELLAR(II) LOCUMTENENTIS // ET CONSILIARII PER HUNGARIAM NEC NO(N) COMPATRIS DIVORUM // FERDINANDI ET MAXIMILIANI IMPERATOR(UM) ROMANORUM ET // HUNGARIAE REGUM. MORITUR ANN(O) D(OMI)NI MDLXVIII // DIE XVI JANUAR. VIXIT ANN(OS): LXXVII DIES V". Dolný: "CONDITUR HOC MORIENS TUMULO NICOLAUS OLAHUS // QUI PRAESUL VIVENS, STRIGONIENSIS ERAT."

Epitaf Antona Verančiča je nápisový bez ďalšej sochárskej výzdoby s textom: "E. A. O. // ANTONIO VERANTIO ARCHIEPISCOPO // STRIGONIEN(SI) PRIMATI LEGATO CONSILIARIO // CANCELLARIO AC LOCUM TNENTI REGIO // IN UNGARIA // VIRO INTEGRITATE AC MUNIFICENTIA SINGULARI: // FACUNDIA RERUMQ(UE) EXPERIENTIA INSIGNI // COETERISQ(UE) VIRTUTIBUS ORNATISS(IMO): MULTIS VARIISQ(UE) // LEGATIONIBUS STATIM AB INEUNTE AETATE IN // PRIMIS QUIDEM NOMINE JO(ANNIS) REGIS UNGARIAE // APUD OMNES FERE PRICIPES CHRISTIANOS // TUM VERO ULTIMIS DUABUS NOMINE S(ACRATI)S(SIMI) IMPP(ERATORIS) // ROM(ANAE) FERDINANDI I. AC MAXIMIL(IANI) II. APUD // SOLIMANUM ET SELIMUM TURCARUM PRINCIPES // SUMMA FIDE AC SOLERTIA ATQ(UE) ADEO OMNIBUS // REIPUBLICAE CURIS HONORIFICENTISS(IME) PERFUNCTO // DEQ(UE) TOTA CHRISTIANITATE OPTIME MERITO GRAT(IA) POSTR(EMA). // NATUS SIBENICI OBIIT EPERIESSINI // ANNOS NATUS LXIX. DIES XVI. // MDLXXIII. XII. CALEN. SEXTILES."

Epitaf Jána Cherödyho má v hornej časti erb a v dolnej nápis: "EPITAPHIUM // REVERENDI(SSIMI)S A(E)TQ(UE) AMPLIS: PRAESULIS AC D(OMI)NI D(OMINI) // IOANNIS CHERÖDI QUI CUM TININIEN(SIS): QUINQ(ECCLESIAE) ET // AGRIEN(SIS) EPISCOPATUS MAGNO ECCL(ESI)AE EMOLU // MENTO GESSISS ET SIMULQ ADMINISTRATORIS // RERUM SPIRITU METROP(OLITANAE) ECCL(ESIAE) STRIGON(IENSIS) AC // SAC(RAE) CAES(ARAE) REGIAQ(UE) MAI(ESTATIS) CON(SILIARIUS) MUNERE LAU // DABILITER FUNCTUS FUISSET SUMMIS IN REMP // CHRIST MERITIS CLARUS OMNIUMQ(UE) ORD. // VIRIS PERGRATUS PIE IN D(OMI)NO OBIIT DIE IV // AUG(USTI) AN(NI) MDXCVII AETAT(IS) SUAE LIV"

Epitaf Jána Kutassyho zobrazuje celú postavu arcibiskupa a v hornej časti erb. Nápisy sú dva, kratší v hornej časti, dlhší v dolnej. Horný: "HUC POSUERE SIMUL CHARITES SUA MUNERA CLARA // HUC NATURA SUAS ACCUMULAVIT OPES // HIC SITA SUNT PIETAS, PROBITAS, SAPIENTIA RARA // INGENIUM GRAVITAS LINGVA DISERTA FIDES" Dolný: "REVER(ENDISSIMU)S: AC ILL(USTRISSI)MUS: D(OMINUS). D(OMINUS). IOANES KUTHASY ARCHI // EP(ISCO)P(U)S STRIGON(IENSIS): PRIMAS HUGAR(AIE): LEGAT(US) NAT(US), S(ACR)AE // C(AESARAE): R(EGIAE)Q(UE) M(AJESTA)TIS SUM(MUS) ET SECRETAR(IUS): CANCEL(ARIUS): CONSIL(IARIUS): // ET P HUG(ARIAE): LOCUTNS, CATH(OLI)CAE: RELIOIS ET LIBER // TATIS PRI(M)AE ZELOS ASSERTOR, PIET(AT)E ET MOR // LENIT(AT)E PRINCIP(IS): AC POPULO AE(T)Q(UE) GRAT(IA) MORITUR MDCI // XVII SEPT(EMBRIS): AETAT(IS): A(NN)O LVI"

Epitaf Imricha Lósyho zobrazuje, podobne ako v prípade Kutassyho, celú postavu arcibiskupa a v hornej časti erb. V dolnej časti je nápis: "ILL(USTRISSI)MUS AC R(EVERENDI)S(I)MUS D(OMINUS) D(OMINUS) // EMERICUS LOSI ARCHIEP(ISCOP)US ECCLESIAE METROP(OLITANAE) STRIGON(IENSIS) // LOCIQ(UE) EIUSDE(M) COMES PERPET(UUS) PRIMAS HUNG(ARIAE) S SEDIS // APLICA LEGATUS NATUS SUMMUS ET SECRETARIUS CANCELAR(IUS): AC SAC(RAE): CAES(ARAE): REGIAEQ(UE) MA(IES)T(A)TIIS INTIMUS // CONSILIAR(IUS): PIE IN D(OMI)NO OBDORMIVIT DIE VII NOVEM(BRIS) // ANNO M DC XLII:", pričom pred začiatkom textu je druhotne vyškriabané slovo "LANCSAR".

Epitaf Jána Szászyho zobrazuje sediaceho bradatého muža, ktorý si podopiera hlavu pravicou a obkolesuje ho had. Okolo sú štyri meče, vľavo hore s nabodnutou lebkou, dole plamenný, vpravo hore s váhami, dole s vencom. V hornej časti je erb a pod ním na stuhe nápis: "O AETERNITAS!". Na epitafe sú dva nápisy, jeden pozdĺž všetkých štyroch strán, druhý medzi rukoväťami spodných mečov. Prvý: "R(EVERE)NDIS(IMU)S D(OMI)N(U)S IOANNES SZÁSZY // EL(ECTUS). EPIS(COPUS). SIRM(IENSIS). ABB(AS). BELIE(NSIS). ARCHID(IACONUS). ZOLIE(NSIS). CANONI(CUS): // ECCL(ESIAE): METR(OPILITANAE): STRIG(ONIENSIS): S(ACRAE). C(AESARAE). // REG(IEQUE): MA(IESTATIS): CONS(ILIARIUS): OB(IIT). VII OCTOB(RIS): MDCLXXIV AET(ATIS) LXXX". Druhý: "QVI TRANSIS VIDESIS // PRENDE BENE ET NOVISSIMA // MEMORARE // HAECLAVE QVAE MORIENS PLORABIS // FACTA FUISSE // HAEC FAC QVAE MORIENS FACTA FUISSE // VOLES".

Epitaf Jána III. Drugeta zobrazuje celú postavu v brnení, v hornej časti je erb. V dolnej časti je nápis: "ILLUSTRISSIMUS D(OMI)N(U)S GEORGIUS COMES DRUGET // DE HOMONA IUDEX CURIAE COMITAT: ZEMPLINSIS ET // DE UNG COMES EQUES AURATUS AC SAC(RAE): CAE(SARAE): REGIAEQUE // MA(JES)T(A)T(IS): INTIM(US). CONS(ILIARIUS): ET CUB(ICULARIUS): OBYT A(NN)O 1620. DIE 21. // MENSIS IV: ETATIS SUE 37 // O MAGNI DRUGET MANES! HIC PATRIA PATREM // ARMA VIRUM PIETAS PLANGIT AVITA DUCEM // TOXICAT HUNC LIVOR FIDUM REGIQ(UE) DEOQ(UE) // AT NUNC TUTA DEO POCULA FONTE BIBIT".

Organy

Hlavný organ

Hlavný organ sa nachádza na západnej empore hlavnej lode chrámu. Z architektonického hľadiska ide o jeden z najkrajších organových prospektov na Slovensku. Pôvodný organ, z ktorého sa zachovala historická časť dvoch veľkých skríň a skriňa pozitívu v zábradlí, bol postavený koncom 18. storočia trnavským organárom nemeckého pôvodu Walentinom Arnoldom (1742-1812), mal pravdepodobne 26 registrov na 2 manuáloch a pedáli (28 ťahiel).

K celkovej prestavbe organa došlo v roku 1912, kedy bola podľa návrhu Dezső Antalffy-Zsirossa zadaná objednávka budapeštianskej filiálke firmy Rieger Jägerndorf. Pôvodne bol celý organ pred lomeným oblúkom na chóre, a s veľkou pravdepodobnosťou došlo v roku 1912 k vzájomnému presunutiu dvoch hlavných skríň. Skrine boli posunuté dozadu k stene lomeného oblúka, oddeľujúcej priestor v zadnej časti chóru a boli prehĺbené až k zadnej stene chrámovej lode. Skriňa pozitívu bola zmenšené približne na 1/2 hĺbky a nebola odsadená vzdušnicou. Nový hrací stôl bol postavený ako voľne stojaci v stredovaej osi nástroja za skriňou pozitívu. Celá nástrojová časť bola postavená za lomený oblúk, a tak je zčasti zvuk nástroja stlmený, čo bol zrejme zámer urobiť čo najväčší dynamický kontrast. Súčasný nástroj má 45 registrov na 3 manuáloch a pedáli, pneumatické (tlakové) traktúry a kuželkové vzdušnice, čo bolo pre dané "zlaté obdobie" romantických organov zcela typické.

Chórový organ

Chórový organ s nachádza na pravej strane (pri pohľade od oltára) na rozhraní hlavnej lode a presbytéria. V súčasnosti je to najstarší zachovaný organ v Trnave. Je taktiež dielom Walentina Arnolda (1742-1812) a bol postavený v roku 1783. Organ má samostatne stojaci hrací stôl (jeden z prvých u nás). Posledné opravy prebehli v 80. rokoch 20. stor. (Rieger-Kloss), a v roku 2013 (reštaurovanie J. Valovič). Nástroj má veľmi ušľachtilý zvuk, a vzhľadom k svojej malej veľkosti dokáže naplniť priestor chrámu. Traktúry sú mechanické a vzdušnice zásuvkové.

Galéria

• 

  Pohľad zo severnej strany

• 

  Pohľad z východnej strany

• 

  Pohľad zo západnej strany

• 

  Hlavný portál

• 

  Kaplnka Trnavskej Panny Márie a vstup do krypty

• 

  Pohľad do presbytéria

• 

  Organ

• 

  Kazateľnica

• 

  Erb arcibiskupa Mikuláša Oláha. Detail z epitafu

• 

  Pohlad spoza hradieb

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika svätého Mikuláša (Trnava)

Externé odkazy

• Bazilika svätého Mikuláša na webe farnosti Trnava-mesto trnava.fara.sk

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.