Beglerbeg (iné názvy: beglerbegi, bejlerbej(i); v modernej turečtine: beylerbeyi; doslova: beg begov) bol v Osmanskej ríši pôvodne vrchný veliteľ armády, neskôr (od 14. storočia) správca (sultánsky miestodržiteľ/guvernér) ejáletu a zároveň vojenský veliteľ vojsk ejáletu, a potom už len čestný titul.

Výraz beglerbeg(i) je ekvivalentom arabského amír al-umará’ (veliteľ veliteľov) a perzského miri-i miran.

Ako správca beglerbegliku/ejáletu sa niekedy výraz beglerbeg(i) prekladá ako miestodržiteľ či guvernér

Správcovia ejáletov často mali zároveň vojenskú hodnosť paša, preto sa alternatívne označujú názvom paša.

V 18. storočí bol názov beglerbeg(i) v Osmanskej ríši zmenený na válí (iný prepis: wálí; v slovenčine staršie aj: vali, v modernej turečtine: vali). Toto slovo etymologicky asi pochádza z arabského slova walí (iný prepis: valí), ale toto arabské slovo má úplne iný význam než turecké válí (vali) a významovým ekvivalentom arabského slova walí je turecké slovo veli.

Beglerbega do funkcie vymenúval sultán, a to zvyčajne na obdobie jedného roka. Predĺženie poverenia sa vyskytovalo iba výnimočne. Beglerbeg mal vo svojej právomoci rozhodovať o obsadení sandžakbegov a iných funkcionárov. Zároveň mu pripadla funkcia splnomocnenca osmanského sultána, vďaka čomu mal možnosť viesť politické rokovania s protivníkmi. Správca ejáletu stál tiež na čele ejáletových sipáhiov ako ich veliteľ. Ako hlavný správca ejáletu predsedal (ekonomicko-právne-duchovno-vojenskému) poradnému zboru - divánu provincie, ktorý smel oponovať rozhodnutiam beglerbega a sťažovať sa naň na sultánovom dvore.

Beglerbegovia dostali svoj post až po absolvovaní výučby v palácových školách v Edirne a Istanbule a následnom dosadení najprv do menej významných funkcií.

O zvláštnom postavení budínskeho beglerbega pozri v článku Budínsky ejálet.

Beglerbeg bol tiež titul guvernérov v Iráne za Safíjovcov.

• Osmanská ríša
• Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku (1526 – 1568)