A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Belaštica | |
Белащица | |
dedina | |
pohľad na hlavnú ulicu vedúcu dedinou Belaštica
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Rodopi |
Nadmorská výška | 281 m n. m. |
Súradnice | 42°04′00″S 24°44′00″V / 42,066667°S 24,733333°V |
Rozloha | 13,782 km² (1 378 ha) |
Obyvateľstvo | 1 799 (2017) [1] |
Hustota | 130,53 obyv./km² |
PSČ | 4124 |
Tel. predvoľba | 03100 |
Poloha v Bulharsku
| |
Interaktívna mapa
| |
Wikimedia Commons: Belashtitsa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Belaštica (bulh. Белащица) je dedina ležiaca v južnom Bulharsku. Nachádza sa v Plovdivskej oblasti v okrese Rodopi.[2] Dedina leží na severnom úpätí pohoria Rodopy.[2][3][4]
Geografia
Belaštica leží na severnom úpätí západorodopského horského chrbta Černatica (bulh. Чернатица), 8 kilometrov južne od Plovdivu.[2] Od cestného obchvatu Plovdivu je dedina vzdialená približne 3 kilometre. Najbližším sídlom je dedina Branipole (bulh. Браниполе), ktorá nadväzuje na Belašticu popri ceste do Plovdivu. Ďalšími blízkymi sídlami sú dediny Brestnik (bulh. Брестник), ktorý leží 2 kilometre východne a Markovo (bulh. Марково), ktoré leží 3 kilometre západne. Približne 8 kilometrov od Belaštice leží dedina Gălăbovo (bulh. Гълъбово).[4]
Vývoj počtu obyvateľov
Rok | Počet obyvateľov |
---|---|
1946 | 1053[2] |
2011 | 1967[2] |
2013 | 1927[3] |
2017 | 1799[5] |
Náboženstvo
Obyvateľstvo dediny tvoria prevažne pravoslávni kresťania.[4]
Pamiatky

Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou obce je Chrám svätých Kozmu a Damiána.[6] V centre obce sa nachádza Pamätník Penča Slavejkova[2] a vo východnej časti dediny blízko chránenej lokality Činarite stoja zvyšky osmanskej strážnej veže.[4] V blízkosti dediny na severnom úpätí horského chrbta Černatica sa nachádza Belaštenský monastier.[2]
Z prírodných pamätihodností sa na východnom okraji obce nachádza Chránená lokalita Činarite, ktorú tvorí monokultúra platanu východného.[2]
Hospodárstvo
Väčšina činností v dedine je spojená s poľnohospodárstvom. Medzi hlavné oblasti patrí najmä pestovanie tabaku, zeleniny a viniča, ale aj ovocinárstvo a chov hospodárskych zvierat.[2]
Turizmus
Dedina je východiskovým bodom k návštevám západorodopského horského chrbta Černatica.[2]
Infraštruktúra
Dedina je spojená s oblastným centrom Plovdiv dvomi cestami. Stará cesta vedie z Plovdivu cez dedinu Branipole a následne prechádza centrálnou časťou dediny, nová cesta, vybudovaná v roku 2006, obchádza Branipole a vedie do vilovej časti. Za dedinou sa obe cesty spájajú a pokračujú dedinou Gălăbovo do pohoria Rodopy k horskej chate Zdravec. Belaštica je spojená aj s neďalekými dedinami Brestnik a Markovo, ale len nespevnenými cestami. Do budúcna sa však plánuje výstavba asfaltovej cesty, spájajúcej tieto tri dediny.[4]
Občianska vybavenosť
V dedine sa nachádza moderná budova radnice, ktorej súčasťou je aj zdravotnícke stredisko a pošta. Z kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií v Belaštici sú: kultúrne stredisko a knižnica Prosveta, základná škola OU "Penčo Slavejkov", materská škola a detské jasle.[4]
Sviatky a tradície
V Belaštici sa oficiálne a hromadne slávi niekoľko sviatkov:
- 6. marca na Deň svätého Juraja (bulh. Гергьовден – Gergiovden) sa slávi sviatok neďalekého Belaštenského monastiera, ktorý je tomuto svätcovi zasvätený
- 24. mája sa slávi oficiálny sviatok dediny Belaštica, organizovaný v lokalite Činarite
- 31. mája sa pravidelne koná stretnutie ako spomienka akordeonistu Kostadina Ľoleva[4]
Legenda o vzniku a pomenovaní dediny
Podľa miestnej legendy sa traduje, že byzantský vojvodca Nikephoros Xiphias (ktorý bol od roku 1018 správcom mesta Filipopol) v roku 1014 významne prispel k porážke cára Samuila v bitke, ktorá sa odohrala pri pohorí Belasica. Byzantský cisár Bazil II. mu za jeho zásluhy podaroval 15 000 zajatých vojakov, ktorí sa následne utáborili na mieste, kde založili dedinu pod názvom Belasica (bulh. Беласица), ktorú neskôr premenovali na Belaštica.[4]
Galéria
-
Budova radnice v Belaštici
-
Budova knižnice v Belaštici
-
Pamätník Penča Slavejkova v Belaštici
-
Chrám svätých Kozmu a Damiána v Belaštici
-
Chrám svätých Kozmu a Damiána v Belaštici
-
V dedine Belaštica
-
Jeden z pomníkov pred budovou radnice v Belaštici
-
Jeden z pomníkov pred budovou radnice v Belaštici
-
Jeden z pomníkov pred budovou radnice v Belaštici
-
Chránená lokalita Činarite na východnom okraji dediny
Referencie
- ↑ http://www.grao.bg/tna/t41nm-15-03-2017.txt
- ↑ a b c d e f g h i j KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia: Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 42. (po bulharsky)
- ↑ a b bg.guide-bulgaria.com
- ↑ a b c d e f g h www.rodopi-bg.org
- ↑ www.grao.bg
- ↑ rodopi-bg.org
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belaštica
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk