Bernikla bielolíca
Stupeň ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) zúbkozobce (Anseriformes) Čeľaď (familia) kačicovité (Anatidae) Rod (genus) bernikla (Branta) Druh (species) bernikla bielolíca (B. leucopsis)
Vedecký názov
Branta leucopsis Bechstein, 1803
Synonymá
hus belolíca
Mapa rozšírenia bernikly bielolícej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Bernikla bielolíca alebo hus belolíca^[2] (Branta leucopsis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých.^[3] Obýva západnú palearktídu. Na Slovensku sú známe tri pozorovania do roku 1999^[4] a po roku 2010 existuje 40 záznamov^[5], každoročne sa niekoľko jedincov objavuje v zimnom a migračnom období^[6]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla bielolíca patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej i Európskej populácie je stúpajúci.^[1]

Opis

Bernikla bielolíca meria asi 55 – 70 cm, s rozpätím krídel 130 – 145 cm a váhou 1,21 – 2,23 kg. Má bielu tvár a brucho, čiernu hlavu a krk. Krídla a chrbát sú čierno-sivé. Pohlavia sa na prvý pohľad od seba nelíšia, samice bývajú o čosi svetlejšie. Mladé jedince sa vyznačujú sivým škvrnovaním na bielej hlave.

Hlas

Často sa ozývajú jednoslabičným „rrak“, „guak“. Z väčšej diaľky to môže pripomínať štekot psov. Medzi sebou používajú tichšie kontaktné hlasy. Počas vzlietnutia im krídla vydávajú zvuk.

Výskyt a stav na Slovensku

Do roku 1980 máme záznamy o dvoch výskytoch. Jeden jesenný pri Šuľanoch a jeden zimný na Dunaji medzi Čenkovom a Mužlou. V mapovacom období 1980 – 1999 bol len jeden záznam 2 jedincov začiatkom júla 1991 na Oravskej priehrade.^[4] Po roku 2000 evidujeme najmenej 40 hlásení.^[5]

Biotop

Je typickým obyvateľom severskej arktickej tundry. Prirodzene sa vyskytuje vo východnom Grónsku, na ostrovoch Špicbergy a Novaja Zemlja. Na zimu sa sťahujú na pobrežia Veľkej Británie, Holandska, Severného mora, západu Severnej Ameriky a dokonca niekedy až do Egypta.

Hniezdenie

Rozmnožovať sa začínajú v neskorom máji až júni. V tomto čase tvoria veľké kolónie. Hniezdia na vysokých a nedostupných skalách, na ktoré sa vedia dostať len zo vzduchu. Obvykle znášajú 4 – 5 vajec (niekedy iba 2 alebo až 9). Inkubácia trvá 24 – 25 dní. Po 40 až 45 dňoch sú vyhniezdené, sexuálnu dospelosť dosahujú v troch rokoch.^[7]

Populácia

Nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy.

Potrava

V zime sa živí nízkou trávou a inými druhmi rastlín na slaniskách a brakických vodách, ako Puccinellia maritima a Salicornia. Na jar ozobáva púčiky a jahňady vŕb, chytá rôzne kôrovce, vo vode žijúci hmyz a pravdepodobne aj mäkkýše.

V lete sa živí najmä lišajníkmi a machom. Zoškrabuje ich zo skál pomocou pravouhlého záhybu na konci zobáka.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).^[8]

Galéria

• 
  Pristávanie
• 
• 
• 
• 
  Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
• 
  Vajce

Referencie

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
2. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
3. ↑ Bernikla bielolíca . ZOO Košice, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Bernikla bielolíca, s. 120.
5. ↑ ^{a b} Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu Faunistickej komisii, databázový systém Aves-Symfony . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, . Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz}
6. ↑ KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online .
7. ↑ Bernikla bielolíca . ZOO Bojnice, . Dostupné online. Archivované 2014-04-28 z originálu.
8. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 . epi.sk, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bernikla bielolíca
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bernikla bielolíca

Externé odkazy

• Hlas bernikly bielolícej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Branta leucopsis na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Branta leucopsis na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Weißwangengans na nemeckej Wikipédii.