Berzeviciovci
erb rodiny Berzeviciovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Tituly	župan, hlavný komorník, generál, dôstojník, kapitán barón gróf rytier Dračieho rádu
Zakladateľ	Rüdiger zvaný aj Rutkerus Berzevici
Rok založenia dynastie	12./13. storočie
Posledná hlava dynastie	Albert Berzevici
Rok zániku dynastie	1936
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	spišská, šarišská

Berzeviciovci^[1][2] (maď. Berzevicy alebo Berzeviczy család, v slovenskej podobe Brezovickí) boli významným uhorským šľachtickým rodom na Spiši a Šariši. Svoj pôvod odvodzovali od z tirolského grófskeho rodu. Pôvod rodu siaha hlboko do 13. storočia a je odvodený od Rüdigera zvaného aj Rutkerus Berzevici z Veľkej Lomnice, medzi ktorého široko rozvetveným potomstvom možno nájsť šľachticov z Torysy, Kamenice a napokon aj z Brezovice Prídomok Berzevici dostali latinizovaním názvu obce Brezovica pri Sabinove, ale používali aj predikát z Veľkej Lomnice, kde dodnes stojí ich rodový kaštieľ.

Dejiny rodu

Prvým členom rodiny Berzeviczy, ktorý sa usadil na Slovensku, bol Rüdiger Berzevici z Tirolska, ktorý slúžil uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a jeho manželka bola dvornou dámou kráľovej manželky Gertrúdy Meranskej. Rüdiger Berzevici dostal za svoje zásluhy pozemky v okolí obce Kamenica na Šariši a v okolí obce Huncovce a Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami.^[3]  Potvrdzuje to donácia kráľa Ondreja II. z roku 1209. Spolu s jeho synmi Hermanom a Rikolfom pôsobili pri správe spišského kráľovského kominátu, najmä pri osídľovaní Zamaguria. Herman a Riklof dostali majetky na severnom Spiši (od Kežmarku až po Dunajec a Bielu Vodu). Rod si udržiaval dobré vzťahy na kráľovskom dvore. Za služby a podporu rod dostaval rozsiahle majetky na Spiši a Šariši. Počas vlády Anjouovcov v Uhorsku získali kaštieľ v Strážkach. Magister Kokoš za spolu účasť na zavraždení Fridricha z Hrhova aby za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva: prvý na Skale útočiska nad Letanovcami (Kláštorisko) a druhý v údolí svätého Antona v blízkosti obce Lechnica (Červený kláštor).^[1][4]

V 14. storočí sa rod Berzevici rozdelil na spišskú a šarišskú vetvu. Jej príslušníci boli významnými vojakmi, ekonómami, profesormi a politikmi. V rokoch 1559 a 1560 dostal rod vynovený erb. Nový erb obsahoval kráľovskú korunu na spodku zeleného trojvršia siahajúceho doprava v modrom poli, na ktorom sa koza svojimi prednými končatinami dotýka útesu. Erb občas obklopuje drak, keďže Peter Berzevici bol rytierom Dračieho rádu.^[5] Berzeviciovci boli už v tom čase prevažne katolíci, hoci ešte v polovici 17. storočia vystupovali prevažne ako evanjelici. Jeden z potomkov vrchného kapitána Horného Uhorska, Gregor František Berzevici získal titul baróna v roku 1755 pre seba a svoju rodinu, ale táto vetva v roku 1834 vymrela.^[4][6]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

Spišská vetva

• Rüdiger zvaný aj Rutkerus Berzevici (12. a 13. storočie), zakladateľ rodu, pôsobil v správe spišského kominátu.
• Rikolf Berzevici (13. storočie), spišský župan, jeho pomocou sa ustálila poľsko-uhorská hranica na Dunajci a Bielej Vode.
• Herman Berzevici (13. storočie), spišský župan, začal s kolonizáciou Zamaguria.
• Magister Kokoš (Gallus) Berzevici (†1327), gróf, podporoval stranu Karola Róberta I., získal panstvo v Strážkach, daroval pozemok pri Dunajci kartuziánom, kde postavili Červený kláštor.
• Henrich Berzevici (13. – 14. storočie), spišský župan, hlavný komorník, panstvá vo Veľkej Lomnici a Brezovici.
• Mikuláš Berzevici (†1356), budínsky prepošt.
• Peter Berzevici (†1432), spišský župan, pôsobil na dvore kráľa Žigmunda Luxemburského, rytier Dračieho rádu
• Juraj Berzevici (15. – 16. storočie), barón.
• Gregor František Berzevici (*1763 – †1822), právnik, ekonóm, člen Kráľovskej učenej spoločnosti v Götingene.
• Vincent Brezevici (*1781 – †1834), veľkostatkár, mecenáš a organizátor divadelných hier.
• Egid Brezevici (*1835 – †1906), šarišský podžupan, publicista, veľkostatkár.
• Albert Berzevici (*1870 – †1922), generál, dôstojník uhorské generálneho štábu.

Šarišská vetva

• Henrich Berzevici (13. – 14. storočie), profesor matematiky a filozofie na Trnavskej univerzite.
• Štefan Berzevici (14. storočie – †1460), boršodský a hevešský župan, člen kráľovského posolstva do Poľska.
• Martin Berzevici (*1538 – †1596), barón, študoval filozofiu a právo na univerzite v Padove a Paríži, tajomník palatína Františka Nádašdyho, sedmohradský kancelár, kapitán hradu Osijek.
• Valér Berzevici (*1646 – †1707), dramatik, pedagóg.
• Henrich Berzevici (*1652 – †1713), profesor matematiky a filozofie na univerzite v Trnave, Košiciach a vo Viedni.
• Juraj Berzevici (*1657 – †1708), profesor filozofie na univerzite v Trnave, Košiciach a vo Viedni.
• Alexander Berzevici (*1674 – †1743), jezuita, cirkevný spisovateľ, profesor na univerzite v Trnave (prednášal hebrejčinu) a Košiciach (etiku, teológiu a filozofiu).
• Ján Berzevici (*1692 – †1750), evanjelik, konvertoval pod vplyvom jezuitu Henricha Berzeviciho, rektor seminára v Kluži, náboženský spisovateľ.
• Edmund Berzevici (*1836 – †1911), šarišský podžupan, historik, veľkostatkár.
• Albert Berzevici (*1853 – †1936), politik, estetik, notár Šarišskej župy, člen korešpondent Viedenskej a Berlínskej akadémie.

Galéria

• 

  Kaštieľ vo Veľkej Lomnici

• 

  Hrob Gregora Berzeviciho vo Veľkej Lomnici

• 

  Kaštieľ v Strážkach

• 

  Kaštieľ v Brezovici

• 

  Kaštieľ v Brezovici

• 

  Červený kláštor

• 

  Gregor František Berzevici

• 

  Erb rodu Berzeviciovcov na fasáde kaštieľa vo Veľkej Lomnici

Referencie

1. ↑ ^{a b} MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. Bratislava : Perfekt a.s, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 18-19.
2. ↑ Chmeľov In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
3. ↑ Blažov- história . www.blazov.sk, . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} Vzťah šľachty a cirkvi na šarišskom vidieku na začiatku 18. storočia . webcache.googleusercontent.com, . Dostupné online.
5. ↑ VRTEL, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Matica Slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 198.
6. ↑ Berzeviczy család. (Berzeviczei, báró és nemes). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár . www.arcanum.hu, . Dostupné online.

Literatúra

• ENDRÖDI, Ján. Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. Prešov : UNIVERSUM, 2006. ISBN 80-89046-40-1.

Pozri aj

• Červený kláštor
• Kláštorisko

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Berzeviciovci

Externé odkazy

• Berzeviciovci