Biele hory

	Biele hory
	geomorfologická časť; Malých Karpát
	Záruby, najvyšší vrch pohoria
Štát	Slovensko
Regióny	Trnavský, Bratislavský
Okresy	Malacky, Senica, Trnava
Časť	Pezinských Karpát
Hranice	Bukovská brázda, Brezovské Karpaty, Podmalokarpatská pahorkatina, Smolenická vrchovina, Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina, Podmalokarpatská zníženina
Mestá	Smolenice, Kuchyňa
Rieky	Vývrat, Sološnický potok, Cabadov jarok, Libuša, Rudavka
Súradnice	48°28′59″S 17°18′29″V / 48,483°S 17,308°V
Najvyšší bod	Záruby
- výška	768 m n. m.
Najnižší bod	severovýchodný okraj územia
- poloha	Smolenice
- výška	cca 230 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Trnavského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°28′59″S 17°18′29″V / 48,483°S 17,308°V

Biele hory^[1] sú geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.^[2] Leží v severnej polovici podcelku, v páse od Kuchyne po Smolenice.^[3]

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Fatransko-tatranská oblasť → Malé Karpaty → Pezinské Karpaty → Biele hory ***

Hornatina sa nachádza v strednej časti Malých Karpát a zaberá pás územia naprieč podcelkom Pezinské Karpaty. Tvorí výrazne hornaté územie, ktoré siaha od Kuchyne na západe, po Smolenice a Trstín na východnom okraji. V Bielych horách leží väčšina najvyšších vrchov pohoria. Severozápadne územie vymedzuje Bukovská brázda, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty a Podmalokarpatská pahorkatina, časť Podunajskej pahorkatiny. Pezinské Karpaty pokračujú východným a južným smerom časťami Smolenická vrchovina, Homoľské Karpaty a Kuchynská hornatina. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.^[2]

Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy, z východnej časti voda smeruje do prítokov Malého Dunaja. Potoky zo severovýchodnej časti odvádzajú vodu do Podunajskej pahorkatiny, pričom najvýznamnejšou je riečka Parná. Strednú a západnú časť odvodňujú riečky Rudava a Malina. Ich najvýznamnejšie prítoky sú Cabadov jarok, Vývrat, Sološnický potok, Libuša a Rudavka. Obcami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica), východný okraj pohoria lemuje cesta II/502 (Modra – Smolenice – Trstín).^[3]

Chránené územia

Takmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, vyňatá je len menšia juhozápadná časť v okolí Sološnice. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Roštún a Záruby, prírodná rezervácia Vysoká, Klokoč, Čierna skala a Skalné okno a prírodná pamiatka Deravá skala a Čertov žľab.^[3]

Turizmus

Biele hory sú turisticky najatraktívnejšou časťou Malých Karpát, nakoľko tu mimo najvyšších vrchov leží viacero prírodne cenných území. Vyskytujú sa tu bralnaté pásma s viacerými jaskyňami. Severným okrajom cez Bukovú viedla v stredoveku tzv. Česká cesta, ktorá spájala Budín s Prahou. Takmer celým územím prechádza Štefánikova magistrála, na ktorú sa pripájajú mnohé značené chodníky z okolitých obcí.

Vybrané vrcholy

Záruby (768 m n. m.)
Vysoká (754 m n. m.)
Vápenná (752 m n. m.)
Havranica (717 m n. m.)
Čierna skala (662 m n. m.)^[3]

Značené chodníky

po červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle k hradu Devín
po modro značenej trase:
- z Kuchyne na Vysokú (754 m n. m.)
- z Rohožníka cez rázc. Sedlo Skalka do sedla Uhliská
- z Plaveckého Podhradia cez Plavecký hrad na rázc. Amonova lúka
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie Červená hora
- zo Smoleníc do lokality Brezinky, rázc.
po zeleno značenej trase:
- z Kuchyne cez rázc. Čermák pod Veľkú homoľu (709 m n. m.)
- zo Sološnice na rázc. Pod Malou Vápennou
- z Plaveckého Mikuláša údolím riečky Libuša do lokality Mon Repos
po žlto značenej trase:
- zo Sološnice Sološnickou dolinou na Sklený vrch
- z Plaveckého Podhradia pod vrch Vápenná (752 m n. m.)
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie v sedle Báborská, resp. na rázc. Pod Čiernou skalou na rovnomenný vrch
- z obce Plavecký Peter k vodnej nádrži Buková^[3]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-2] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-3] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

z d u Malé Karpaty
Podcelky (časti)	Brezovské Karpaty Dobrovodská kotlina Čachtické Karpaty Nedze Plešivec Devínske Karpaty Bratislavské predhorie Devínska brána Devínska Kobyla Lamačská brána Pezinské Karpaty Biele hory Bukovská brázda Homoľské Karpaty Kuchynská hornatina Lošonská kotlina Plavecké predhorie Smolenická vrchovina Stupavské predhorie
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Národné prírodné rezervácie	Čachtický hradný vrch Devínska Kobyla Hajdúchy Hlboča Kršlenica Pohanská Roštún Záruby
Prírodné rezervácie	Bolehlav Buková Čerenec Čierna skala Fialková dolina Chríb Jurské jazero Kamenec Katarína Klokoč Lančársky Dubník Lošonský háj Málová Nad Šenkárkou Orlie skaly Plešivec Pod Holým vrchom Pod Pajštúnom Skalné okno Slopy Strmina Ševcova skala Vysoká Zlatá studnička
Národné prírodné pamiatky	Čachtická jaskyňa Jaskyňa Driny
Prírodné pamiatky	Bukovina Čertov žľab Deravá skala Ľahký kameň Limbašská vyvieračka Malá Pec Tisové skaly Veľká pec Vyvieračka pod Bachárkou Zrubárka
Územie Natura 2000	Homoľské Karpaty
Chránený areál	Svätojurské hradisko Všivavec
Kultúrne a historické pamiatky	Bratislavský hrad Čachtický hrad hrad Devín Dračí hrádok Hrad Biely Kameň Hrad Červený Kameň Hrad Dobrá Voda Hrad Ostrý Kameň Hrad Korlátka Kostol a kláštor svätej Kataríny Hrad Pajštún Hradisko Molpír Hradisko Pohanská Plavecký hrad Praveké hradisko Prašník Smolenický zámok
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Záruby (768) Vysoká (754) Vápenná* (752) Veľká homoľa* (709) Veľký Javorník (594) Klenová (585) Malý Javorník (584) Kukla* (564) Devínska Kobyla (514) Pohanská (494) Kamzík (439)^{(Televízna veža)} Baranec (378) Ostriež (370) Molpír (354)