A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Biocenóza (iné názvy: biologické spoločenstvo, nepresne: cenóza, spoločenstvo) sú všetky organizmy (živočíchy, rastliny, mikroorganizmy, človek), ktoré osídľujú určité územie a sú spojené vzájomnými vzťahmi a vzťahmi s prostredím.[1]
Biocenóza zahŕňa všetky organizmy daného priestoru, kým cenóza je všeobecný termín pre spoločenstvo organizmov, teda napríklad aj len pre niektorú z podmnožín biocenózy (napr. len zoocenózu alebo len cenózu vtákov).
Definícia
- pôvodná definícia (Möbius 1877): Veda ešte nemá slovo pre takéto spoločenstvo živých tvorov, pre vonkajším životným pomerom zodpovedajúci výber a počet druhov a jedincov, ktoré sa vzájomne podmieňujú a rozmnožovaním trvalo udržiavajú vo vymedzenej oblasti. Ja takéto spoločenstvo nazývam biocenóza alebo životná obec .[2]
- Malá encyklopédia biológie 1975: pozri vyššie
- Wörterbuch der Ökologie 2012: Biocenóza je spoločný výskyt druhov (rastlín, zvierat, mikroorganizmov), ktoré sú spolu náhodne alebo z dôvodu biologických vzťahov, vedia sa v danom životnom priestore ...udržať v dôsledku podobných nárokov na životné prostredie a jednostrannej alebo vzájomnej závislosti a sú prepojené v prvom rade trofickými vzťahmi.[3]
- Encyclopaedia Beliana: Biocenóza je zoskupenie populácií druhov rastlín, živočíchov, mikroorganizmov, baktérií a iných organizmov, ktoré spolu žijú v určitom priestore.[4]
- Biológia pre 3. roč. gymnázia: Všetky organizmy žijúce spoločne na určitom území tvoria biocenózu.[5]
Charakteristika
Vedný odbor zaoberajúci sa zákonitosťami vzťahov biocenózy je biocenológia. Určitá biocenóza žije na prirodzenom, istými ekoologickými faktormi charakterizovanom, ohraničenom priestore – biotope (napr. smrekový les, rašelinisko, močiar, vysokohorské pásmo). Organizmy schopné rásť len v podmienkach určitých vlastností sú ekoelementy (rastliny slanomilné, vápnikomilné, močiarové atď.). Kultúrnu biocenózu charakterizuje pestovateľský zásah človeka. Biocenóza je podmienená vlastnosťami prostredia (klimatickými, pôdnymi a topografickými).[1]
Časti biocenózy
Časti biocenózy zodpovedajú typom cenózy – pozri klasifikáciu cenózy v článku spoločenstvo (ekológia).
Referencie
- ↑ a b Betina, V. a kol.: Malá encyklopédia biológie, 1975 (citované vo Filite: )
- ↑
- ↑ Schaeffer, M.: Wörterbuch der Biologie, 2012
- ↑ biocenóza. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
- ↑ Stloukal, M. a kol.: Biológia pre 3. ročník gymnázia, 1991
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk