Súradnice: 48°19′06″S 18°05′12″V / 48,318353°S 18,086747°V / 48.318353; 18.086747

Biskupský palác (Nitra)
budova
Nádvorie biskupského paláca v Nitre
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- súčasť	Nitriansky hrad
- dátum vyhlásenia	1961
ÚZPF[2]
- číslo	1483/1
- dátum zápisu	2. 10. 1963
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Biskupský palác v Nitre je dvojposchodová budova, ktorá prilieha k západnej časti Baziliky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Jeho základy pochádzajú zo stredoveku. V priebehu rokov bol viackrát prestavovaný. Spolu s kostolom tvoria dominantnú časť hradu.

Palác je sídlom nitrianskeho biskupa a pre je verejnosť prístupný raz v roku, na sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl).

História

V priebehu 13. storočia prešiel palác rozsiahlou rekonštrukciou. Jeho jadro tvorila nepodpivničená obdĺžniková stavba, ktorá stojí v strede nádvoria dnešného biskupského sídla. Prízemie slúžilo na hospodárske účely. V období pred požiarom a asanáciou veľkej častí gotického paláca slúžilo ako stajňa. Dodnes sa zachovala z tejto stavby západná časť prízemia, dnes pivnica pod stojacim západným krídlom paláca. V severozápadnom rohu nádvoria paláca bola v druhej polovici 15. storočia vybudovaná cisterna na vodu, do ktorej zvádzali vodu zo striech. Počas prestavby bola zasypaná.

Funkcia jednotlivých priestorov a poschodí sa od prestavby za biskupa Zachariáša Mošovského (Mošóci) výraznejšie nemenili. Pivnice pod západným krídlom slúžili ako skladovacie priestory. Prízemie paláca plnilo v západnom a severnom krídle funkciu hospodárskeho a prevádzkového zázemia. Určitá časť slúžila ako obydlie pre hospodárskych úradníkov a služobníkov panstva. Nachádzala sa tu aj kuchyňa, pekáreň a sklad potravín. Poschodie paláca malo reprezentačný charakter, kde bola biskupská spálňa a pracovňa. Okrem nich tu boli aj reprezentačné a hosťovské miestnosti, archív a knižnica biskupa. Funkciu zmenilo len podkrovie, kde bol zriadený sklad potravín, kancelárie úradníkov biskupa a archív. Po požiari až do začiatku 20. storočia bolo podkrovie nevyužívané. Biskup Ladislav Adam Erdődy ho nechal prestavať do súčasnej podoby v 18. storočí. Po renovácii slúžilo ako sídlo Archeologickému ústavu Slovenskej akadémie vied a od 90. rokov 20. storočia slúžilo podkrovie ako obytno - kancelárske podlažie.

Architektúra

Vonkajšie múry obytnej rezidencie boli osadené na románsku hradbu a jej vnútorné priestory osvetľovali gotické okienka. Dodnes jediným viditeľným detailom stredovekého paláca je okno na severnej fasáde zdobené kružbou. Umelecko-remeselná úprava reprezentačných miestností biskupskej rezidencie pochádza z rokov 1810 – 1830. Miestnosti sú zariadené cenným starožitným nábytkom v štýle empíru, steny zdobia sakrálne obrazy. Dominantou biskupského paláca a katedrály je dvojkupolovitá veža z roku 1642 a v rokoch 1773 -1839 bola prestavaná.

Referencie

Literatúra

• JUDÁK, Viliam; a kol. autorov. Nitrianský hrad a Katedrálny chrám - Bazilika sv. Emeráma. Nitra : Arte Libris, 2012. ISBN 978-80-971057-5-4. S. 58 – 59.
• VALENT, Štefan. Nitra (Turistický sprievodca). Banská Bystrica : AB-ART Press, 1992. ISBN 978-80-900433-1-2. S. 20.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biskupský palác (Nitra)

Pozri aj

• Nitriansky hrad