Bitka na Rudom poli bola bitka, ktorá sa odohrala 9. novembra 1431 deň pred svätým Martinom na Rudom poli medzi Ilavou a Košecou ^[1]. Bitka sa odohrala medzi husitmi a Uhrami, v ktorej proti sebe stálo 10 až 15-tisíc mužov. V rokoch 1428 – 1433 sa uskutočnilo niekoľko vpádov husitských vojsk na územie Uhorska. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám.

V septembri 1431 sa konala štvrtá husitská výprava. Husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - cez stredné Považie pod vedením Petra Holého a zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk. Husiti sa na strednom Považí vracali zo svojej výpravy a chceli prejsť trenčianskym mostom na druhú stranu rieky Váh, aby sa vrátili na Moravu. Most bol však strhnutý a preto pokračovali proti prúdu rieky. Uhorské vojsko im pripravilo pri Ilave pascu. Bitka sa odohrala na poli medzi Košecou a Ilavou. Počas bitky utrpeli husiti citeľné straty. Zvyšky vojsk sa potom stiahli Púchovskou dolinou naspäť na Moravu.

Husiti boli dlho neporaziteľní, na Slovensku prehrali v dvoch veľkých bitkách a to pri Trnave a na Rudom poli pri Ilave. Môžu za to podľa všetkého nezhody vnútri husitských vojsk. Táboriti sa vrátili domov skôr. Sirotkovia ešte chceli svoju vojnovú korisť obohatiť, tak sa rozdelili. Keď sa chceli vrátiť na Moravu, mosty našli spálené a v pätách im bolo uhorské vojsko. Jediná úniková cesta viedla najbližším brodom pri Ilave a Košeci.

Následky

Bitka mala pre mesto Ilava, ďalekosiahle dôsledky. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou ^[2]. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Mesto sa postavilo opäť a vrátili sa mu pôvodné mestské výsady, dokonca od Žigmunda dostalo aj ďalšie významné výsady. Podstatou zrovnania mesta, bola predovšetkým jeho modernizácia a rozšírenie na lepšom mieste s vybudovaním šíjových priekop poskytujúcich mestu lepšiu ochranu ako mestské hradby.

Referencie

Externé odkazy

• Husitské spanilé jazdy na Považí
• Lysý, Miroslav: Husitské vpády do Uhorska v rokoch 1428 – 1431, Historický časopis
• Sirotčí výpravy na Slovensko