Bitka pri Myšleniciach

Bratríci
	Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Veľké Kostoľany

Dátum	6. júl 1457
Miesto	Myślenice, Poľsko
Casus belli	Vzbura českých žoldnierov kvôli nevyplatenému žoldu
Výsledok	České vojsko vydržalo obliehanie a dosiahlo vyplatenie dlhu

Bitka pri Myšleniciach
	Súčasť trinásťročnej vojny v Poľsku a bratríckych bojov
	; Myšlenice
Dátum	6. júl 1457
Miesto	Myślenice, Poľsko
Casus belli	Vzbura českých žoldnierov kvôli nevyplatenému žoldu
Výsledok	České vojsko vydržalo obliehanie a dosiahlo vyplatenie dlhu
Protivníci
Českí žoldnieri, mnohí z nich bývalí bratríci	Poľské kráľovstvo
Velitelia
Václav Kavka zo Soběsuk; Mikuláš Žák zo Svěborovic	Kazimír IV. Jagelovčík
Sila
neznáma	údajne až 60 000 mužov

Bitka pri Myšleniciach (6. júl 1457) bola vyvrcholením vzbury českých žoldnierskych oddielov, v radoch ktorých bojovali aj mnohí bývalí bratríci zo Slovenska, ktorí vstúpili do služieb poľského kráľa Kazimíra IV. počas trinásťročnej vojny, no nedostali vyplatený žold. České oddiely vydržali obliehanie a dosiahli vyplatenie žoldu.^[1]^:263

Predohra

V roku 1454 vypukla medzi Poľský kráľovstvom a Rádom nemeckých rytierov trinásťročná vojna. Po katastrofálnej poľskej porážke v bitke pri Chojniciach sa poľský kráľ Kazimír IV. Jagelovčík rozhodol najať českých žoldnierov, ktorí po husitských vojnách pôsobili v Čechách, Rakúsku, Uhorsku ako nájomní vojaci, respektíve v Uhorsku ako súčasť bratríckeho hnutia.^{[chýba zdroj}

Bitka

V roku 1457 sa české žoldnierske jednotky pod vedením Václava Kavku zo Soběsuk a Mikuláša Žáka zo Svěborovic vzbúrili pre nevyplatenie žoldu a začali plieniť kraj okolo hradu Žebrač pri Oswienčime a Vápennej hory pri Myšleniciach. Preto poľský kráľ Kazimír IV. vyslal vojsko údajne až 60 000 mužov^[1] a obľahol české oddiely v Myšleniciach. Poľské vojská však napriek početnej prevahe nedokázali mesto dobyť. Českým oddielom sa podarilo prebiť z mesta. V záujme urovnania sporov a dosiahnutia mieru Poliaci údajne nakoniec dlh vyrovnali.^[1]^:263

Dohra

Bitka pri Myšleniciach resp. pôsobenie českých žoldnierov v Poľskom kráľovstve je ilustráciou zavŕšenia postupnej transformácie husitských "božích" bojovníkov za vieru a idealistických uhorských bratríkov na žoldnierov ochotných slúžiť tomu, kto zaplatí.^{[chýba zdroj}

V umení

Bitka pri Myšleniciach sa spomína v románovej trilógii Aloisa Jiráska Bratrstvo.^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d PALACKÝ, František. Dějiny národu českého IV.. Praha : Odeon, 1968.
↑ JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 3. , Žebráci. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 479, s.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Palacký-1] PALACKÝ, František. Dějiny národu českého IV.. Praha : Odeon, 1968.

[2] JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 3. , Žebráci. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 479, s.

[1]

[2]