Bitka pri Trebii bola druhou zrážkou medzi Hannibalovým vojskom a Rimanmi na pôde Itálie v čase druhej púnskej vojny (odohrala sa v roku 218 pred Kr.).

Keď Hannibal zvíťazil v bitke pri Ticine a Rimania sa zachránili vo svojom tábore, rímsky veliteľ a konzul Publius Cornelius Scipio v noci prikázal, aby sa všetci vojaci stiahli po drevenom moste cez rieku Pád na druhý breh a utáborili sa v meste Placentia.

Hannibal sa neskoro dozvedel o rímskom ústupe. Musel hľadať vhodný brod cez Pád, aby prepravil všetky svoje oddiely na druhý breh. Údajne zo slonov vytvoril v rieke akúsi hrádzu, takže ostatné jednotky bez problémov prekročili rieku. Iné jednotky sa vraj prepravili cez rieku na nafúkaných mechoch. O niekoľko dní pritiahlo aj jeho vojsko k Placentii.

V noci pomocné gallské oddiely napadli rímske stráže, otvorili si brány mesta a prebehli k Hannibalovi. Scipio sa obával, že by mohli napadnúť celé jeho vojsko, preto nadránom odtiahol z Placentie, prekročil riečku Trebiu a usadil sa s vojskom v novom tábore na jej brehu. Kým Hannibal prepravil všetko svoje vojsko cez Pád a pritiahol k Scipionovmu táboru, zo Sicílie prišiel na pomoc druhý konzul Tiberius Sempronius, ktorému už predtým rímsky senát prikázal plaviť sa pozdĺž východného brehu Itálie. Scipio váhal s bojom, pretože sám bol ranený. Náhodou však jeden menší oddiel prekvapil potulujúci sa oddiel numidských bojovníkov a rozohnal ich, čo Scipio pokladal za dobré znamenie.

Medzitým Hannibal pripravil so svojím bratom Magonom pre Rimanov pascu. Časť numidských bojovníkov vyprovokovala rímskych vojakov, ktorí ich prenasledovali cez rieku na druhý breh. Rímski vojaci sa unavili, boli premočení, pretože až po prsia sa brodili studenou vodou rieky.

Hannibal v pokoji rozmiestnil svojich vojakov: v strede postavil baleárskych prakovníkov a kopijníkov, na krídlach jazdu a úplne na kraji boli rozmiestnené vojenské slony. Rímska jazda, ktorá útočila stredom, sa čoskoro dostala do problémov. Jazdcov zrážali kopije, ktoré hádzali Baleárčania, kone sa plašili, pretože cítili neznámy pach slonov. Boj peších jednotiek bol spočiatku vyrovnaný, ale postupne získavali Púni prevahu.

Počas boja pršalo a padal sneh, rímski vojaci boli po celonočnom pochode a prechode cez Trebiu zmrznutí a unavení. Napriek tomu sa im podarilo splašiť bojové slony, takže Hannibal ich musel presunúť proti gallským spojencom Rimanov, kde im spôsobili veľké straty. Rímska jazda sa horko ťažko prebila cez stred kartáginskej zostavy a stiahla sa do Placentie, postupne ich nasledovali aj pešiaci, pričom mnohí zahynuli vo vodách rieky Trebie.

Hannibal dosiahol už druhé víťazstvo nad Rímom v druhej púnskej vojne na území Itálie.

Referencie

• Titus Livius - Dejiny od založenia Ríma, XXI, 52-56