A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Blenheim Palace* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Palác Blenheim | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna |
Kritériá | ii, iv |
Identifikačné č. | 425 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
História zápisu | |
Zápis | 1987 (11. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Palác Blenheim je rozľahlé a veľkolepé anglické vidiecke sídlo v v mestečku Woodstock v grófstve Oxfordshire. Okrem biskupských rezidencií je to jediné vidiecke sídlo v Anglicku, ktoré sa môže nazývať palác.
Postavený bol v rokoch 1705 – 1724 ako dar anglického národa pre vojvodcu a politika Johna Churchilla, vojvodu z Marlborough po jeho dôležitom víťazstve nad francúzsko-bavorskou armádou v bitke pri Höchstädte v roku 1704 (v anglofónnom svete známa ako bitka pri Blenheime).
Palác bol vybudovaný podľa projektu architekta Johna Vanbrugha v pomerne vzácnom stavebnom slohu anglického baroka ako rodinné sídlo, ktoré je ale jedinečným spôsobom kombinované s jeho využitím ako hrobky a zároveň aj národnej pamiatky. Blenheim je tiež rodiskom a pôvodným domovom Sira Winstona Churchilla, bývalého ministerského predsedu Spojeného kráľovstva.
Dejiny
Po mnohých dôležitých víťazstvách vo vojne o španielske dedičstvo sa stal John Churchill národným hrdinom. Významnú politickú pozíciu si v zemi udržiaval aj prostredníctvom svojej manželky Sarah Churchillovej, ktorá bola blízkou priateľkou a dôverníčkou kráľovnej Anny. I z tohto dôvodu panovníčka darovala v roku 1705 vojvodovi kráľovské panstvo Hensington, aby na ňom postavil svoje sídlo. Na jeho vybudovanie prispel značnou sumou aj britský parlament. V dobe, kedy Marlborough bojoval v Európe, dohliadala na projektovanie budovy jeho manželka Sarah, ktorá mala časté konflikty z architektom Johnom Vanbrughom. Jeho cieľom bolo vytvoriť veľkolepý pamätník anglického národa, kým vojvodkyňa mala skôr záujem o praktické rodinné sídlo.
V roku 1710 padla vláda Marlboroughových spojencov whigovcov a v tej dobe tiež stratila jeho manželka vplyv na kráľovnu. V dôsledku týchto udalostí štát zastavil financovanie stavebného projektu a v roku 1712 boli na ňom prerušené všetky práce. Ku konci roku 1712 dokonca vojvoda, ktorý stratil svoje pozície na kráľovskom dvore a bol obvinený zo sprenevery, odišiel do dobrovoľného exilu na európsky kontinent. Po smrti kráľovnej Anny sa Marlborough v roku 1714 vrátil do vlasti a rozhodol sa na vlastné náklady stavbu dokončiť. Dokončenie prác prevzal architekt Nicholas Hawksmoor, vplyv na podobu paláca v záverečnej etape jeho stavby, najmä po vojvodovej smrti v roku 1722, mala opäť vojvodkyňa Sarah.
Vojvodský rod Marlborough nebol nikdy príliš bohatý, a preto po smrti svojho zakladateľa Johna Churchilla museli jeho potomkovia postupne v 19. storočí rozpredávať ostatný rodinný majetok, aby si palác mohli ponechať. Finančnú situáciu rodu zachránil nakoniec Charles Spencer-Churchill, deviaty vojvoda z Marlborough, ktorý sa v roku 1896 oženil s Consuelou Vanderbiltovou, bohatou dedičkou amerického železničného magnáta Williama Vanderbilta. Tento sobáš z rozumu odvrátil rodinný bankrot Marlboroughovcov a umožnil urobiť nákladnú opravu paláca.
Ten v súčasnej dobe stále obývajú potomkovia jeho zakladateľa, ktorí začali časť jeho priestorov i s okolitým parkom komerčne využívať. Návštevníci tak tu môžu navštíviť okrem iného motýlí dom, kde lietajú exotické motýle, záhradné bludisko, miniatúrnu železničnú dráhu, reštauráciu a iné atrakcie. V paláci sa poriadajú napríklad svadby, konferencie a hudobné predstavenia.
V roku 1987 bol palác zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blenheim Palace
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blenheimský palác na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk