Bočkaiovci
erb rodu Bočkaiovcov na pečati Štefana Bočkaia
Krajina	Uhorsko, Sedmohradsko, Habsburská monarchia, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovensko
Tituly	kapitán, magnát, župan, dekan rytier dračieho rádu pán knieža protikráľ prepošt
Zakladateľ	?
Mýtický zakladateľ	nie je
Rok založenia dynastie	14. storočie
Nástup dynastie na trón	1605
Zosadenie dynastie z trónu	1606
Posledný panovník	Štefan Bočkai
Rok zániku dynastie	rod nevymrel
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	uhorská, sedmohradská

Bočkaiovci^[1] alebo Bočkajovci^[2] (staršie: Bocskayovci^[3]; základný tvar: Bočkai, Bočkaj, staršie: Bocskay; po maďarsky Bocskai, staršie Bocskay) boli významný uhorský šľachtický rod slovenského pôvodu, pochádzajúci zo zemplínskej obce Bačkov na východe dnešného Slovenska.^[4]

Dejiny

Zakladatelia tohto panského rodu pochádzali z dedinky Bačkov na východnom Slovensku, od ktorej si vzali aj svoj prídomok. Medzi príslušníkov rodu patrili rytieri v službách uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského. Tí pochádzali z rodu Andreja z Čopu, jedného z blízkych a oddaných rytierov kráľa Žigmunda, a boli Andrejovými príbuznými. Spolu s ním sprevádzali uhorského kráľa Žigmunda v roku 1418 na koncil v kostnici. Andrej z Čopu bol šľachticom z východného Slovenska, ktorí bojoval na strane uhorského kráľa proti moravskému vojvodovi Prokopovi a pri obliehaní tábora Ostrov bol zasiahnutý šípom do tváre, pričom prišiel o pravé oko, bol ťažko zranený a zajatý. Po vypuknutí nepokojov v Uhorsku, vedúcich proti Žigmundovi, Andrej z Čopu spolu s vojskom potláčal nepokoje, pričom bol opäť ťažko zranený. Po zlepšení situácie v Uhorsku sprevádzali rytieri, medzi ktorými bol aj Andrej a jeho príbuzní, kráľa Žigmunda do Kostnice na koncil, ktorý mal vyriešiť kresťanskú schizmu. Práve počas tohto koncilu obdaril Žigmund Andreja a jeho príbuzných erbovou listinou, ktorou im potvrdil šľachtické postavenie a udelil im erb. Listina sa vzťahovala na všetkých jeho príbuzných a potomkov po mužskej línii, medzi ktorými boli páni z Bačkova, Čopu, Sečoviec, Stredy nad Bodrogom a Stretavy, z ktorých vznikli samostatné rody, všetky majúce jeden a ten istý erb.^[4]

Na už spomínanom erbe bol vyobrazený zlatý lev s očami prebodnutými strieborným šípom symbolizujúc zranenie oka, ktoré obdržal Andrej z Čopu pri bojoch proti Prokopovi. Zároveň, ako členovia rytierskeho Dračieho rádu, získali páni z Bačkova, Čopu, Sečoviec, Stredy nad Bodrogom a Stretavy do svojho erbu aj insígniu rádu - okolo erbu do kruhu stočeného zeleného draka, s chvostom obtočeným okolo krku a rozťatým chrbtom do tvaru kríža. Drak bol odpradávna symbolom zla a nepriateľa kresťanstva a v tomto prípade symbolizoval podľa zakladacej listiny rádu "pohanských vojakov a iných odpadlíkov akéhokoľvek pôvodu od pravej viery a Kristovho kríža". Potomkovia rodu následne získavali rôzne majetky na území dnešného východného Slovenska, Zemplína, Biharska a Sedmohradska. Neskôr sa stali Bočkaiovci vplyvnou a bohatou magnátskou rodinou. Zrejme najvýznamnejším príslušníkom rodu bol Štefan Bočkai, uhorský protikráľ a sedmohradské knieža, ktorý začal protihabsburské povstanie v Uhorsku.^[5]

Erb

Na erbe bol v modrom štíte vyobrazený zlatý lev v skoku s prepichnutými očami strieborným šípom. Štít je obtočený zeleným drakom s chvostom omotaným okolo krku s rozseknutým chrbtom do tvaru kríža od vrcholu hlavy a nosa až po chvost, s bielym vnútrom rany a červeným krížom po dĺžke. Klenotom je lev ako v štíte stojaci na uzavretej turnajovej prilbe spod ktorého vedú zvnútra zlaté a z vonku modré prikrývadlá.^[4]

Zdroje