boľševník obrovský
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) rosidy (Rosopsida) Rad (ordo) drieňotvaré (Cornales) Čeľaď (familia) mrkvovité (Apiaceae) Rod (genus) boľševník (Heracleum) Druh (species) boľševník obrovský (H. mantegazzianum)
Vedecký názov
Heracleum mantegazzianum Sommier & Levier, 1895
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) je rastlina z čeľade mrkvovité (Apiaceae).

Pochádza z centrálnej Ázie (Kaukaz a z juhu priľahlé oblasti). V súčasnosti je to v Európe a Severnej Amerike významný invázny druh.

Na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách severnej pologule je vedený ako obzvlášť nebezpečný druh,^[2] ktorý je schopný ničiť pôvodné ekosystémy na danom území. Navyše môže ohroziť ľudské zdravie, pretože obsahuje rôzne fototoxické furanokumaríny, ktoré u človeka spôsobujú ťažké fotodermatitídy.

Taxonómia

Boľševník obrovský bol vedecky opísaný až v roku 1895, a to pod platným názvom Heracleum mantegazzianum.^[3] Má však niekoľko synoným, ku ktorým patria:

• Heracleum circassicum Mandenova, 1970
• Heracleum grossheimii Mandenova, 1950

Podľa niektorých autorov za synonymá možno považovať aj nasledujúce druhy:

• Heracleum caucasicum Steven, 1812
• Heracleum giganteum Fisher ex Hornemann, 1819

Toto však nie je potvrdené. Pokiaľ by tomu tak bolo, potom platným menom by bolo staršie z týchto dvoch mien. V literatúre sa vyskytovalo aj chybné určenie jedincov tohoto druhu ako Heracleum speciosum auct. non Weinmann, ktorý môže byť v oblasti strednej Európy tiež iným, zavlečeným druhom.^[4]

Okrem boľševníka obrovského rastie na Slovensku ešte boľševník borščový (Heracleum sphondylium), ktorý sa svojmu príbuznému trochu podobá. Nie je vylúčené, že sa v miestach spoločného výskytu obidva druhy krížia; zo Spojeného kráľovstva a Nemecka bol už výskyt krížencov Heracleum sphondylium × mantegazzianum hlásený. V niektorých európskych krajinách dochádza k invázii ďalších tzv. „obrích boľševníkov“ podobného výzoru a vlastností, konkrétne ide o druhy boľševník Sosnowského (Heracleum sosnowskyi) šíriaci sa hlavne v Pobaltí a boľševník perzský (Heracleum persicum), ktorý súperí s boľševníkom obrovským o titul najnáročnejší invázny druh Škandinávie, z globálneho hľadiska je ale význam týchto invázií oveľa menší.

Vzhľad a rozmnožovanie

Boľševník obrovský, Tampere, Fínsko

Boľševník obrovský je rastlina impozantného vzrastu, v stredoeurópskych podmienkach dorastá 2 – 4, niekedy až 5 metrov výšky.^[3] Ide o dvoj- až viacročnú rastlinu, ktorá v prvom roku klíči zo semena spravidla už v polovici februára (niekedy aj skôr), vytvára len listy a zhromažďuje zásoby v mohutnom koreni. Druhý až piaty rok (ale možno aj neskôr – smerodajné je, za ako dlho sa rastline podarí zabezpečiť zásoby) potom vytvorí listovú ružicu a vyženie mohutnú kvetnú byľ so súkvetím. Byľ je dutá a naružovalo až fialovo škvrnitá, pri najväčších exemplároch sa jej priemer môže blížiť až k 10 cm.^[3] Listy sú väčšie a ostrejšie vykrajované ako u pôvodného boľševníka borščového (majú 10 – 150 cm² plochy).

Obrovské okolíčnaté súkvetia môžu mať údajne až cez 1 m v priemere a majú bielu, nažltlú alebo jemne ružovú farbu. Kvetný vzorec boľševníka je * K5 C5 A5 G(2). V obojpohlavných kvetoch dozrieva najskôr peľ v peľniciach, neskôr blizna, ale medzi jednotlivými kvetmi môže dôjsť k prekryvu pohlavnej zrelosti blizien a peľu. K opeleniu dochádza za pomoci hmyzích opeľovačov (entomogamia, teda typ zoogamie), obvykle medzi rôznymi rastlinami, ale dochádza aj k úspešnému samoopeleniu (taktiež vďaka opeľovačom) a aj jediná osamotená rastlina teda produkuje klíčivé semená. V stredoeurópskych podmienkach kvitne boľševník obrovský väčšinou od polovice júna až do konca júla. Jedna rastlina vyprodukuje obvykle 20 000 – 30 000 semien (obzvlášť urastený jedinec až 100 000), ktoré si uchovávajú klíčivosť 8 až 12 rokov (dlhšie než tri roky však prežíva v semennej banke už len nepatrný zlomok semien, ale je nutné mať na pamäti, koľko semien rastlina vytvorí a že aj jediný jedinec môže znova zahájiť inváziu).

Je zaujímavé, že v oblastiach, ktoré sa považujú za jeho pôvodný areál, dorastá boľševník obrovský zhruba do 1,5 metra a nie je ani zďaleka taký agresívny. Je však potrebné podotknúť, že rastliny rastúce v predpokladaných oblastiach pôvodu sú podstatne odlišné aj pokiaľ ide o génovu výbavu, čo bolo zrejme spôsobené rozličným krížením a tiež účelovou selekciou v priebehu šírenia a pestovania druhu v okrasných a botanických záhradách a následnom splaňovaní. Tento fakt značne komplikuje snahu nájsť vhodného prirodzeného nepriateľa tohto boľševníka – pokiaľ sa už nejaký nájde, spravidla napáda príliš široké spektrum rastlín čeľade mrkvovité.

Invazivita

Stratégia boľševníka

Ako invazívna rastlina osídľuje boľševník obrovský takmer všetky stanoviská. Šíri sa pozdĺž ciest a vodných tokov. Obvykle najskôr ovládne ruderálne stanovisko, kde mu r-stratégovia nemôžu konkurovať, a s podporou takto vzniknutých ohnísk sa potom začne šíriť aj na vlhké a na živiny bohaté stanoviská v okolí, odkiaľ postupne vytlačí konkurenčne silné byliny. Využíva k tomu fakt, že jeho semená vyklíčia veľmi skoro na jar, rýchle prerastú väčšinu rastlín a vytvoria zákryv, ktorý mu poskytuje veľkú výhodu. Časom dôjde obvykle k vytvoreniu súvislého porastu, ktorý môže pohltiť 80 % všetkého slnečného žiarenia a celkom znemožniť ostatným rastlinám rast. Mortalita vyrastených rastlín je pred vysemenením malá, pretože je pre väčšinu bylinožravcov aj parazitov nestráviteľná (nepožívateľná).

Ak ovládne boľševník obrovský nejaký priestor, nemožno dosť dobre predpokladať, že by sa ho príroda v dohľadnom čase sama zbavila a k jeho vytlačeniu je potrebný ľudský zásah. Jeho porast vytvára prostredie nevhodné pre rast väčšiny rastlín, vrátane semenáčov stromov a predstavuje zdravotné riziko pre zvieratá aj človeka. V poraste panuje silná úroveň kompetície, presadia sa len silní jedinci.

Prirodzené šírenie zaisťujú semená roznášané vetrom a tečúcou vodou, ďalej majú význam aj semená zachytené na dobytku či pneumatikách. Rýchlosť šírenia je v globálnom aj regionálnom meradle porovnateľná s najnebezpečnejšími inváznymi druhmi, v závislosti na podmienkach môže dochádzať ku každoročnému posunu hranice plochy zarastenej boľševníkom až o desiatky metrov.

Hlavné európske oblasti zasiahnuté inváziou boľševníka

Postihnuté oblasti

Boľševník obrovský bol do Európy zavlečený z Kaukazu a priľahlých oblastí ako okrasná rastlina. Aj keď bol boľševník obrovský popísaný až v roku 1895, prvá spoľahlivá informácia o introdukcii do Európy pochádza už z roku 1817 v londýnskej botanickej záhrade Kew Gardens. Po desiatich rokoch sa však už objavujú správy o divo rastúcich populáciách v grófstve Cambridgeshire. Nato začala samovoľná aj ľuďmi zapríčinená invázia boľševníka obrovského do celej Európy, napríklad v Česku bol prvýkrát vysadený v Lázniach Kynžvart v roku 1862.^[3]

Pestovať sa boľševník prestal v polovici dvadsiateho storočia,^[3] ale invázia boľševníka obrovského už v tom čase zasiahla väčšinu Európy. Za centrum invázie možno považovať stred kontinentu. Ako s veľmi vážnym problémom sa s ňou stretáva Slovensko, Česko, Nemecko, južné a západné Poľsko, Švajčiarsko, krajiny Beneluxu, východ a sever Francúzska, Anglicko a Dánsko. V Škandinávii súťaží s inváziou Heracleum persicum. Len minimálny význam má v Pobaltí, kde sa s obrovskou prevahou presadil príbuzný druh boľševník Sosnowského. Mimo Európskeho kontinentu sa invázia odohráva aj v Severnej Amerike.

Boj proti boľševníku

Odumreté súkvetie, jeseň, Nemecko

Boľševník obrovský sa zaraďuje medzi vôbec najnebezpečnejšie invázne druhy na slovenskom území (platí aj pre územia mnohých ďalších štátov), napr. podľa českých zákonov je majiteľ pozemku povinný zabrániť šíreniu tejto rastliny^[5], čo nie je vždy dodržiavané. Vzhľadom na zdravotné riziká je nevyhnutné používať pri likvidácii boľševníka vhodný ochranný odev, ktorý nenasaje a neprepustí nebezpečné šťavy z rastliny, a ďalšie ochranné pomôcky, ako sú ochranné okuliare alebo tvárový štít a prípadne aj respirátor.

Mechanické odstránenie je potrebné vykonať pokiaľ možno pred vysemenením rastliny (obvykle to znamená najneskôr v prvej polovici mája). Jeho účinok je obmedzený, pretože rastlina má vysokú regeneračnú schopnosť a dokáže znovu vyrásť z koreňov – jednotlivé rastliny je teda potreba celé vykopať (von musí minimálne 10 cm hlavného koreňa), rozsekať na kúsky a tie zlikvidovať. Pokosenie či podobné likvidácie len dočasne odstránia porast a zabránia ďalšiemu šíreniu. Pravidelný pokos (v stredoeurópskych podmienkach 2 – 3x za sezónu po dobu niekoľkých rokov) vedie nakoniec aj k potlačeniu výskytu – nutné však je, aby bol dlhodobý a úplne dôkladný, aby nedošlo k vysemeneniu ani jednej rastliny. U jednotlivých rastlín sa odporúča odsekať vykvitnuté okolíky, je však potrebné okolíky zlikvidovať, aby potom pohodené na poli zotrvačnosťou nevysemenili.

Zaujímavú možnosť predstavuje spásanie dobytkom – ovce a hovädzí dobytok sa časom naučí boľševník konzumovať. Potom, čo si naň zvyknú (spravidla im najskôr nechuti), väčšinou aktívne vyhľadávajú mladšie čerstvé rastliny, ktoré uprednostňujú pred väčšinou ostatných rastlín. Osvedčil sa aj pokos súvislého porastu boľševníka a následné opakované spásanie dobytkom, ktorý zlikviduje pokusy rastlín o obnovu. Odporúčaná miera spásania je 20 – 30 oviec na hektár na jar, v lete je možno ich počet znížiť až na 5 – 10, lebo rastliny sú už opakovanými pokusmi o regeneráciu vyčerpané a regenerujú pomalšie. Zriedkavé výskumy v oblasti spásania kozami ukazujú, že tieto zvieratá nie sú pre spásanie boľševníka vhodné, lebo nevykazujú voči negatívnym aspektom pôsobenia rastliny dostatočnú odolnosť.

Účinný je chemický postrek obsahujúci glyfosát (napr. Roundup-Biaktiv alebo Touchdown) či triclopyr (napr. Garlon). Chemický postrek však nie je stopercentne spoľahlivý a je tu nevýhoda jeho nedostatočnej selektívnosti. K aplikácii postreku by malo dochádzať pokiaľ možno skoro na jar, keď rastliny dosiahnu výšky zhruba 20 – 40 cm (asi apríl), na konci mája je potreba ho zopakovať. Len minimálny alebo žiadny účinok má v čase kvitnutia rastliny. Vysoko účinná, ale prácna je metóda aplikácie Roundupu injekčnou striekačkou do stonky rastliny.

Vzhľadom na náročnosť likvidácie bolševníka je veľmi dôležitá maximálna prevencia, spočívajúca v starostlivej likvidácii všetkých osamelých predsunutých jedincov, ktorí by mohli založiť novú enklávu, a v kontrole rizikových stanovísk, kde by sa boľševník mohol uchytiť.

Pri boji s boľševníkom je samozrejme možné kombinovať viac metód jeho ničenia. U jednotlivých rastlín sa napr. osvedčila likvidácia spočívajúca v odseknutí byliny tesne nad zemou a potrenie pahýľa stonky silnou koncentráciou herbicídu. Vždy je nutné pamätať na to, že nestačí výskyt rastliny potlačiť ak sa nemá celá kalamita opakovať, ale je nutné viesť boj až do posledného boľševníka a aj po totálnom víťazstve je nevyhnutné ešte minimálne 10 rokov oblasť starostlivo strážiť. Je tiež vhodné upraviť vyčistené priestranstva tak, aby sa obmedzila jeho vhodnosť pre nové zaplavenie boľševníkom.

Zdravotné riziká

Kožná reakcia po kontakte s boľševníkom

Šťava z bylí a listov tejto rastliny obsahuje fototoxické furanokumaríny. V tme len dráždia kožu, na dennom svetle (respektíve na akomkoľvek svetle obsahujúcom UV zložky) spôsobujú ťažké poleptanie a pľuzgiere na pokožke. Je potrebné byť opatrný a pri kosení či inom mechanickom odstraňovaní rastlín sa vybaviť vhodným ochranným odevom, okuliarmi a tiež respirátorom (hlavne pokiaľ je používaná na kosenie kosačka, prostredníctvom ktorej môže dochádzať k rozprášeniu rastlinných štiav vo vzduchu). V oblastiach výskytu boľševníka je veľmi dôležité dávať pozor na deti, pretože duté byle rastliny ich môžu zvádzať k hrám a výrobe rôznych napodobenín ďalekohľadov a fúkačiek, čo môže viesť k minimálne dočasnému znetvoreniu tváre s rizikom vážneho poškodenia zraku.

Prvotný kontakt s rastlinou a jej šťavami je bezbolestný, takže napr. deti sa s ňou môžu hrať aj niekoľko hodín, aby si vôbec uvedomili, akú škodu si tým spôsobujú. Fototoxické reakcie, ktoré sú príčinou následných problémov, sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia^[3] (závisí však na intenzite svetla a jeho zložení). Zápalové zranenia sa objavujú po cca 24 hodinách v rozsahu, ktorý je závislý od množstva štiav, ktorými bol človek znečistený, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti poškodeného; sú veľmi bolestivé a veľmi ťažko sa hoja. Účinok rastlinných štiav ďalej zvyšujú teplo a vlhkosť. Ich pozostatky, ako sú pigmentácia a jazvy, zostávajú viditeľné prinajmenšom celé mesiace, niekedy sa objavujú dlhodobejšie následky v podobe vyššej citlivosti poranených miest na UV žiarenie (trvajú až niekoľko rokov).^[3] Podľa niektorých dermatológov môžu byť dlhodobým následkom občasné vyrážky (často iniciované slnečným žiarením).^{[chýba zdroj}

U obzvlášť citlivých jedincov môžu už samotné výpary z väčšieho množstva pokosených rastlín vyvolať pálenie v krku, závraty, nevoľnosť a slzenie. U týchto ľudí tiež k vzniku zápalu môže stačiť dotyk neporaneného listu.^[3]

Prvá pomoc

Miesta zasiahnuté šťavou je nutné okamžite omyť silným dlhotrvajúcim prúdom vody a po opláchnutí zabrániť prístupu svetla vhodným zakrytím.^[3] Pri poleptaní a druhotných príznakoch (bolesti hlavy, tras) je nutné po predchádzajúcom ošetrení vyhľadať lekára.

Pokiaľ pocítite z výparov tejto rastliny závraty, pálenie očí a iné nežiaduce účinky, je najlepšie opustiť zasiahnutý priestor a prenechať likvidáciu boľševníka menej citlivým jedincom, prípadne použiť vhodné ochranné prostriedky (kvalitný respirátor). Pokiaľ sú ťažkosti väčšieho rozsahu alebo do jedného dňa neustúpia, je taktiež potrebné navštíviť lekára.

Obsahové látky

Súkvetie boľševníka

Celá rastlina obsahuje napríklad rôzne alkoholy (metanol, etanol, n-oktanol), karboxylové kyseliny (kyselina kaprinová, kyselina laurová) či estery (n-hexylbutyrát, n-oktylacetát).

Najvýznačnejšou účinnou zložkou obsiahnutou v celej rastline sú však fototoxické furanokumaríny nachádzajúce sa predovšetkým v plodoch; menej v listoch a len minimálne v stonke. Obsah sa však mení aj v priebehu roka, najviac ich rastlina obsahuje v júni, najmenej v novembri.^[6] K významným furanokumarínom boľševníka patria napríklad angelicín, pimpinellin, isopimpinellin, phellopterin, psoralen, bergapten a isobergapten.

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bolševník velkolepý na českej Wikipédii.

Literatúra

• Květena České republiky. Ed. B. Slavík. Díl 5. Praha : Academia, 1997. ISBN 80-200-0590-0. S. 392-395.
• Bolševník velkolepý. Praktická příručka o biologii a kontrole invazního druhu. Ed. Charlotte Nielsen, Hans Peter Ravn, Wolfgang Nentwig, Max Wade; preklad Jan Pergl, Irena Perglová, Martin Hejda, Petr Pyše; Grafická úprava Inger Gronkjaer Ulrich, Stanislav Zrno. Hoersholm Kongevej : Forest & Landscape Denmark, 2005 (2005 tlač). 44 s. Dostupné online. ISBN 87-7903-214-1.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boľševník obrovský
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Boľševník obrovský