A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Božena Benešová | |
česká poetka a spisovateľka | |
Rod. meno | Zapletalová |
---|---|
Narodenie | 30. november 1873 Nový Jičín, Česko |
Úmrtie | 8. apríl 1936 (62 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Božena Benešová |
Božena Benešová, rodená Zapletalová, (* 30. november 1873, Nový Jičín[1] – † 8. apríl 1936, Praha) bola česká poetka a spisovateľka.
Väčšiu časť svojej mladosti prežila v Uherskom Hradišti a Napajedlách, kde sa aj vydala. V roku 1908 sa presťahovala do Prahy.
Život
Jej manželom bol od roku 1896 Josef Beneš, rozviedli sa v roku 1912, ale napriek tomu spolu zostali žiť až do jeho smrti v roku 1933.
Veľký vplyv na ňu malo priateľstvo s Růženou Svobodovou. Pomohla jej z rezignovanej melanchólie v dobe po svadbe a podporovala ju ako spisovateľku. Bohato korešpondovali, Svobodová ju navštívila na Morave, spoločne cestovali do Talianska (1903 a 1907). Priateľstvo trvalo až do smrti Růženy Svobodovej v roku 1920. Svobodová vyžadovala po Benešovej (podobne ako po herečke a spisovateľke Hane Kvapilovej) disciplínu a každodennú prácu s literatúrou, nútila ju dokončovať prácu. Zoznámila ju s F. X. Šaldom.
Na druhú cestu do Talianska v roku 1907 sa vydali Svobodová s Benešovou spolu s Josefom Svatoplukom Macharom. V roku 1907 a 1908 redigovala Benešová prílohu Ženskej revue Žena v umění. Táto skúsenosť jej otvorila dvere k neskoršej spolupráci s inými časopismi, napr. Masarykovou Naší dobou. V tejto situácii sa v roku 1908 rodina rozhodla presťahovať do Prahy.
Počas vojnových rokov 1914 – 1918 dokončila knihy poviedok Myšky a Kruté mládí a začala pracovať na doteraz najväčšom literárnom diele, románe Člověk.
Roku 1926 začala pracovať v YWCE ako tajomníčka nemeckého krúžku, knihovníčka, vedúca letného tábora a pod. Práca bola do určitej miery východiskom z finančnej núdze, dievčatá z klubovne YWCA si ju veľmi obľúbili a utvorili krúžok "dívek Boženy Benešové". Neskôr, keď bola chorá, im diktovala posledné pokračovanie Dona Pabla, Dona Pedra a Věry Lukášové. Od 24. mája 1932 bola riadnou členkou Českej akadémie vied a umení.[2]
Zomrela 8. apríla 1936 vo svojom dejvickom byte v Srbské ulici a je pochovaná na bubenečskom cintoríne vedľa manžela.
Dielo
Predstaviteľka psychologickej prózy, jej postavy zápasia s vnútornou osamelosťou a sebectvom. Väčšinou ide o mladých ľudí z malomesta. Na jej tvorbu malo veľký vplyv dielo Růženy Svobodovej. Naopak za Benešovou dochádzali neskôr mladé spisovateľky Marie Majerová, Marie Pujmanová, Sofie Dostálová a Helena Dvořáková.
Po smrti Benešovej sa stala prvou editorkou jej spisov kritička Pavla Buzková.
Básnické zbierky
Romány a novely
- Člověk (1919 – 1920), román, dva diely
- Úder (1926), prvý diel vojnovej románovej trilógie z rokov 1914 – 1918
- Podzemní plameny (1929), druhý diel vojnovej trilógie
- Tragická duha (1933), tretí diel vojnovej trilógie
- Don Pablo, don Pedro a Věra Lukášová (1936), novela ktorej hlavnou hrdinkou je mladá dievčina, ktorá urobí bolestnú skúsenosť so svojím prvým stretnutím so svetom dospelých, túto skúsenosť prekoná predovšetkým vďaka priateľstve s mladým chlapcom.
Poviedkové súbory
- Tři povídky (1914)
- Nedobytá vítězství (1910)
- Myšky (1916),
- Kruté mládí (1917)
- Tiché dívky (1922)
- Oblouzení (1923)
- Chlapci (1927),
- Není člověku dovoleno (1931)
Divadelné hry
Filmové adaptácie
- Věra Lukášová (1939), réžia Emil František Burian, v titulnej úlohe Jiřina Stránská
Referencie
- ↑ Matriční záznam o narození a křtu
- ↑ Členové České akademie věd a umění 1890–1952, s. 39.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Božena Benešová na českej Wikipédii.
Externé odkazy
- Frenštátské vlivy v díle Boženy Benešové
- Božena Benešová – fdb.cz
- Božena Benešová – kinobox.cz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aľa Rachmanovová
Agatha Christie
Anne Brontëová
Annie Ernauxová
Astrid Lindgrenová
Barbara Tuchmanová
Beata Poźniaková
Božena Benešová
Charlotte Brontëová
Doris Lundová
Dorothy L. Sayersová
Elizabeth Barrettová Browningová
Elizabeth Shepleyová Sergeantová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk