Božena Benešová
česká poetka a spisovateľka
Rod. meno	Zapletalová
Narodenie	30. november 1873 Nový Jičín, Česko
Úmrtie	8. apríl 1936 (62 rokov) Praha, Česko
Podpis
Odkazy
Commons	Božena Benešová
Biografický portál

Božena Benešová, rodená Zapletalová, (* 30. november 1873, Nový Jičín^[1] – † 8. apríl 1936, Praha) bola česká poetka a spisovateľka.

Väčšiu časť svojej mladosti prežila v Uherskom Hradišti a Napajedlách, kde sa aj vydala. V roku 1908 sa presťahovala do Prahy.

Jej manželom bol od roku 1896 Josef Beneš, rozviedli sa v roku 1912, ale napriek tomu spolu zostali žiť až do jeho smrti v roku 1933.

Veľký vplyv na ňu malo priateľstvo s Růženou Svobodovou. Pomohla jej z rezignovanej melanchólie v dobe po svadbe a podporovala ju ako spisovateľku. Bohato korešpondovali, Svobodová ju navštívila na Morave, spoločne cestovali do Talianska (1903 a 1907). Priateľstvo trvalo až do smrti Růženy Svobodovej v roku 1920. Svobodová vyžadovala po Benešovej (podobne ako po herečke a spisovateľke Hane Kvapilovej) disciplínu a každodennú prácu s literatúrou, nútila ju dokončovať prácu. Zoznámila ju s F. X. Šaldom.

Na druhú cestu do Talianska v roku 1907 sa vydali Svobodová s Benešovou spolu s Josefom Svatoplukom Macharom. V roku 1907 a 1908 redigovala Benešová prílohu Ženskej revue Žena v umění. Táto skúsenosť jej otvorila dvere k neskoršej spolupráci s inými časopismi, napr. Masarykovou Naší dobou. V tejto situácii sa v roku 1908 rodina rozhodla presťahovať do Prahy.

Počas vojnových rokov 1914 – 1918 dokončila knihy poviedok Myšky a Kruté mládí a začala pracovať na doteraz najväčšom literárnom diele, románe Člověk.

Roku 1926 začala pracovať v YWCE ako tajomníčka nemeckého krúžku, knihovníčka, vedúca letného tábora a pod. Práca bola do určitej miery východiskom z finančnej núdze, dievčatá z klubovne YWCA si ju veľmi obľúbili a utvorili krúžok "dívek Boženy Benešové". Neskôr, keď bola chorá, im diktovala posledné pokračovanie Dona Pabla, Dona Pedra a Věry Lukášové. Od 24. mája 1932 bola riadnou členkou Českej akadémie vied a umení.^[2]

Zomrela 8. apríla 1936 vo svojom dejvickom byte v Srbské ulici a je pochovaná na bubenečskom cintoríne vedľa manžela.

Predstaviteľka psychologickej prózy, jej postavy zápasia s vnútornou osamelosťou a sebectvom. Väčšinou ide o mladých ľudí z malomesta. Na jej tvorbu malo veľký vplyv dielo Růženy Svobodovej. Naopak za Benešovou dochádzali neskôr mladé spisovateľky Marie Majerová, Marie Pujmanová, Sofie Dostálová a Helena Dvořáková.

Po smrti Benešovej sa stala prvou editorkou jej spisov kritička Pavla Buzková.

• Verše věrné i proradné (1909), básnická zbierka
• Verše (1938)

• Člověk (1919 – 1920), román, dva diely
• Úder (1926), prvý diel vojnovej románovej trilógie z rokov 1914 – 1918
• Podzemní plameny (1929), druhý diel vojnovej trilógie
• Tragická duha (1933), tretí diel vojnovej trilógie
• Don Pablo, don Pedro a Věra Lukášová (1936), novela ktorej hlavnou hrdinkou je mladá dievčina, ktorá urobí bolestnú skúsenosť so svojím prvým stretnutím so svetom dospelých, túto skúsenosť prekoná predovšetkým vďaka priateľstve s mladým chlapcom.

• Tři povídky (1914)
• Nedobytá vítězství (1910)
• Myšky (1916),
• Kruté mládí (1917)
• Tiché dívky (1922)
• Oblouzení (1923)
• Chlapci (1927),
• Není člověku dovoleno (1931)

• Dramata (1937), obsahuje hry Hořký přípitek, Jasnovidka a Zlatá ovce

• Věra Lukášová (1939), réžia Emil František Burian, v titulnej úlohe Jiřina Stránská

1. ↑ Matriční záznam o narození a křtu
2. ↑ Členové České akademie věd a umění 1890–1952, s. 39.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Božena Benešová na českej Wikipédii.

• Frenštátské vlivy v díle Boženy Benešové
• Božena Benešová – fdb.cz
• Božena Benešová – kinobox.cz