bodliak
Bodliak tŕnitý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia (jeseň)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) astrotvaré (Asterales) Čeľaď (familia) astrovité (Asteraceae) Podčeľaď (subfamilia) bodliakovaté (Carduoideae) Rod (genus) bodliak (Carduus)
Synonymá
Onopyxus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Bodliak^[1] (lat. Carduus)^[2] je rod rastlín z podčeľade bodliakovaté (Carduoideae), ktorá je taxonomicky radená do čeľade astrovité (Asteraceae). Podľa súčasnej koncepcie je akceptovaných 92 druhov a ďalších 32 hybridov.^[2] Významným znakom druhov rodu bodliak je jednoduchý (nitkovitý) chocholec na nažkách, ktorý slúži na rozširovanie vetrom. U pichliačov, ktoré sú bodliakom veľmi podobné, má chocholec štruktúru perovitú.^[1][3][4]

Opis

Rod bodliak zastupuje jednoročné až trvalé rastliny, ktorých byle sú ostnato krídlaté, často rozkonárené a listnaté. Striedavé listy sú nedelené až perovito strihané a ostnato zubaté. Úbory sú jednotlivé alebo v metlovitých súkvetiach. Zákrov býva stlačene guľovitý až valcovitý, viacradový a škridlicovitý. Listene sú na vrchole ostnaté. Kvety sú purpurovo ružové, zriedka biele, úzko rúrkovité a nerovnako päťcípe. Peľnice sú šípovité. Nažky sú 3 až 10 mm dlhé, holé, hladké s 5 až 10 rebrami. Chocholec je viacradový a štetinky sú na báze zrastené a jednoduché (nitkovité).^[5]

Rozšírenie

Prirodzený areál rozšírenia tohto rodu zahŕňa mierne a subtropické oblasti Eurázie a severnú Afriku.^[2]

Ekológia

Pôvodné druhy rodu pichliač sa u nás vyskytujú na mnohých biotopoch, medzi ktoré patria pasienky, krasové stepí, vlhké a lužné lesy, rúbaniská, horské kamenisté svahy, riečne údolia, človekom narušené miesta a obsadzujú stanovištia od nížin po horský vegetačný stupeň.^[5]

Do skupiny suchomilných druhov patrí predovšetkým: bodliak tŕnitý, ktorý je hojný na pasienkoch a rumoviskách na celom území, bodliak háčikatý, ktorého vnútorné zákrovné listene sú na konci ohnuté naspäť a bodliak ovisnutý, s veľkými ovisnutými úbormi.^[5][6]

Vlhkomilné bodliaky zastupujú: bodliak lopúchovitý, ktorý je v horských oblastiach roztrúsený na celom území a bodliak kučeravý, ktorého priama byľ je po celej dĺžke kučeravo krídlatá a hojný je najmä v teplejších oblastiach, najmä na človekom narušených stanovištiach.^[5][6]

Ku karpatským endemitom sa radí: bodliak kopcový, ktorý obsadzuje stanovištia v krasových stepiach, bodliak sivý, ktorý obľubuje horské kamenité svahy a zarastené sutiny a bodliak laločnatolistý, s výskytom na skalnatých vápencových stráňach v Malej a Veľkej Fatre, Belianskych Tatrách a v Pieninách.^[5]

Druhy

Druhy rastúce na Slovensku

V prirodzenom prostredí na Slovensku rastú tieto druhy bodliakov:^[1][3][5][6]

• bodliak háčikatý (Carduus hamulosus)
• bodliak kopcovitý (Carduus collinus)
• bodliak kučeravý (Carduus crispus)
• bodliak laločnatolistý (Carduus lobulatus)
• bodliak lopúchovitý (Carduus personata)
• bodliak ovisnutý (Carduus nutans)
• bodliak sivý (Carduus defloratus subsp. glaucus, syn. Carduus glaucinus)
• bodliak tŕnitý (Carduus acanthoides)

Ostatné druhy a hybridy

Podľa súčasnej koncepcie patria do rodu bodliak tieto druhy a hybridy:^[2]

Hybridy

Referencie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bodliak
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Bodliak