Bohinjsko jezero (doslova Bohinjské jazero, nem. Wocheinersee) je najväčšie jazero v Slovinsku, keď nepočítame nestále Cerkniško jezero. Leží v nadmorskej výške 525 m. Má rozlohu 3,18 km², je 4,35 km dlhé a 1,25 km široké a pobrežia má dĺžku 10,9 km. Dosahuje maximálnu hĺbku 45 m.

Jazero je ľadovcovo-tektonického pôvodu: priehlbina vznikla intenzívnym eróznym pôsobením ľadovca. Vo východnej časti jazera sa nachádzajú početné morény. Hlavným prítokom jazera je rieka Savica napájaná z Čierneho jazera, ktorá sa v západnej časti prebíja balvanovými morénami a pri osade Ukanc sa rozlieva v Bohinjsko jezero. Ide o prietokové jazero, vyteká z neho druhá najkratšia rieka v Slovinsku, rieka Jezernica, ktorá sa po menej ako sto metroch zlieva s z ľavej strany pritekajúcou Mostnicou v Sava Bohinjku. Na severnom okraji jazera sa nachádza väčšie množstvo krasových prameňov, najznámejší z nich je Govic.

Na konci poslednej ľadovej doby bola hladina jazera o 16 metrov vyššie ako dnes a jazero siahalo až do dnešnej Starej Fužine.

Bohinjsko jezero leží v povodí riečky Sava Bohinjka, ktorá je horným tokom rieky Sáva.

Nachádza sa na území Triglavského národného parku, ktorého súčasťou sa stalo roku 1981. Za jasného počasia je možné z neho vidieť aj vrchol najvyššej hory Slovinska, Triglav (2 864 m n. m.).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bohinjsko jezero

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bohinjské jezero na českej Wikipédii.