A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Boris Jeľcin Борис Ельцин | ||||||||
1. prezident Ruskej federácie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 10. júl 1991 – 31. december 1999 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1. február 1931 Butka, Sverdlovská oblasť, ZSSR | |||||||
Úmrtie | 23. apríl 2007 (76 rokov) Moskva, Rusko | |||||||
Politická strana | KSSZ (1968-1990) nezávislý | |||||||
Alma mater | Uralská technická univerzita | |||||||
Profesia | stavebný inžinier | |||||||
Vierovyznanie | ateista, ruský pravoslávny (od 1990) | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Naina Jeľcinová (od 1956) | |||||||
Deti | Jelena (* 1957) Tatjana (* 1960) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Boris Nikolajevič Jeľcin (multimediálne súbory) | ||||||||
Boris Nikolajevič Jeľcin (rus. Борис Николаевич Ельцин; * 1. február 1931, Butka, Sverdlovská oblasť, ZSSR – † 23. apríl 2007, Moskva, Rusko) bol prezidentom Ruskej federácie v rokoch 1991–1999.
Životopis
Mladosť a raná kariéra
Narodil sa v obci Butka, vo Sverdlovskej oblasti, v rodine rozkulačených sedliakov. Jeho otec Nikolaj bol väznený v gulagu, matka bola krajčírka. Detstvo prežil v meste Berezniki v Permskej oblasti, ešte v detstve prišiel o dva prsty na ruke, keď sa s kamarátmi pokúšal rozobrať granát, ktorý ukradli z vojenského skladu. Napriek problémom so svojím pôvodom dokončil povinnú 10-ročnú školskú dochádzku, pokračoval v štúdiu a v roku 1955 promoval na Uralskej technickej univerzite v Sverdlovsku .
Následne pracoval ako inžinier v rôznych stavebných závodoch. V roku 1961 vstúpil do Komunistickej strany ZSSR. Od roku 1963 pôsobil ako hlavný inžinier, neskôr ako riaditeľ Sverdlovského stavebného kombinátu.[1]
V politike
Od roku 1968 pracoval v administratíve strany. V roku 1977 bol poverený vedením komunistickej strany v Sverdlovsku. Neskôr bol od 24. decembra 1985 členom politbyra a zároveň prvým tajomníkom strany v Moskve, najmä vďaka podpore Michaila Gorbačova a Jegora Ligačova. V tomto období si svojimi reformnými postojmi získal veľké sympatie obyvateľstva (do práce napr. jazdil električkou.) Pre svoje reformné snahy sa dostal do rozporu s Gorbačovom i Ligačovom a 11. novembra 1987 bol odvolaný z funkcie. Už v marci 1989 však bol vo všeobecných voľbách zvolený za delegáta za oblasť Moskvy. V máji 1990 ho vybrali za predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.
Prezidentom
10. júla 1990 na XXVIII. zjazde vystúpil z komunistickej strany. O dva dni neskôr bol zvolený za prezidenta Ruskej republiky. V tom čase však bola celá krajina poznačená rozbrojmi v strane, ako aj občianskymi nepokojmi, v niektorých južných republikách už prebiehala občianska vojna. Počas pokusu o puč organizovaného konzervatívnymi členmi strany sa postavil na stranu legitímnej vlády a prispel k porážke pučistov v uliciach Moskvy. Po týchto udalostiach fakticky Gorbačov stratil všetku moc.
8. decembra 1991 sa Jeľcin stretol v Belovežskom národnom parku s predstaviteľmi Ukrajiny vedenými Leonidom Kravčukom, a Bieloruska vedenými Stanislavom Šuškievičom, ktorí vyhlásili rozpad ZSSR. Krajina prestala oficiálne existovať 31. decembra. Od začiatku roku 1992 sa Jeľcin neúspešne pokúsil reformovať ekonomiku, došlo k nekontrolovanej privatizácii, liberalizácia cien spôsobila ich niekoľkonásobný rast, rovnako vzrástli aj dane. Krajina sa dostala do hospodárskej krízy.
Jeľcin sa postupne dostal do rozporu s parlamentom, ktorý bol volený ešte pred rozpadom ZSSR v roku 1990. V decembri 1992 vetoval 7. zjazd ľudových zástupcov kandidatúru Jegora Gajdara na post predsedu vlády, ktorú inicioval práve Jeľcin. Konflikt s parlamentom, na ktorého čele stál jeho odporca Ruslan Chasbulatov, vyvrcholil po tom, ako 20. marca 1993 Jeľcin v televízii oznámil, že hodlá prevziať vyššie právomoci, aby mohol realizovať svoj reformný program. Narýchlo zvolaný 9. zjazd ľudových zástupcov obvinil Jeľcina z porušenia ústavy. Ten však mal veľkú dôveru obyvateľstva a podporu zahraničných politikov.
Jeľcin 21. augusta 1993 rozpustil dekrétom Najvyšší soviet a Zjazd ľudových zástupcov. Tento dekrét, ktorý odporoval ruskej ústave z roku 1978, zaistil prechodné obdobie do nových parlamentných volieb a do referenda o novej ústave. Dekrét však spôsobil ústavnú krízu, viceprezident Ruckoj a podpredseda vlády boli odvolaní pre údajnú korupciu. Ich prívrženci sa zabarikádovali v budove ruského parlamentu (Bielom dome). Najvyšší Soviet následne odvolal Jeľcina pre porušenie ústavy, ale ten si udržal moc vďaka vojenským jednotkám. V Moskve došlo k ozbrojeným zrážkam, pri ktorých bolo zabitých asi 187 ľudí.
Nové voľby do parlamentu - Dumy sa nakoniec uskutočnili v decembri 1994. Vo voľbách dobre obstáli nielen komunisti ale aj pravicová Liberálnodemokratická strana Vladimira Žirinovského, Jeľcinova Ruská voľba naopak nebola úspešná. V tej istej dobe však obyvatelia krajiny v referende zmenili ústavu, ktorá posilnila právomoci prezidenta. Ten získal právo menovať členov vlády, odvolávať predsedu vlády a v niektorých prípadoch dokonca i rozpustiť Dumu.
Počas jeho prvého prezidentského obdobia sa sovietske vojská definitívne stiahli z bývalého Československa a z ďalších krajín Európy. Zjednotené Nemecko dosiahlo plnú suverenitu, tri bývalé sovietske republiky dostali pozvanie stať sa členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Rusko sa pridružilo k skupine siedmich, vtedy najvplyvnejších štátov sveta G7. V decembri 1994 vydal rozkaz na inváziu do Čečenska pokúšajúceho sa o osamostatnenie od Ruska. V regióne sa rozpútala dlhodobá vojna.
Po druhých voľbách v roku 1996 začali Jeľcina prenasledovať choroby spôsobené aj jeho alkoholizmom. Absolvoval niekoľko operácií srdca.
V roku 1998 sa Rusko dostalo do výraznej ekonomickej krízy, spôsobenej veľkým zadlžením krajiny. Panika na finančných trhoch mala za následok kolaps ruského rubľa a výrazne sa dotkla životnej úrovne všetkých Rusov.
9. augusta 1999 zosadil Jeľcin z funkcie predsedu vlády Sergeja Stepašina a už štvrtýkrát odvolal celú vládu. Na miesto Stepašina dosadil Vladimira Putina, ktorý nebol v tej dobe veľmi známou politickou osobnosťou. Neskôr Jeľcin oznámil, že by Putina rád videl ako svojho nástupcu. 31. decembra 1999 po výraznom poklese politických preferencií a zdravotných problémoch rezignoval. Podľa ruskej ústavy sa stal novým prezidentom vtedajší predseda vlády, ktorým bol Vladimir Putin. Ďalšie voľby sa konali až na 26. marca 2000.
Boris Jeľcin zomrel v pondelok 23. apríla 2007 na zlyhanie srdca.
Referencie
- ↑ Ельцин Борис Николаевич . megabook.ru, . Dostupné online. (rušitna)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boris Nikolajevič Jeľcin
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. február
1. júl
10. február
10. júl
10. január
10. september
11. august
11. január
11. marec
12. apríl
12. marec
12. september
13. január
14. september
15. apríl
15. august
16. júl
16. jún
16. január
16. máj
16. marec
17. február
17. máj
18. apríl
18. február
18. január
18. marec
18. september
19. apríl
19. júl
19. máj
19. storočie
1926
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1934
1935
1936
1944
1955
1969
1974
1984
1987
1991
1993
1994
1997
1998
1999
2. august
2. marec
20. február
20. jún
20. január
20. roky 20. storočia
20. storočie
2000
2003
2004
2006
2007
2008
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2017
2018
2019
2020
2021
2022
21. storočie
22. marec
22. september
23. júl
24. apríl
24. január
24. máj
25. august
25. február
25. január
25. máj
25. marec
26. marec
27. august
27. jún
27. január
27. máj
27. marec
28. február
28. január
28. september
29. august
29. január
29. marec
29. september
3. február
3. jún
3. máj
30. roky 20. storočia
31. august
31. máj
31. marec
4. jún
40. roky 20. storočia
5. december
5. február
5. január
6. apríl
6. júl
6. január
7. apríl
7. jún
7. január
7. máj
8. február
8. marec
9. apríl
9. február
9. január
9. máj
Abakan
ABBA (hudobná skupina)
Alena Vrzáňová
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alfred Schmidt
Anthony Kenny
Anton Šulík
Anton Auxt
Arata Isozaki
Bogumił Kobiela
Bohumil Golián
Boris Jeľcin
Burton Richter
Carl Bosch
Chrám Krista Spasiteľa (Moskva)
David Morris Lee
Della Reese
Desaťročie
Desmond Tutu
Dezider Kollár
Doprava
Edgar Lawrence Doctorow
Elias Menachem Stein
Emília Kováčová
Erik Axel Karlfeldt
Eva Sadková
Ferenc Mádl
Franek Chmiel
Frederick Brooks
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Georgij Michajlovič Grečko
Georg Zundel
Hana Bradyová
Hana Hegerová
Heisuke Hironaka
Henrieta Peťovská
Ignác Kolčák
Igor Kluvánek
Ivan Klíma
Ivan Rajniak
Július Binder
Július Krempaský
James Dean
Jane Addamsová
Jang-c’-ťiang
Jan Šebestík
Jan Libíček
Jan Zábrana
Japonsko
Jean Arthur Béliveau
Jerzy Krzysztoń
Jiří Suchý (herec)
Jiřina Bohdalová
Jiřina Jirásková
Johannes Rau
John Milnor
John Robert Schrieffer
Josef Masopust
Josif Vissarionovič Stalin
Kamil Matiašovský
Komunistická strana Sovietskeho zväzu
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Deák
Ladislav Kačáni
Ladislav Vodička
Lars Hörmander
Leonard Nimoy
Leslie Caronová
Libor Ebringer
Lucia Bosè
Magda Paveleková
Managua (mesto)
Mandžusko
Martinus Veltman
Martin Hollý ml.
Michael Lonsdale
Michail Gorbačov
Michal Ferianc
Milan Chladil
Milan Jurčo Glina
Milan Paumer
Milan Peťovský
Miroslav Bázlik
Miroslav Horňák
Monica Vitti
Moskva
Naí Dillí
Neil Postman
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Olympia Dukakis
Oskár Elschek
Paavo Haavikko
Pavol Sobota
Raúl Castro
Richard Heck
Rita Moreno
Robert Duvall
Rudolf Čechura
Rupert Murdoch
Rusko
Slovensko
Stanislav Grof
Stelios Kazantzidis
Stig Anderson
Storočie
Sven Tumba Johansson
Tadeusz Andrzej Zieliński
Tomas Tranströmer
Toni Morrison
Václav Černík (filozof)
Vance DeVoe Brand
Viliam Schrojf
Vladimír Blucha
Vladimír Svatoň
Zemetrasenie
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
ZSSR
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk