Borovica himalájska
Borovica himalájska, konár so šiškami
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae,Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Skupina nahosemenné rastliny (Gymnospermae) Oddelenie borovicorasty (Pinophyta) Trieda (classis) ihličnany (Pinopsida) Rad (ordo) borovicotvaré (Pinales) Čeľaď (familia) borovicovité (Pinaceae) Podčeľaď (subfamilia) borovicovaté (Pinoideae) Rod (genus) borovica (Pinus) Druh (species) borovica himalájska (Pinus wallichiana)
Synonymá
Leucopitys excelsa Pinus excelsa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Borovica himalájska^[2] alebo borovica štíhla (lat. Pinus wallichiana alebo Pinus excelsa^[3]) je druh z rodu borovica (Pinus) z čeľade borovicovité (Pinaceae).

Je to stále zelený ihličnatý strom. Rastie v Himalájach od Afganistanu po Nepál a po cédri himalájskom (Cedrus deodara) je to najvyšší strom Himalájí. Druhové meno nesie na počesť dánskeho botanika Nathaniela Walicha.^[4][5]

Opis

Borovica himalájska je vysoký strom, dorastajúci do výšky až 50 m, s rovným kmeňom s priemerom do 1 m (v prsnej výške) a so široko kužeľovitou korunou.^[6] Dožíva sa veku 300 až 400 rokov.^[5]

Borovica má v mladosti jemnú hladkú borku, ktorá praská až vo vyššom veku a v doštičkách sa odlupuje. Mladé stromy rýchlo prirastajú a sú obyčajne praslenovito rozkonárené.

Púčiky sú podlhovasté, vajcovité, bielo živicové, dlhé 6 až 12 mm. Mladé konáriky sú modrozelené, lysé, voskovo oinovatené, ihlice rastú vo zväzočkoch po päť, najprv vzpriamene, neskôr visiace, modrozelené, dlhé až 18 cm a vytrvávajú na strome tri až štyri roky.

Samčie šištičky rastú v hustých zhlukoch na mladších vetvičkách, sú žltohnedej farby, dlhé 10 až 20 mm. Samičie šišky vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch (až po päť), sú dlho stopkaté, prehnuto valcovité, široké asi 3 cm, dlhé až 27 cm, obyčajne hojne živicové. V mladosti majú modrozelenú farbu, dozrievajú až na jeseň budúceho roka a sú svetlohnedé. Semenné šupiny majú tupý koncový tmavohnedý pupok (lumbo). Hnedé semená merajú 6 až 8 mm, majú ostrý okraj a šikmo uťaté krídlo, dlhé 15 až 20 mm. K opeľovaniu dochádza v priebehu apríla až júna.^[4][5][6]

Rozšírenie

Borovica himalájska pochádza z pohorí Himaláje, Karakoram a Hindúkuš, je rozšírená od východného Afganistanu na východ cez severný Pakistan, Indiu, Nepál až po provinciu Jün-nan v juhozápadnej Číne. Rastie v horských údoliach v nadmorských výškach 1 800 až 4 300 m, zriedkavo zostupuje pod 1 200 m.^[6]

Ekológia

Borovica himalájska je svetlomilná drevina, najviac jej vyhovujú ľahké, dobre priepustné kyslé až neutrálne pôdy a vyššia vzdušná vlhkosť. Uprednostňuje mierne podnebie so suchými zimami a vlhkými letami. Najviacej je rozšírená v suchších oblastiach vnútorných údolí, kde je reliéfom hôr potlačený účinok južného monzúnu. Medzi typické biotopy patria horské sutiny a ľadovcové predpolia, ale tvorí aj pôvodné lesy ako primárny druh, prípadne rastie v zmiešaných lesoch s cédrom himalájskym (Cedrus deodara), ihličnanmi Abies pindrow, Picea smithiana a s vysokohorskou brezou Betula utilis.^[4][5][6]

Význam a využitie

Borovica himalájska je jednou z najdôležitejších drevín Himalájí. Je to druh s veľmi cenným, výrazne živicovým, dobre opracovateľným a trvanlivým drevom, vhodným tak pre stolárstvo, ako aj na stavebné účely. Používa sa k výrobe dreveného uhlia ale slúži aj ako palivové drevo.^[4][5][6]

Terpentín získaný zo živíc borovice je antiseptický, vhodný na vnútorné použitie pri liečbe ochorení obličiek a močového mechúra ale aj na zábal a parný kúpeľ pri liečbe reumatických ochorení. Osvedčil sa pri liečbe chorôb slizníc a dýchacích ťažkostí, ako je kašeľ, nádcha, chrípka a tuberkulózy. Formou mastí sa používa na liečbu kožných ochorení, rán, vredov a popálenín.^[7]

Borovica je perspektívnou drevinou pre záhradnú architektúru pre svoj atraktívny vzhľad a veľké ozdobné šišky. Má vysokú odolnosť voči znečisteniu ovzdušia, znáša ho lepšie ako iné ihličnany.^[6]

Hrozby a choroby

K významným činiteľom koreňovej hniloby, ktoré vážne ohrozujú sadenice borovice himalájskej v lesných škôlkach, patria patogénne huby Fusarium oxysporum, Rhizoctonia solani a Macrophomina phaseolina. Tieto patogény často napádajú koncové korene mladých sadeníc, spôsobujú ich hnilobu, čím zabíjajú hostiteľa. Huby prenikajú do koreňovej epidermálnej bunkovej steny, rozkladajú ju a prežívajú prostredníctvom metabolizmu bunkového obsahu. Podľa štúdie sa druh Fusarium oxysporum, vyskytoval na ochorení koreňov až u 38,6% semenáčikov.^[8]

Pri prieskume gangrény ihličia, ktorý sa uskutočnil v roku 2010 v štáte Jammu a Kašmír, India, bol prvýkrát identifikovaný hubový patogén Lophodermium macci aj na borovici himalájskej. Predtým bol zaznamenaný len na borovici hladkej (Pinus strobus). ^[9]

Významným patogénom pre borovicu himalájsku je aj trpasličie imelo Arceuthobium minutissimum a Taxillus kaempferi. Tieto drobné parazitické rastliny sú rozšírené v západnom a strednom Bhutáne.^[10]

Poškodzovanie stromov je jedným z deštruktívnych spôsobov správania ázijského medveďa ušatého (Ursus thibetanus). Prieskum škôd na borovici himalájskej, ktoré sa uskutočnil v Kaghan Valley v Pakistane, ukázal, že zo skúmanej vzorky 1 081 dospelých stromov bolo poškodených 201. Z poškodených stromov bol 39 (19,4%) zničených úplne. Koncom zimnej sezóny medvede olupujú kôru stromov, ktorá im slúži ako potrava.^[11]

Galéria

• 

  Borovica himalájska; vetvička s ihličím

• 

  Borovica himalájska; vrcholové konáre so šiškami

• 

  Borovica himalájska; konár so šiškami

• 

  Borovica himalájska; otvorená šiška

• 

  Borovica himalájska; kmeň

• 

  Borovica himalájska; strom

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borovica himalájska