Bosonožský hájek - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Bosonožský hájek
Bosonožský hájek
prírodná rezervácia
Bosonožský hájek (2011)
Štát Česko Česko
Región Juhomoravský kraj
Okres Okres Brno-mesto
Lokalita Brno-Bosonohy
Nadmorská výška 290 – 370 m n. m.
Súradnice 49°11′26.02″S 16°29′52.65″V / 49,1905611°S 16,4979583°V / 49.1905611; 16.4979583
Rozloha 46,7655 ha
Vznik 21. december 1985
 - Vyhlásil Národný výbor mesta Brna
Správa AOPK ČR Brno
Kód AOPK ČR 954
Česko: Bosonožský hájek
Bosonožský hájek
Poloha na mape Česka
Map
Interaktívna mapa
Wikimedia Commons: Bosonožský hájek
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bosonožský hájek je prírodná rezervácia nachádzajúca sa na samom západnom okraji katastra brnianskej mestskej časti Brno-Bosonohy.

Ochrana

Predmetom ochrany je zachovaný lesný porast hostiaci množstvo druhov vyšších rastlín. Územie patrí medzi európske významné lokality sústavy Natura 2000. Ide tiež o mykologicky veľmi významnú lokalitu, na ktorej bol zaznamenaný výskyt 347 druhov húb.

Prírodné pomery

Geológia

Podložie Bosonožského hájika je tvorené sprašou, v ktorej sa nachádzajú hlboké strže. Tie zrejme súvisia s niekdajšom poľnohospodárskym využívaním tejto oblasti, ktoré prispelo erózii pôdy. Územie sa v jej dôsledku stalo poľnohospodársky nezaujímavým, čo umožnilo jeho opätovné zalesnenie.

Flóra

V stromovom poschodí dominuje dub zimný (Quercus petraea) s prímesou borovice lesnej (Pinus sylvestris) a lipy malolistej (Tilia cordata). V tienistých stržiach pribúda hrab obyčajný (Carpinus betulus), javor poľný (Acer campestre), buk lesný (Fagus sylvatica) a len miestami jarabina brekyňová (Sorbus turminalis) a brest väzový (Ulmus laevis).

Bylinné poschodie je neobvykle druhovo bohaté; v roku 2008 tu bolo zaznamenaných 284 druhov vyšších rastlín, z toho 41 ohrozených. Význačnými druhmi sú napríklad zvonček moravský (Campanula Moravica), zanoväť regensburská (Chamaecytisus ratisbonensis), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), čiernohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora) alebo mliečnik mandľolistý (Tithymalus amygdaloides). Z osobitne chránených stojí za zmienku medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum) a astra spišská (Aster amellus).

V Bosonožskom hájiku rastie tiež 8 druhov viac či menej ohrozených orchideí: črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), vemenník zelenkastý (Platanthera Chlorantha), kruštík širokolistý (Epipactis helleborine), kruštík rožkatý (Epipactis Mueller), vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium) a nezelené druhy hniezdovka hlístová (Neottia nidus-avis) a koralica lesná (Corallorhiza Trifid).

Fauna

Zachovaný les so starými pňami s výmladkami a bútľavými stromami je domovom mnohých druhov bezstavovcov. Z osobitne chránených sú to napríklad roháč veľký (Lucanus cervus), fuzáč hrubý (Prionus coriarius), motýle bielopásovec topoľový (Limenitis Populi) a dúhovec väčší (Apatura iris), na lúkach pri južnom okraji modlivka zelená (Mantis religiosa), plazy zastupujú slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obojková (Natrix natrix) a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis).. Z vtáčích druhov tu hniezdia napríklad žlna zelená (Picus viridis), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) a vzácnejšie ďateľ malý (Dendrocopos minor), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchár sivý (Muscicapa striata), glezg obyčajný (Coccothraustes cocothraustes) a vlha obyčajná (Oriolus oriolus).

Referencie

  1. a b Zvláště chráněná území ve městě Brně . Statutární město Brno, . Dostupné online.
  2. Chráněná území . Lesy města Brna, cit. 2010-08-04. Dostupné online. Archivované 2014-04-20 z originálu.
  3. a b c Bosonožský hájek – PR online. Sdružení pro ekologickou výchovu a ochranu přírody Rezekvítek, cit. 2010-08-04. Dostupné online.
  4. Stránky AOPK ČR online. Cit. 2014-10-14. Dostupné online. (po česky)
  5. BUČEK, Antonín. Bosonožský hájek jako příklad krajinného lesa. Brno : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita. Dostupné online. S. 1–24:3. Archivované 2020-06-01 z originálu.
  6. a b c d Bosonožský hájek online. Popůvky u Brna, cit. 2014-08-04. Dostupné online. Archivované 2020-06-01 z originálu.
  7. TICHÝ, Lubomír; ŠMITÁK, Jindřich; ŘEPKA, Radomír. Ohrožené rostliny města Brna. 1. vyd. Zväzok 2. Brno : Rezekvítek a Magistrát města Brna, 1999.
  8. Vyhláška 395/1992 Zb.,Příloha III,. s.l. : s.n., 1992. Cit. 2010-08-05.

Iné projekty

upraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bosonožský hájek na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Bosonožský hájek





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk