Braillovo písmo
Klasifikácia
ISO 15924:	570 / Brai

"Louis Braille"

Braillovo písmo je špeciálny druh písma, resp. systému písania, určeného pre nevidiacich a slabozrakých. Funguje na princípe bodov vystupujúcich z papiera alebo iného povrchu, ktoré čitateľ vníma hmatom. Písmo je pomenované podľa francúzskeho učiteľa Louisa Brailla, ktorý potom, čo v detstve stratil zrak po nešťastnom poranení, vo svojich šestnástich rokoch vytvoril toto písmo úpravou vojenského Barbierovho nočného písma - systému umožňujúceho čítanie za tmy, ktorý vymyslel dôstojník francúzskeho delostrelectva Charles Barbier. Išlo o dvanásťbodový systém usporiadaný do obdĺžnika s dvoma stĺpcami po 6 bodov.

Krátka história brailu na Slovensku

Brailovú abecedu upravil a doplnil slovenskými písmenami v roku 1922 zakladateľ a prvý riaditeľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči Adolf Fryc. Doplnil písmená ä, f, ĺ, ŕ, ó, dz, dž. Rozvojom slovenského jazyka sa postupne dopĺňali ďalšie písmená našej abecedy. Fryc vydal aj prvý slovenský šlabikár, podľa ktorého sa učilo dokonca až do roku 1946. Vytvoril aj čítanku s názvom Kvety a časopis Besiedka. Krátko po zavedení Slovenských písmen do platnosti sa v Prahe začal tlačiť pre Slovensko detský časopis v braili s názvom Slovenský kútik (1924) a v roku 1926 sa k nemu pridal aj spomínaný časopis Besietka. V roku 1946 bol pridaný časopis Naše svetlo. Od roku 1951 sa začali vydávať časopisy Naše ráno a Za svetlom, ktoré sú vydávané dodnes ako časopisy Spojenej školy internátnej v Levoči. Pre dospelých sa v roku 1938 začala vydávať príloha časopisu Zora s názvom Slovenský slepec. V uvedených rokoch boli tieto časopisy tlačené pre Slovensko v Česku.^[1]

V začiatkoch vydávania slovenských časopisov sa zároveň na Slovensku knihy v braili začali písať ručne v Báhoni, kde v roku 1955 vznikla aj prvá knižnica s fondom 14 brailových kníh. Tieto knihy boli v sedemdesiatych rokoch presťahované do Levoče.

28. 11. 1946 sa datuje vznik tlačiarne pre nevidiacich v Levoči pod názvom Slovenská slepecká tlač (dnes Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči), v ktorej sa dodnes brailové knihy tlačia. V období spoločného Československa bola štandardizácia brailu na Slovensku úzko spätá so štandardmi brailu v Česku. Významnejšie zmeny v štandardoch Slovenskej brailovej abecedy prišli v roku 1996, keď Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vydala Pravidlá zápisu slovenského Braillovho písma, ktoré sa používali bez výraznejších zmien až do roku 2021. V súčasnosti sú platné pravidlá vydané Slovenskou autoritou pre Braillovo písmo #SABP z roku 2021.

Znaky Braillovho písma

Každý znak Braillovho písma tvorí brailová bunka skladajúca sa zo šiestich bodov usporiadaných do obdĺžnika 2×3, teda body v dvoch stĺpcoch a troch riadkoch matrice (brailovej bunky). (Na jednotlivé body sa odkazuje číslami 1 až 6; pozície v ľavom stĺpci bunky sú zhora nadol očíslované 1, 2, 3 a pozície v pravom stĺpci bunky zhora nadol 4, 5, 6. Na každom z týchto šiestich miest je bod buď vystúpený, alebo nie. Týmto spôsobom je možné zapísať 2⁶ = 64 rôznych znakov, z ktorých sa samozrejme úplne prázdny znak používa ako medzera, takže ostávajúcich 63 použiteľných znakov. Rozmery písmen boli navrhnuté tak, aby boli vhodné pre čítanie bruškami prstov. Najčastejšie sa brail číta ukazovákmi oboch rúk.

V rámci 63 brailových kombinácií je možné zapísať písmená a základnú interpunkciu. Veľké písmená a číslice sa zapisujú pomocou týchto písmen s tým, že im predchádza špeciálny symbol, prefix, ktorý určuje význam symbolov, ktoré ho bezprostredne nasledujú. Napríklad: Písmeno a reprezentuje bod 1 ⠁. Číslo 1 sa zapisuje prefixom pre čísla (body 3456) ⠼ a následne písmenom a ⠁. Spoločne teda tvoria číslo 1 ⠼⠁. Pravidlá zapisovania prefixov sú podrobne definované v príručke Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike ^[2]

V Braillovom písme je, samozrejme, možné zapísať aj odborné zápisy z rôznych oblastí (ako napríklad v oblasti matematiky či hudby), a to pomocou rôznych pravidiel zápisu postupnosti brailových buniek.

S príchodom výpočtovej techniky a potreby práce s brailom v digitálnom prostredí vznikla potreba rozšírenia základnej brailovej bunky zo šiestich na osem bodov pridaním štvrtého riadku v bunke (ľavý stĺpec teda 1, 2, 3, 7 a pravý 4, 5, 6 a 8). Tým počet použiteľných symbolov vzrástol na 256 (aj s prázdnym znakom). Súbor všetkých týchto symbolov je súčasťou štandardu Unicode (Braille Patterns, U+2800–U+28FF). Osembodové Braillovo písmo sa používa najmä na brailových riadkoch, zariadeniach zobrazujúcich obsah obrazovky v braili.

Základný súbor symbolov používaný na Slovensku obsahuje nasledujúce znaky:

Základné písmená brailovej abecedy

Na Slovensku sa používajú rovnaké základné písmená v latinke ako takmer na celom svete.

X.
..
..

X.
X.
..

XX
..
..

XX
.X
..

X.
.X
..

XX
X.
..

XX
XX
..

X.
XX
..

.X
X.
..

.X
XX
..

X.
..
X.

X.
X.
X.

XX
..
X.

XX
.X
X.

X.
.X
X.

XX
X.
X.

XX
XX
X.

X.
XX
X.

.X
X.
X.

.X
XX
X.

X.
..
XX

X.
X.
XX

X.
XX
XX

XX
..
XX

XX
.X
XX

X.
.X
XX

Písmená slovenskej abecedy s diakritikou

X.
..
.X

.X
..
..

XX
..
.X

XX
.X
.X

.X
.X
X.

X.
X.
.X

XX
X.
.X

XX
X.
.X

XX
X.
.X

.X
X.
.X

.X
XX
XX

.X
XX
.X

X.
.X
.X

X.
XX
.X

.X
..
XX

.X
XX
XX

.X
X.
XX

Písmená latinky sú v týchto tabuľkách zobrazené ako veľké písmená pre lepšiu prehľadnosť, no pri písaní v braili na Slovensku sa veľké písmeno tvorí prefixom pre veľké písmeno #Prefixy.

Základná interpunkcia a základné matematické symboly

V rámci interpunkcie a matematických symbolov sa môžu vyskytovať rovnaké brailové konfigurácie s rôznymi významami. Vtedy je dôležité rozlíšiť, v akom kontexte sú použité. Napríklad: Interpunkčné znamienko ! a matematické znamienko + majú v slovenskom brailovom systéme rovnakú konfiguráciu bodov 2, 3, 5 ⠖. V matematickom texte sa interpretuje ako + (plus), v bežnom literárnom texte ako ! (výkričník). V prípade potreby zápisu matematického znamienka v bežnom literárnom texte sa od interpunkčného znamienka odlíši prefixom ⠰ (U+2830).

..
..
X.

..
X.
..

..
XX
X.

..
X.
.X

..
XX
..

..
X.
X.

..
X.
XX

..
.X
XX

..
XX
.X

..
XX
XX

X.
X.
.X

.X
.X
X.

..
XX
XX

..
.X
X.

XX
XX
.X

.X
.X
.X

Prefixy

Prefixy nemajú ekvivalent v čiernotlači, predstavujú špeciálny znak, ktorý kontextuálne mení význam symbolu alebo symbolov nasledujúcich bezprostredne po ňom.

.X
.X
XX

..
.X
..

..
..
.X

.X
.X
..

..
.X
.X

.X
..
.X

Pomocou týchto špeciálnych prefixov sa mení význam nasledujúceho znaku či znakov. Pre písanie číslic sa napríklad používajú brailové bunky pre písmená A až J, ktoré predstavujú číslice 1 až 0. Bez prefixu bunka predstavuje písmeno, ak ho však predchádza prefix pre číslicu, má význam číslice. Napríklad vo výťahu sa môžete stretnúť s označením (⠼⠋), ktoré označuje tlačidlo šiesteho poschodia (prefix pre číslicu + písmeno F znamenajúce číslicu 6). Podrobné pravidlá práce s prefixami sú uvedené v príručke Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike ^[2]

Nástroje na písanie

Braillovo písmo je možné písať ručne pomocou špeciálnej tabuľky (tzv. pražská tabuľka) s bodkovadlom, ktorým sa zozadu (zrkadlovo) cez mriežku tabuľky vypichávajú do papiera body. Tabuľka sa skladá z dvoch, k sebe pripojených platničiek, ktoré sa roztvárajú a zatvárajú ako kniha. Papier sa pri písaní vkladá medzi ne. Štandardná veľkosť tabuľky je 28 x 22 cm. Pevný písací podklad pod vložený papier do stredu tabuľky tvorí 21 riadkov a 28 okienok. Body sa do papiera vytláčajú bodkovadlom, a tak na spodnej platničke, kde sú priehlbinky, vzniká negatív písma. Po vybratí popísaného papiera sa číta písmo ako pozitív. Tabuľky sa v súčasnosti vyrábajú v rôznych rozmeroch, od cestovných štvorriadkových až po štandardné plnostranové tabuľky. Najčastejšie sa v súčasnosti vyrábajú z plastu.

Na rýchlejšie písanie slúžia špeciálne mechanické písacie stroje. Jedným z používaných písacích strojov je Pichtov písací stroj. Stroj má pohybujúci sa valec, 7 klávesov, z ktorých 6 vytláča jednotlivé body písma a medzerník pre zápis prázdneho znaku (medzery). Štandardným strojom je v súčasnosti obojručný písací stroj, na ktorom sú body uložené od medzerníka vľavo body 1, 2, 3 a vpravo 4, 5, 6. Toto je aj základná štandardná konfigurácia brailovej bunky s medzerníkom v strede. Pichtove písacie stroje sa však vyrábajú ľavoručné, pravoručné i obojručné. V závislosti od toho je dané aj rozloženie klávesov (bodov). Mnohí nevidiaci sú zvyknutí písať na stroji jednou rukou a druhou kontrolovať napísaný text. Do valca sa vloží papier a stlačením príslušných klávesov sa vytlačia potrebné písmená. Kým na tabuľke sa musí každý bod brailovej bunky predstavujúcej písmeno urobiť bodkovadlom osobitne, mechanický písací stroj umožňuje stlačením viacerých klávesov naraz napísať celú želanú konfiguráciu brailovej bunky. Oba spôsoby zapisovania majú svoje nesporné výhody.

V súčasnosti je možné brail v digitálnom prostredí vytlačiť, na čo slúžia špeciálne počítačové tlačiarne.

Ako nástroj pre prácu s brailom v digitálnom prostredí slúži nevidiacim hmatový displej (tiež brailový riadok). Je to hardvérové zariadenie, ktoré po pripojení k počítaču, tabletu alebo telefónu prevádza časť textu do braila, a teda hmatovej podoby.

Formy Braillovho písma

Okrem základnej podoby (plnopis, Grade 1), v ktorej sa slová prepisujú znak po znaku, existujú komplexnejšie formy (skratkopis, Grade 2), v ktorých každý znak reprezentuje celú skupinu hlások. V slovenčine brailový skratkopis zatiaľ nie je štandardizovaný. V krajinách, kde sa skupiny písmen v slovách často opakujú, má takýto spôsob zápisu veľký význam a výrazne môže šetriť miesto na papieri, ale aj urýchliť nevidiacemu čítanie. Napríklad v angličtine či nemčine sa Braillovo písmo veľmi často používa práve v jeho skrátenej podobe.

Slovenská autorita pre Braillovo písmo (SABP)

Na základe prijatého rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o návrhu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bola v decembri 2020 v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči zriadená Slovenská autorita pre Braillovo písmo (SABP), a to v súlade s odporúčaním č. 64 Záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. SABP) bola zriadená na podporu Braillovho písma na Slovensku v tom najširšom zmysle. Pracovisko SABP na pôde SKN spolu s Radou SABP pre všetkých nevidiacich tvorí štandardy a príručky zápisu Braillovho písma, ale predovšetkým sa snaží o to, aby Braillovo písmo bolo dôležitou súčasťou života nevidiacich od útleho detstva, aby ich sprevádzalo od základných škôl, pomáhalo pri štúdiu na stredných či vysokých školách a stalo sa súčasťou praktických činností v každodenných povinnostiach, pri orientovaní sa v priestore, pri usporadúvaní domácnosti alebo pri cestovaní a návštevách úradov či iných verejných priestorov.

Na stránke SABP sú zhromaždené informácie o braili na Slovensku (pravidlá zápisu, rozmery a technické parametre brailu), ako aj o rôznych aktivitách SABP a podujatiach venovaných Braillovmu písmu.

• Webová stránka SABP: Slovenská autorita pre Braillovo písmo
• Slovenský prekladač do brailu: Prekladač
• Príručka: Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike je dostupná na webovej stránke Slovenskej autority pre Braillovo písmo.

Na čo je potrebné pamätať pri prekladaní textu do Braillovho písma

Znaky v braili sú výrazne väčšie ako znaky bežnej čiernotlače. Typická veľkosť znaku je cca 7,5×5 mm, čo umožňuje na bežnej strane formátu A4 zaznamenať asi 800 – 900 znakov. Knihy v Braillovom písme sú teda výrazne rozsiahlejšie. Brail je takmer na celom svete uniformný v jeho veľkosti, zväčšenie či zmenšenie veľkosti písma, tak, ako to poznáme pri bežnej čiernotlači, nie je možné.

Referencie

1. ↑ Josef Smýkal. Pohled do dějin slepeckého písma. Brno, 1994.
2. ↑ ^{a b} Slovenská autorita pre Braillovo písmo: Pravidlá písania a používania Braillovho písma v Slovenskej republike. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči 2021. ISBN: 978-80-18-10144-5