A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Bratislava – mestská časť Jarovce | |||
| Hrvatski Jandrof | |||
| mestská časť Bratislavy | |||
 Miestny úrad Jarovce, Palmová 1
| |||
|
|||
| Štát |  Slovensko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj | ||
| Okres | Bratislava V | ||
| Región | Bratislava a okolie | ||
| Nadmorská výška | 134−136 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°03′54″S 17°06′47″V / 48,06502°S 17,1131°V | ||
| Rozloha | 21,34 km² (2 134 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 2 923 (31. 12. 2022) [2] | ||
| Hustota | 136,97 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1208 | ||
| Starosta | Jozef Uhler[3] (nezávislý) | ||
| PSČ | 851 10 | ||
| ŠÚJ | 529443 | ||
| EČV (do r. 2022) | BA, BL | ||
| Tel. predvoľba | +421-2 | ||
| Adresa miestneho úradu |
Palmová 1 | ||
| Telefón | 02/62860178 | ||
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |||
| Wikimedia Commons: Jarovce | |||
| Webová stránka: jarovce.sk | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Bratislava – mestská časť Jarovce[4] (iné názvy: Bratislava-Jarovce, Mestská časť Jarovce, Jarovce; chorv. Hrvatski Jandrof, maď. Horvátjarfalu, nem. Kroatisch Jahrndorf) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V.
Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v donačnej listine kráľa Ondreja II. z roku 1208, ktorou potvrdzuje založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi (Uhorsko, dnešné Maďarsko). Táto sa ale nezachovala a odkazujú na ňu už iba nasledujúce listiny, z ktorých najstaršou je donačná listina kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1359, vydaná v Pécsi (Päťkostolí). Potvrdzuje ňou výsady pôvodnej listiny kráľa Ondreja II. a vkladá sem aj donácie zeme a osád, ktoré pôvodná listina neobsahovala.
Obec je súčasťou Slovenska od roku 1947, keď bola na základe dohody s Maďarskom pripojená k Česko-Slovensku (spolu s Rusovcami a Čunovom). Dôvodom bola výstavba bratislavského Dunajského prístavu. V tom čase v obci jasne prevažovalo chorvátske obyvateľstvo. Aj veľká časť súčasnej populácie sa hlási k tejto národnosti a zachováva reč svojich predkov a folklórne obyčaje. V rokoch 1947-1950 obec administratívne patrila pod susedné Rusovce.
Mestskou časťou Bratislavy je od 1. januára 1972.
Kostol sv. Mikuláša v Jarovciach
Pôvodom najstarší kostol v petržalskej oblasti stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku v Jarovciach. Tento neskorobarokový farský kostol pochádza z rokov 1763 - 1765. K výstavbe kostola sa viaže nápisová tabuľa na fasáde vpravo od vchodu s textom "SUB // SEBASTIANO // PAUHOFF // PAROCHO // ANNO // 1765" (t.j. za farára Sebastiána Pauhoffa v roku 1765). Kostol bol pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili až v roku 1884. K veži (ale aj k výstavbe kostola) sa zas viaže nápisová tabuľa nad portálom s textom "I // Ecclesia haec a Principe Patrono // Esterhazi aedificata. Anno 1765. // II // Turris est triumphus crucis Christi. // Turris haec monumentalis nutu ac. // expensis S. Sedis Consistoriali Asses // soris ac Parochi Zanchichi Andreae. // nec non localis Communitatis aedi. // ficata, ac novis Campanis provisa. // Anno 1884." (t.j. Tento kostol bol postavený v roku 1765 za patróna kniežaťa Esterházyho.[5] Veža je triumfom Kristovho kríža. Táto veža bola vystavaná a novým zvonom vybavená v roku 1884 z vôle a na náklady Andreja Zančiča, konzistoriálneho prísediaceho sv. Stolice a farára, ako aj z vôle a na náklady miestneho spoločenstva). Pred koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v roku 1970. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže, ktorá trvala dva roky. Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký Sv. rodiny a umieračik sv. Ondrej) ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V roku 2019 boli v septembri posvetene a v decembri na vezu umiestnene dalsie dva zvony velky sv. Mikulas a stredny Panna Maria. Mariazellska. V rokoch 1972 - 1974 postavili v kostolnej záhrade dom smútku a drôtené oplotenie nahradil železný plot. Na pamiatku občanom Jaroviec, ktorí padli počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, bol pri Kostole sv. Mikuláša v roku 1992 vybudovaný pomník. Koncom 90. rokov boli na kostole urobené posledné úpravy.
Pohľad na kostol z Mandľovej ul.
Socha sv. Mikuláša
Pamätník obetiam z oboch vojen
Kostol v Jarovciach
Obyvateľstvo
| Národnosť | 2011 | % | 2001 | % | 1991 | % | 1910 | % | 1880 | % |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maďari | 122 | 8% | 160 | 13% | 195 | 17% | 15 | 2% | 3 | >0% |
| Slováci | 1044 | 73% | 765 | 64% | 589 | 52% | 3 | >0% | 6 | >0,5% |
| Rusíni | 1 | >0% | 1 | >0% | 2 | >0% | - | - | - | - |
| Rómovia | 3 | >0% | - | - | - | - | - | - | - | - |
| Ukrajinci | 1 | >0% | 1 | >0% | 1 | >0% | - | - | - | - |
| Česi | 9 | >0,5% | 9 | >0,5% | 10 | >0,5% | - | - | - | - |
| Nemci | 8 | >0,5% | 6 | >0,5% | 2 | >0% | 108 | 17% | 69 | 11% |
| ostatní/ (z toho Chorváti) | 230 / (220) | 16% | 257 (244) | 21% | 325 | 29% | 521 (520) | 81% | 575 (550) | 88% |
| nezistení | 20 | 1% | - | - | - | - | - | - | - | - |
| CELKOM | 1438 | - | 1199 | - | 1124 | 647 | - | 653 | - |
Národnostné zloženie
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 1 438 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 72,60 % | |||
| maďarská | 8,48 % | |||
| rómska | 0,21 % | |||
| rusínska | 0,07 % | |||
| ukrajinská | 0,07 % | |||
| česká | 0,63 % | |||
| nemecká | 0,56 % | |||
| chorvátska | 15,30 % | |||
| srbská | 0,07 % | |||
| ruská | 0,07 % | |||
| moravská | 0,07 % | |||
| bulharská | 0,07 % | |||
| iná | 0,42 % | |||
| nezistená | 1,39 % | |||
Jazykové zloženie
Materinský jazyk
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):