Brniansky jazykový ostrov bol nemecký jazykový ostrov, ktorý zahŕňal mesto Brno a jeho okolie. Mesto Brno s okolím bolo osídlené silnou nemeckou menšinou, a to od stredoveku až do vysídlenia Nemcov z ČSR po 2. svetovej vojne. Nemecké jazykové územie okolo Brna sa od súvislého nemeckého územia odtrhlo v 14. storočí.^[1]

Brno spolu s 10 okolitými (na juh od mesta) nemeckými obcami predstavovalo najdôležitejšiu nemeckú enklávu na Morave.^[2] Brniansky ostrov bol dôležitý ako centrum moravského nemectva a centrum nemeckých vzdelávacích ustanovizní, nemeckej kultúry a priemyslu.^[2] V roku 1918 bolo Brno najväčším nemeckým mestom v českých krajinách.^[2]

Obce a demografia

Jazykový ostrov tvorilo mesto Brno a 10 okolitých obcí (smerom na juh):

• Černovice,
• Horní Heršpice,
• Dolní Heršpice,
• Ivanovice,
• Kamenný Mlýn (bývalá obec, dnes rozdelená medzi dve mestské časti Brna – Brno-Žabovřesky a Brno-střed),
• Komárov,
• Modřice,
• Moravany,
• Přízřenice,
• Želešice.

Podľa sčítania z roku 1910 žilo na území jazykového ostrova 140 346 obyvateľov, pričom 92 761 mali obcovaciu reč nemeckú (66 %).^[2] V roku 1921, v prvom česko-slovenskom sčítaní, sa na tom istom území sčítalo 155 328 obyvateľov, z nich tvorili Nemci už len 56 481 (36 % – najväčší pokles nastal v samotnom Brne, kde nastal pokles zo 63 % na 35 %, o niečo menší pokles zasiahol aj predmestia Brna a dediny, kde podiel Nemcov klesol z 82 % na 51 %).^[2]

Dejiny

Nemeckí osadníci sa začali usadzovať v českých krajinách počas vlády Václava I.. Tento jav neminul ani Brno, ktoré bolo jedným z centrom přemyslovskej moci na Morave. Začali sa tu usadzovať kolonisti predovšetkým zo Švábska a juhu Nemecka. Do Brna priniesli svoje zvyky, ale aj napríklad nemecké švábske právo, ktoré neskôr tvorilo základ pre brnianske mestské právo, ktoré sa pokladalo za jeden z najlepších systémov mestského práva v českých krajinách a bolo uznávané aj vo svojom ideovom rodisku - na juhu Nemecka. Okrem toho nemeckí remeselníci zaviedli vlastné remeselné postupy a priniesli poznatky z vyspelejších častí Európy. Aj vďaka nim bolo Brno počas husitských vojen verné katolicizmu a cisárovi Žigmundovi Luxemburskému.

Silná nemecká menšina sa dokázala s českým živlom zžiť a až na výnimky (napr. potýčky pri príležitosti Volkstagu v roku 1905, kedy muselo zasiahnuť aj vojsko a bol zabitý jeden český robotník) bolo súžitie Čechov a Nemcov bezproblémové do vyhlásenia ČSR. Avšak, povojnová radikalizácia, reflexia pomerov v ČSR priviedla brnianskych Nemcov do tábora nacistov. Na konci druhej svetovej vojny, keď bolo očividné, že Nemci budú vyhnaní z ČSR, začal divoký odsun miestnych Nemcov do Rakúska. Je známy aj ako brniansky pochod smrti, pričom odhady počtu obetí sa rôznia od 5-tisíc až do 10-tisíc. Mesto zbavené svojej historickej komunity, ktorá ho formovala a bola dominantná až do roku 1918, tak stratilo jednu zo svojich tvárí.

Odkaz

Z radov brnianskych Nemcov vzišla nejedna osobnosť svetového mena. Je známy geniálny matematik Kurt Gödel. Z Brna tiež pochádzalo veľké množstvo nemeckých podnikateľov. Napriek tomu, že na konci vojny boli vnímaní negatívne, čo sa prejavilo na neľudskom zaobchádzaní, bola nemecká komunita dôležitá pre historický, kultúrny a architektonický vývoj mesta Brna.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brněnský jazykový ostrov na českej Wikipédii.