A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Brno dolní nádraží | |
.jpg) Pohľad na staničnú budovu počas výluky hlavného nádraží v auguste 2013 | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Štát |  Česko |
| Mesto | Brno |
| Prevádzkovateľ | SŽDC |
| Dátum otvorenia | 1856 |
| Prevádzkové informácie | |
| Počet nástupíšť | 0 |
| Železničné trate | |
| 250 | |
| Poloha | |
| 49°11′00″S 16°36′58″V / 49,1833156°S 16,6160525°VSúradnice: 49°11′00″S 16°36′58″V / 49,1833156°S 16,6160525°V | |
  Poloha stanice v rámci Česka
| |
Brno dolní nádraží (iné názvy: Brno-dolní, Rosické nádraží) je nákladná železničná stanica v Brne, ktorá sa nachádza vo štvrti Trnitá na ulici Rosická 505/1a v km 2,420 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate Brno-Horní Heršpice - Brno-Maloměřice. Disponuje ôsmimi dopravnými a dvanástich manipulačnými koľajami, sú do nej zaústené tri vlečky.[1]
Dejiny
Po dvojstanici KFNB/StEG (dnes stanica Brno hlavní nádraží, predtým tiež horní nádraží) ide o tretiu najstaršiu brniansku stanicu. Sprevádzkovaná bola 2. januára 1856 na okraji brnianskeho predmestia Trnitá ako koncová stanica Brniansko-Rosickej železnice (odtiaľ „Rosické nádraží“),[2] ktorá si tu zriadila aj výhrevne.[3]
V roku 1870 prevzala prevádzku na tejto dráhe StEG, ktorá na Rosickú trať napojila v Střeliciach svoju vlastnú novú dráhu z Hrušovan nad Jevišovkou (resp. z Viedne). Aby spojila svoju časť Horního nádraží s Dolným nádražím (ktoré bolo podstatne rozšírené), postavila tohto roka StEG tiež spojku vedúcu po násype okolo dnešnej Vaňkovka a obchodného domu Tesco (pozdĺž ulice Dornych) k severnému zhlaviu hlavného nádražia pred viaduktom cez Chrenovú ulicu.[4]
Odvtedy bolo už Dolní nádraží využívané iba ako nákladná stanica, osobné vlaky tu nezastavovali a pokračovali po tomto prepojení až na Hlavní nádraží.[5]
V roku 1879 sa Brniansko-Rosická dráha stala súčasťou StEG.[4]
Do severného zhlavia Rosického nádraží bola v roku 1887 privedená ďalšia trať StEG, Vlárská dráha (vrátane židenickej spojky), na ktorú bola napojená v roku 1890 nákladná Svitavská pobrežné dráha, ktorú využívali nákladné vlaky z Tišnova pre priamu jazdu na Dolní nádraží, ktoré bolo opäť rozšírené. Osobné vlaky z Vlárskej dráhy v prvých rokoch dochádzali na Rosické nádraží a následne zosúvali po spojke na Horní nádraží, od roku 1900 už na Dolní nádraží nezachádzali a využívali židenickú spojku. V roku 1904 postavila StEG pred riekou Svratkou z južného zhlavia stanice odbočujúcu střelickú spojku na trať KFNB, ktorú začali využívať pre jazdu na hlavní nádraží osobné vlaky od Střelic.[4] V roku 1909 bola StEG zoštátnená.[6] V rokoch 1966-1970 bola trať Brno-Horní Heršpice - Brno dolní nádraží - Brno-Židenice prestavaná na nákladný prieťah, ktorý je v tejto podobe využívaný dodnes; zároveň bola roku 1970 zrušená priama spojka na hlavní nádraží k viaduktu na Křenovej.[4]
Výhrevňu Brniansko-Rosickej dráhy na dolním nádraží začala v roku 1870 využívať StEG, ktorá ju postupne rozširovala a stala sa pre ňu hlavnou brnianskou výhrevňou. Po zoštátnení išlo o jedno z dvoch hlavných rušňových dep v meste, zlúčené boli až v roku 1994. Teraz je súčasťou DKV Brno.[3]
.jpg)
V rokoch 2010-2012 bolo po nákladnom prieťahu každodenne vedených niekoľko vlakov linky S1 IDS JMK, Rosickým nádražím však iba prechádzali.[7]
V roku 2013, prvýkrát od roku 1870, bolo Dolní nádraží využité aj pre osobnú dopravu. Kvôli rozsiahlej rekonštrukčnej výluke hlavního nádraží bolo na mieste tretej staničnej koľaje dolního nádraží vybudované 200 m dlhé provizórne nástupište, pri ktorom od 13. júla do 11. augusta 2013 zastavovali diaľkové vlaky (EuroCity a expresy). Regionálne vlaky väčšinou končili v staniciach na okrajoch mesta, iba integrovaná linka S3 nákladným prieťahom prechádzala bez zastavenia.[5][8]
V mieste Dolního nádraží počítajú plány s výstavbou nového, presunutého brnianskeho Hlavního nádraží.[9]
Referencie
- ↑ Staniční řád železniční stanice Brno dolní nádraží . Eu07.pl, . Dostupné online.
- ↑ KOTOUL, Vlastimil a kol.. 130 let Brněnsko-rosické uhelné dráhy Brno – Zastávka u Brna, Lokomotivního depa Brno a historie vzniku brněnského železničního uzlu. Brno : Sdružený klub železničářů Brno, 1986. S. 53.
- ↑ a b HÁJEK, Zdeněk. 160 let železnice v Brně. Ed. Jiří Kotrman. Brno : České dráhy, 1999. Historický vývoj provozu a oprav železničních vozidel v uzlu Brno – Výtopny a depa, s. 45–50.
- ↑ a b c d KOTRMAN, Jiří. 160 let železnice v Brně. Ed. Jiří Kotrman. Brno : České dráhy, 1999. Historický vývoj brněnského železničního uzlu, s. 30–42.
- ↑ a b NOHEL, Petr. Léto ve znamení rozsáhlých výluk na jižní Moravě . Spz.logout.cz, 2013-07, . Dostupné online.
- ↑ Kotoul, s. 55.
- ↑ Poslední vlak přes dolní nádraží . Jza.smerem.cz, 2012-12-07, . Dostupné online.
- ↑ Letní výluky vlaků v Brně . Integrovaný dopravní systém Jihomoravského kraje, . Dostupné online.
- ↑ TAUŠOVÁ, Zuzana. Vlaky z Brna do Prahy pojedou v létě až od Zvonařky . idnes.cz, 2013-05-24, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brno dolní nádraží
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brno dolní nádraží na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk