A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bronisław Kasper Malinowski | |
![]() poľský antropológ, etnológ a religionista | |
Narodenie | 7. apríl 1884 Krakov, Poľsko |
---|---|
Úmrtie | 16. máj 1942 (58 rokov) New Haven, Connecticut, USA |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Bronisław Malinowski (plné texty diel autora) |
Commons | ![]() |
Bronisław Kasper Malinowski (* 7. apríl 1884, Krakov, Poľsko – † 16. máj 1942, New Haven, Connecticut, USA) bol anglický etnológ a sociológ poľského pôvodu, zaoberal sa najmä spoločnosťou Novej Guiney a Melanézie. Je zakladateľ funkcionalizmu.
Životopis
Bol jednou z najkontroverznejších postáv antropológie. Narodil sa v Krakove v poľskej aristokratickej rodine ako syn významného profesora slovanských jazykov. Študoval na Jagellonskej univerzite v Krakove matematiku a fyziku a v roku 1908 získal doktorát. Jeho dizertačná práca O principe ekonomie myslenia bola ovplyvnená pozitivizmom Richarda Avenaria a Ernsta Macha. Zdravotné problémy údajne prinútili obrátiť pozornosť na iný odbor. Po prečítaní Frazera sa rozhodol študovať v Londýne antropológiu.[1] Stal sa profesorom na London School of Economics. Jeho semináre boli populárne a jeho študenti sa stali významnými vedcami (R. Firth, E. Leach...)
Pred vojnou odišiel do USA, vystupoval proti Hitlerovi a bránil rodné Poľsko. Po dve desaťročia bol jedným z najvýznamnejších antropológov, mal množstvo prívržencov aj odporcov (v bývalej ČSSR tiež nebol veľmi uznávaný).
Hlavné myšlienky
Pri štúdiu kultúry presadzoval komplexný prístup, venoval sa skúmaniu mágie a mytológie, pričom ale odmietal ich symbolické interpretácie a presadzoval pragmatické. Ďalej sa venoval aj politickej organizácii, právu, sexuálnemu životu, rodine, príbuzenským vzťahom a hospodárskym systémom. Ako jeden z prvých tvrdil, že získané poznatky treba využívať v praxi - aplikovaná antropológia. Jeho poznatky sa, žiaľ, využívali v prospech kolonializmu.
Zaviedol a presadil myšlienku, že základom antropologickej vedy sú empirické poznatky a terénny výskum. Jeho požiadavka skúmania kultúry zvnútra sa stala základnou požiadavkou modernej antropológie. Aj vďaka nemu má antropológia poznatky z iných kultúr, ktorých poznaním sa veda zbavovala europocentrizmu. Výrazne ovplyvnil britskú sociálnu antropológiu, ktorá je dodnes v podstate funkcionalistická, vplyv mal aj na americkú kultúrnu antropológiu. Vytvoril základy modernej antropológie a dal jej súčasný status.
Referencie
- ↑ Budil I. Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie. Praha: Triton, 2003. s. 200.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk