Brygov maliar

Brygov maliar bol grécky maliar červenofigúrových váz, činný v Aténach približne v rokoch 490 až 470 pred Kr.^[3]

Brygos (starogr. Βρύγος), aténsky hrnčiar v období prvej polovice 5. storočia pred Kr., signoval viac ako 13 keramických váz (iný zdroj uvádza až 16 podpisov, úplných alebo čiastočných^[4]), a to väčšinou čaší. Maliar niekoľkých jeho váz je známy ako „Brygov maliar“, ktorému sa pripisuje viac ako 200 ďalších najmä červenofigúrových váz (takmer všetko čaší)^[5] Pretože nie je známe, či sa na vázy podpísal hrnčiar alebo maliar, je možné, že tu ide o jednu a tú istú osobu (keďže sa pri signatúrach nenachádza nápis egrapsen – namaľoval, ale počet váz s jeho podpisom, zdobených inými umelcami, svedčia proti tomu, hoci to nie je rozhodujúce.^[4]).^[3]

Mnohých maliarov pomenoval predovšetkým britský archeológ J. Beazley, podľa ich námetu, podľa mena pekného chlapca (napr. KALOS EUAIÓN – „pekný Euaión“^[6]), ktorého chvália na vázach, alebo po múzeu či zberateľovi, ktorý uchováva jedno alebo viacero ich diel (ďalšie diela týchto maliarov je možné spoľahlivo identifikovať podľa štýlu a techniky ich práce^[7]).^[8] Vázy Brygovho maliara len zriedka obsahujú nesprávne alebo nezmyselné nápisy. Okrem podpisov hrnčiara Bryga sú na vázach niekedy označené (menom) aj niektoré jednotlivé postavy alebo tiež zobrazené slová vychádzajúce z ich úst. Označenie KALOS s menom je u neho zriedkavé (nápisy sú napísané vždy čiernym písmom na vyhradenej ploche^[4]).^[3]

Brygov maliar bol jedným z najlepších maliarov červenofigúrových váz v neskoroarchaickom (ranoklasickom) období.^[4] Jeho učiteľom bol zrejme Onésimos. Brygov maliar však prekonal svojho učiteľa, lebo kládol väčší dôraz na dramatickosť výjavu (nechýbala tam vášeň či napätie). Charakteristickými znakmi jeho postáv sú tváre s úzkymi očami a výraznými ústami. Jeho záľubu vo využívaní (pri zobrazovaní detailov) zriedenej glazúry, si osvojil veľký okruh nasledovníkov. Brygov maliar bol dobrým pozorovateľom a mnoho jeho váz zobrazuje výjavy z každodenného života, symposií, športovcov, bojovníkov, mužov, žien alebo detí (a zobrazoval ich realisticky, napr. dieťa ako dieťa). Mytologické výjavy, ktoré patria k jeho najlepším dielam, sú často nezvyčajné a vynaliezavé, a to tak z hľadiska zobrazovaného momentu, ako aj z hľadiska kompozície (napr. kantharos zobrazujúci Dia prenasledujúceho Ganyméda; z bostonského múzea výtvarného umenia)^[3]

Preferovaným okrajom tonda tohto umelca pre maľované scény je meander, prerušovaný krížikovými alebo šachovnicovými štvorčekmi (zobrazenie postáv vedel pritom majstrovsky prispôsobiť zakrivenému rámu tonda^[9]). Exteriér jeho váz má tiež často takto zdobený okraj. Priestor pod rúčkami váz je niekedy ozdobený palmami alebo zvieratami, často psov.^[3]

Brygov maliar tiež pracoval s maliarskou technikou na bielom podklade, takto ozdobil oinochoé, alabastron a niekoľko čaší, vrátane jednej s krásnou Mainádou namaľovanou v tonde čaše zv. kylix (Museum antiker Kleinkunst, Mníchov, inv. č. 2645^[10]).^[11] Medzi iné tvary ako poháre zdobené Brygovým maliarom patrí (z jeho ranej tvorby) kantharos (z múzea v Bostone, F.A., 95,36), majstrovský skyfos jeho zrelého obdobia zobrazujúci hýrivca a hetéru (Paríž, Louvre, G 156) alebo nezvyčajná neskorá váza zv. kalathos zobrazujúca poetku Sapfó a básnika Alkaia, scéna môže zobrazovať súťaž medzi dvoma básnikmi^[12] (Museum antiker Kleinkunst, Mníchov, inv. č. 2416).^[3]

Referencie

↑ Elaine Fantham, Helene Peet Foley, Natalie Boymel Kampen, Sarah B. Pomeroy, H. A. Shapiro. Women in the Classical World. Oxford : Oxford University Press, 1995. ISBN 978-01-9976-216-3. S. 91.
↑ Robert Slade Folsom. Attic Red-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1976. ISBN 978-08-1555-049-5. S. 80.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 246.
↑ ^a ^b ^c ^d Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 93-94.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
↑ Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.). The Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 1975. ISBN 978-08-7099-141-7. S. 129.
↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 235.
↑ Dietrich von Bothmer, Otto Wittmann. Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 1983. ISBN 978-08-9236-065-9. S. 6.
↑ Cedric G. Boulter. Greek Art. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0407-079-0. S. 68.
↑ Bérénice Geoffroy-Schneiter. Greek Beauty. New York : Assouline, 2004. ISBN 978-28-4323-551-1. S. 78.
↑ Beth Cohen. The Colors of Clay. Malibu : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 219.
↑ Gregory Nagy. Homer the Preclassic. Berkeley : Univ of California Press, 2017. ISBN 978-05-2029-487-5. S. 252.

Iné projekty

Umelecký portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brygov maliar

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:91-1] Elaine Fantham, Helene Peet Foley, Natalie Boymel Kampen, Sarah B. Pomeroy, H. A. Shapiro. Women in the Classical World. Oxford : Oxford University Press, 1995. ISBN 978-01-9976-216-3. S. 91.

[:80-2] Robert Slade Folsom. Attic Red-figured Pottery. Park Ridge : Noyes Press, 1976. ISBN 978-08-1555-049-5. S. 80.

[:246-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Gordon Campbell. The Grove Encyclopedia of Classical Art and Architecture. Oxford : Oxford University Press, 2007. ISBN 978-01-9530-082-6. S. 246.

[:93-94-4] Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 93-94.

[:398-5] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.

[:129-6] Metropolitan Museum of Art (New York, N.Y.). The Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 1975. ISBN 978-08-7099-141-7. S. 129.

[:235-7] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 235.

[:6-8] Dietrich von Bothmer, Otto Wittmann. Greek Vases. Malibu : Getty Publications, 1983. ISBN 978-08-9236-065-9. S. 6.

[:68-9] Cedric G. Boulter. Greek Art. Leiden : BRILL, 1985. ISBN 978-90-0407-079-0. S. 68.

[:78-10] Bérénice Geoffroy-Schneiter. Greek Beauty. New York : Assouline, 2004. ISBN 978-28-4323-551-1. S. 78.

[:219-11] Beth Cohen. The Colors of Clay. Malibu : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 219.

[:252-12] Gregory Nagy. Homer the Preclassic. Berkeley : Univ of California Press, 2017. ISBN 978-05-2029-487-5. S. 252.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]