Brynica

	Brynica; (Bryńska)
	rieka
	Brynica na hranici Katowíc a Sosnowca
Štát	Poľsko
Región	Sliezske vojvodstvo
Mestá	13
Zdrojnica
- poloha	Mysłów (Próg Woźnicki), Poľsko
- výška	350 m
Ústie
- poloha	pod Mysłowicami (pri hranici so Sosnowcom), Poľsko
Dĺžka	54,9 km
Povodie	483 km² (48 300 ha)
Prietok
- priemerný	3,7 m³/s
	Wikimedia Commons: Brynica (tributary of Przemsza)
	Geografický portál

Brynica (nem. Brinitz) je rieka v Sliezskom vojvodstve v Poľsko. Má dĺžku 54,9 km, pramení v obci Mysłów pri Prógu Woźnickom vo výške približne 350 m n. m. a povodie rieky zaberá plochu 483 km².^[1]^[2] Rieka je hlavným prítokom Čiernej Przemszy.

Priebeh toku

Rieka preteká výhradne Sliezskym vojvodstvom. Pramení pri obci Mysłów a preteká obcami Koziegłowy, Siewierz, Mierzęcice, Miasteczko Śląskie, Świerklaniec, Bobrowniki, Piekary Śląskie, Siemianowice Śląskie, Czeladź, Sosnowiec, Katowice a Mysłowice.^[3]^[4] Rieka ústi do Čiernej Przemszy neďaleko Mysłowic, na hranici so Sosnowcom. Priemerný prietok v ústí dosahuje 3,7 m³/s.^[5]

Prítoky

Medzi prítoky Brynice patrí Czeczówka, Jaworznik, Michałkowická, potok Ożarowicki, Rawa, Szarlejka, Śmiłowského rieka, Świerklaniecká, Trzonia a Wielonka.

Historický význam

Brynica historicky tvorila hranicu medzi Slezskom a Malopoľskom.^[6] V roku 1443 vymezovala hranicu medzi kniežatstvom Siewierz, zakúpeným krakovským biskupom Zbigniewom Oleśnickim, a kniežatstvom Cieszyn patriacim k Českému kráľovstvu. Počas sliezskych vojen (1740 – 1763) určoval tok Brynice štátnu hranicu medzi Pruským kráľovstvom a kniežatstvom Siewierz, ktoré bolo v roku 1790 začlenené do Poľsko-litovskej únie. Neskôr tvorilo súčasť Duchstva Varšavského (1807 – 1815) a potom bolo po Viedenskom kongrese v roku 1815 anektované Ruským impériom. V rokoch 1918 – 1922 bola súčasťou poľsko-nemeckej hranice. Po sliezskych povstaniach a podľa ustanovení Ženevskej konvencie o Hornom Sliezsku zo dňa 15. mája 1922, poľské jednotky pod velením generála Stanisława Szeptyckého prekročili most cez Brynicu medzi mestami Szopienice a Sosnowiec, čím prevzali východnú časť Horného Sliezska pod poľskú správu. Jeden z povstalcov, Janusz Howaniec, symbolicky zlomil reťaze podrobenia – tento okamih je pripomínaný pamätnou doskou.^[7]^[8]

Referencie

↑ Commission for the Standardization of Geographical Names Outside the Republic of Poland, . Dostupné online. (po poľsky)
↑ PWN Encyclopedia. 3881301. (po poľsky)
↑ Hlavný úrad geodézie a kartografie, . Dostupné online. (po poľsky)
↑ Bystrzanowski, Łukasz; Kubiczek, Katarzyna; Zastrzežíńská, Justyna; Jaruszowiec, Mateusz. 2016. Dostupné online. (po poľsky)^{[nefunkčný odkaz}
↑ Jastrząb, Małgorzata. www.sbc.org.pl, 1997, . Dostupné online. (po poľsky)
↑ Kantor-Mirski, Marian. 1931, . Dostupné online. (po poľsky)
↑ Na trase Balkan Ekspresu, tlač: Školská dielňa Tímu polytechnických škôl, ISBN 978-83-907011-6-5
↑ dzieje.pl, . Dostupné online. (po poľsky)^{[nefunkčný odkaz}

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Commission for the Standardization of Geographical Names Outside the Republic of Poland, . Dostupné online. (po poľsky)

[2] PWN Encyclopedia. 3881301. (po poľsky)

[3] Hlavný úrad geodézie a kartografie, . Dostupné online. (po poľsky)

[4] Bystrzanowski, Łukasz; Kubiczek, Katarzyna; Zastrzežíńská, Justyna; Jaruszowiec, Mateusz. 2016. Dostupné online. (po poľsky)^{[nefunkčný odkaz}

[5] Jastrząb, Małgorzata. www.sbc.org.pl, 1997, . Dostupné online. (po poľsky)

[6] Kantor-Mirski, Marian. 1931, . Dostupné online. (po poľsky)

[7] Na trase Balkan Ekspresu, tlač: Školská dielňa Tímu polytechnických škôl, ISBN 978-83-907011-6-5

[8] zieje.pl, . Dostupné online. (po poľsky)^{[nefunkčný odkaz}

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]