Buštěhradská železnica (čes. Buštěhradská dráha, skratka B.E.B. z nemeckého Buschtěhrader Eisenbahn) bola privátna železničná spoločnosť na území Čech. Spoločnosť prevádzkovala v rokoch 1855 – 1922 sieť železníc v severozápadných Čechách. Jej sieť spájala Krušné hory a Podkrušnohorie s Prahou.

História

Rozvoj ťažby uhlia na Kladensku v polovici 19. storočia vyvolal požiadavku nahradiť doteraz fungujúcu konskú železnicu výkonnejším dopravným prostriedkom. Z tohto dôvodu bola v roku 1852 založená Buštěhradská železničná spoločnosť (nem. Buschtěhrader Eisenbahngesellschaft), ktorá od 1. januára 1855 dostala koncesiu na prevádzkovanie parostrojnej železnice, ktorej meno bolo odvodené od Buštěhradu. V tamojšom zámku malo administratívne centrum jedno panstvo z majetku cisára Ferdinanda, preto sa niekedy usudzuje, že práve preto bola táto dráha pomenovaná ako Buštěhradská. Pravdou však je, že Kladno bolo v čase vzniku malým mestečkom, pokým Buštěhrad bol oveľa známejší.^[1]

Spoločnosť uviedla do prevádzky prvú trať 5. novembra 1855 - jednalo sa o úsek Staré Kladno - Kralupy nad Vltavou s dĺžkou 20,5 km; v Kralupoch trať nadväzovala na štátnu dráhu Praha-Podmokly a tiež tu bola možná prekládka uhlia na lode a jeho ďalšia doprava po Vltave a Labe. Súčasne bola prevzatá stará trať koněspřežky medzi Starým Kladnom a Vejhybkou (dnes žst. Kladno) a prestavaná pre parostrojnú prevádzku. Roku 1863 získala spoločnosť koncesiu k prestavbe konskej železnice v úseku Vejhybka - Bruska na parostrojnú prevádzku a jej predĺženie do Bubien. V roku 1867 nasledovala koncesia pre zvyšný úsek Vejhybka - Lány (dnešná žst. Stochov), kde boli niektoré úseky vedené v novej trase.

Na základe požiadavky na železničné spojenie od producentov cukru a chmeľu na Žatecku a Lounsku a rozvoja ťažby hnedého uhlia v Podkrušnohorí postupne spoločnosť BD rozvinula sieť svojich železníc do celej oblasti. 4. februára 1871 bola zahájená prevádzka na novom, 83,8 km dlhom úseku Lány - Chomutov, čím Chomutov získal priame spojenie s Prahou. V Chomutove vystavala vlastnú stanicu, ktorú potom využívala spoločne s Ústecko-teplickou železnicou.

3. marca 1872 sa začala prevádzka na úseku Smíchov - Hostivice, čím BD získala nové spojenie s Prahou, ktoré bolo navyše sklonovo priaznivejšie, než dejvická vetva. V pôvodných plánoch bolo postaviť na Smíchove novú, reprezentatívnu stanicu, no od jej výstavby sa upustilo a využívala sa provizórna stanica severného nástupišťa.^[2] Myšlienka nádražia v tejto lokalite ožila po takmer 130 rokoch v roku 2010 pri výluke električkových tratí v oblasti Motola a Řep, kedy bola zriadená na konci jednej z koľají bývalej nákladnej stanice zastávka Na Knížecí.

1. augusta 1872 začala BD prevádzku na 57,7 km dlhom jednokoľajovom úseku z Chomutova do Vejprt s odbočkou Křímov - Nová Ves s napojením na saskú železničnú sieť v Reitzenhaine. 1. marca 1873 bol uvedený do prevádzky 12 km úsek Chomutov - Kadaň - Prunéřov. Aj v nasledujúcich rokoch bola sieť postupne rozširovaná, až v roku 1891 dosiahla svojej najväčšej dĺžky - 465 km.

Už pred 1. svetovou vojnou sa uvažovalo o zoštátnení BD. V roku 1918 sa ocitli trate BD na území novozaloženého Česko-Slovenska, ktoré zoštátňovanie tratí uprednostňovalo. 1. januára 1923 bola BD zákonom zoštátnená a jej trate sa stali súčasťou ČSD.^[3]

Vozidlá

Z lokomotív BD sa zachovali dve v zbierkach Národného technického múzea - lokomotíva Kladno z roku 1855 je najstaršou dochovanou lokomotívou v Čechách a bývalá IIIa 272 (ČSD 324.391) ako nepojazdný exponát je v súčasnosti v múzeu v Lužnej pri Rakovníku. Ďalej sa zachoval stroj 300.619, ktorý je v súčasnej dobe tiež v Lužnej.

Parné lokomotívy BD
Rad	Číslo	Usporiadanie	Rok výroby	Výrobca	rad ČSD	Obrázok
BD rad I	101-105	C2' n2t	1855 – 1861	Lokomotivfabrik der StEG
BD rad Ia	401-422	C n2t	1890 – 1906	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik Lokomotivfabrik Floridsdorf BMMF	300.601-623
BD rad II	106-112	C n2	1863 – 1868	Lokomotivfabrik der StEG
BD rad III	113-170	C n2	1870 – 1873	Lokomotivfabrik der StEG Lokomotivfabrik Floridsdorf	322.201- 254
BD rad IIIa	180-277	C n2	1887 – 1907	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik Lokomotivfabrik der StEG	324.301 -396
BD rad IV	201-203 (do r. 1887) 301-306	D n2	1884, 1890	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik	412.001-006
BD rad IVa	351-355	D n2	1909	BMMF	413.101-105
BD rad V	1-20	1B n2	1870 – 1872	Sächsische Maschinenfabrik/Chemnitz	232.201-220
BD rad Va	501-506	1'E1' n2t	1918	BMMF	524.101-106
BD rad VI	81-84	1B n2	1873	Maschinenfabrik Esslingen/Karlsruhe
BD rad VII	90-96	2'B n2	1887 – 1897	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik	253.301-307
BD rad VIII	51-73	2'C n2	1898 – 1914	Lokomotivfabrik der StEG	354.425-447

Trate BD

Trate prevádzkované BD

• Miestna trať Vojkovice - Kyselka (sprevádzkovaná 1. februára 1895)

Literatúra

• Jiří Ryvola, Zdeněk Pospíšil: Buštěhradka, Radix 2005, ISBN 80-86031-62-4
• Walter Rollmann: Eisenbahngeographie der Sudetenländer. Zahn & amp; Jaensch, Dresden 1935 ÖNB
• Siegfried Bufe, Heribert Schröpfer: Eisenbahnen im Sudetenland. Bufe-Fachbuchzentrum, München 1991, ISBN 3-922138-42-X

Referencie

1. ↑ SCHREIER, Pavel. Příběhy z dějin našich drah. Praha : Mladá fronta, 2009. Kapitola Dráhy zvané uhelné, s. 85.
2. ↑ Musil, Stanislav. Vôňa pražských nádraží. Praha: Plot, 2005.
3. ↑ História železničných tratí ČR, databázy; Sekera, Pavel
4. ↑ Geschichte der Eisenbahn der Österreichisch-ungarischen Monarchia, IV. Band, k.u.k. Hofbuchhandkung & amp; k.u.k. Hofbuchdruckerei Karl Prochaska, Wien-Techen-Leipzig, 1899, Seiten331-332

Pozri aj

• Lánská koněspřežka
• Železničná trať Praha - Rakovník
• História železničnej dopravy v Česku

Externé odkazy

• Buštěhradská dráha
• Komotauer Hauptbahnhof
• Reichsgesetzblatt Nr. 16 aus 1867 (Seiten 29ff): "Koncesná listina z 11.januára 1867" pre stavbu tratí "Prag-Wejhybka" a "Kladno-Kralupy"
• Reichsgesetzblatt Nr. 138 aus 1869 (Seiten 399ff): "Koncesná listina z 1.júla 1868" pre stavbu trate "Prag (Smichow) -Saaz-Kommotau-Weipert-königlich Sächsische Granz"
• Reichsgesetzblatt Nr. 43 aus 1874 (Seiten 79ff): "Koncesná listina z 30.októbra 1874" pre stavbu trate "Falkenau-böhmisch-Sächsische Granz bei Graßlitz"
• Spolok pre predaj uhlia a Buštěhradská dráha
• Zoznam lokomotív Buštěhradskej železnice (nemecky)

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Buštěhradská dráha na českej Wikipédii.