A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Budapešť | |||
maď. Budapest, chorv. Budimpešta | |||
Hlavné mesto, mesto so župným právom | |||
Budapešť
| |||
|
|||
Prezývky: Kráľovná na Dunaji, Paríž Východu | |||
Štát | Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Región | Budapešť, hlavné mesto | ||
Rieka | Dunaj | ||
Súradnice | 47°28′19″S 19°03′01″V / 47,47194°S 19,05028°V | ||
Najvyšší bod | Jánsky vrch (maď. János-hegye) | ||
- výška | 529 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Dunaja | ||
- výška | 96 m n. m. | ||
Rozloha | 525,16 km² (52 516 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 752 286 (2019) [1] | ||
Hustota | 3 336,67 obyv./km² | ||
Primátor | Gergely Karácsony (Karácsony Gergely
Momentum–DK–MSZP–Párbeszéd–LMP) | ||
Časové pásmo | SEČ | ||
- letný čas | SELČ | ||
PSČ | 1011 - 1239 | ||
Telefónna predvoľba | 0036 1 | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Budínsky hradný vrch a pobrežie Dunaja, Andrášiho trieda s metrom M1, Námestie hrdinov a Mestský park | ||
Rok | 1987 (#11) | ||
Číslo | 400 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | ii, iv | ||
Poloha hlavného mesta v Maďarsku
| |||
Wikimedia Commons: Budapest | |||
Webová stránka: budepest.hu | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Budapešťan, Budapešťanka[2] |
Budapešť (po maď. Budapest, v staršej slovenčine aj Pešťbudín) je hlavné a najväčšie mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Je mestom so župným právom a tiež správnym centrom Peštianskej župy. Veľkomesto vzniklo v roku 1873 zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budína (maď. Buda, nem. Ofen), Starého Budína (maď. Óbuda) a Pešti (maď. Pest). Do roku 1918 bolo hlavným mestom Uhorského kráľovstva, v rokoch 1919 – 1945 Maďarského kráľovstva, po roku 1945 Maďarskej republiky. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj na ploche 525 km², má približne 1,75 milióna obyvateľov (2019).
Prírodné podmienky
Dunaj, ktorý preteká mestom od severu na juh v dĺžke 28 km, vytvára niekoľko ostrovov; najvýznamnejšie z nich sú Margitin ostrov (Margit sziget) a Čepelský ostrov (Csepel sziget). Priemerný prietok dosahuje 2 330 m³/s. Rieka rozdeľuje mesto na dve časti s výrazne odlišným krajinným rázom. Zatiaľ čo ľavý pešťský breh je rovinatý, pravý breh je značne kopcovitý – Budínske vrchy (Budai hegység) dosahujú na území mesta výšku 527 m (János hegy); najnižším miestom je hladina Dunaja (98 m). Centrum mesta leží v nadmorskej výške 105 m. V Budínských vrchoch sa nachádza niekoľko turisticky prístupných jaskýň (Pálvölgy barlang, Mátyás barlang). Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú početné termálne pramene, vďaka ktorým je Budapešť najväčším kúpeľným mestom sveta. Podnebie je stredoeurópske, mierne kontinentálne. Priemerná januárová teplota je -2 °C, v júli zase 22 °C; ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 620 mm.
Územné členenie
Budapešť sa skladá z 23 obvodov (kerület) – samosprávnych mestských častí. Sú označované rímskymi číslicami a tieto sú aj vo verejnosti bežne zaužívané, keďže nie každý z obvodov má svoje vlastné meno.
Obvody I – XX boli vytvorené v roku 1950, kedy pri vytvorení Veľkej Budapešti bolo k metropole pričlenených 7 priľahlých miest a 16 obcí. Počet obyvateľstva vzrástol z 1,05 milióna na 1,6 miliónov, čo zaradilo mesto na vtedajšiu siedmu priečku vo veľkosti európskych metropol. V roku 1992 sa od obvodu XX odčlenil nový obvod XXIII v juhovýchodnej časti mesta.[3]
Obyvateľstvo
Etnické zloženie obyvateľstva (2001)
- Maďari – 1 631 043 (91,2 %)
- Nemci – 18 097 (1,0 %)
- Rómovia – 14 019 (0,8 %)
- Slováci – 4 929
- Gréci – 3 410
- Rumuni – 2 637
- Číňania – 2 289
- Ukrajinci – 2 055
- Poliaci – 2 044
- Srbi – 1 851
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva (2001)
- rímski katolíci – 808 460 (45,5 %)
- bez vyznania – 347 209 (19,5 %)
- reformovaní – 224 169 (12,6 %)
- luteráni – 46 449 (2,6 %)
- grécki katolíci – 28 901 (1,6 %)
- židia – 9 468 (0,5 %) a iní
Dejiny mesta
Rímske obdobie
Už v 1. stor. pred Kr. pri prameňoch na úpätí Gellértovho vrchu sídlili Kelti. Okolo roku 89 založili Rimania severne od dnešného centra osadu Aquincum. Na ochranu tunajšieho prechodu cez Dunaj zriadili aj na opačnom (peštianskom) brehu opevnenie Contra Aquincum (blízko dnešného Námestia 15. marca). V Aquincu bola umiestnená vojenská posádka a roku 106 sa stalo hlavným mestom provincie Pannonia Inferior. Vo svojej dobe išlo o dosť veľké sídlo; počet obyvateľov sa odhaduje na 20 000. Úpadok Rímskej ríše a obdobie sťahovania národov znamenali tiež vyľudnenie Aquinca. V Panónii sa vystriedali Huni, Ostrogóti, Longobardi, Avari, Slovania/Starí Slováci (v 9. stor. súčasť Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy) a nakoniec začiatkom 10. stor. sa tu usadili Starí Maďari.
Stredoveké mesto
Keď sa začiatkom 10. storočia v Panónii usadili Starí Maďari, stal sa jedným z ich oporných bodov Budín (neskôr Starý Budín, po maďarsky Óbuda, po nemecky Alt-Ofen) na pravom brehu Dunaja v tesnom južnom susedstve niekdajšieho Aquinca. Pôvod názvov sa vykladá rôzne – buď z mena Arpádovho mladšieho brata Búdu alebo zo slovanského výrazu znamenajúceho budova, príbytok. V neskorších dobách bol Budín jedným zo sídiel uhorských panovníkov (vedľa Ostrihomu (Esztergom) a Stoličného Belehradu (Székesfehérvár)). Počas povstania proti christianizácii a proti nemaďarskému kráľovi Petrovi Orseolovi bol v roku 1046 na kopci pri Budíne zabitý čanádsky biskup Gerard (po maďarsky Gellért). Gerardov vrch (Gellérthegy) nesie dodnes jeho meno.
Na ľavom brehu sa Pešť po prvýkrát spomína v roku 1148; samotné osídlenie však je určite už slovanského pôvodu, ako o tom svedčí meno („pec, peč“) – pre vápenné pece. Ešte v stredoveku sa týmto názvom označoval aj Budín, z čoho pochádza jeho nemecký názov Ofen (pec).
Rozvoj mesta v roku 1242 narušil mongolský vpád do Uhorska, ktorý spustošil celú stredovýchodnú Európu. Uhorský kráľ Belo IV. následne prikázal stavať po celej krajine pevné kamenné hrady. Jedna z takýchto silných pevností vyrástla na vysokom kopci južne od (Starého) Budína, dnešnom Hradnom vrchu (Várhegy). Od roku 1261 tu až do 16. storočia sídlili uhorskí králi. Okolo nového hradu sa čoskoro rozrástlo mesto, ktoré prevzalo názov Budín od staršieho sídla v severnom susedstve.
Obdobie rozkvetu
Budín aj Pešť rozkvitali najmä za vlády Žigmunda Luxemburského (zriadenie univerzity 1395) a Mateja Korvína (prvá kníhtlačiareň 1473). Prevažne na budínskom hrade sídlili aj v rokoch 1490 až 1526 českí králi Vladislav II. a Ľudovít. Za vlády Jagelovcov malo budapeštianske trojmestie okolo 25 – 30 000 obyvateľov a patrilo spolu s Prahou, Viedňou a Krakovom k najväčším sídlam strednej Európy. Mesto bolo dôležitým strediskom obchodu s dobytkom a vínom.
Turecká nadvláda
Po víťazstve v bitke pri Moháči v roku 1526 Turci čoskoro ovládli veľkú časť Uhorska. Budín sa od roku 1541 na jeden a pol storočia z metropoly uhorského štátu stal provinčným mestom – sídlom budínskeho pašalíka. Hlavným mestom Uhorska sa stala Bratislava. Mnohé kostoly boli zmenené na mešity alebo zbúraných, veľký počet nemeckých a maďarských mešťanov odišiel. Namiesto nich sa v Budíne a okolí hojne usadzovali Srbi, Arménci a Gréci. Najviac Srbov žilo v štvrti Taban, južne od hradu. Dodnes srbskú minulosť v Budapešti, Szentendre a inde v okolí pripomína mnoho pravoslávnych kostolov alebo miestne názvy začínajúce na Rác (Rác je staré maďarské označenie Srbov). Aj po Turkoch stále možno nájsť stopy – moslimským pútnickým miestom je dodnes mauzóleum derviša a básnika Güla Babu (Gül Baba Türbe) zo 40. rokov 16. storočia v štvrti Rózsadomb severne od hradu. Mnohé dodnes fungujúce kúpele pochádzajú ešte z časov tureckého panstva.
Pod habsburskou vládou
Až v roku 1686 Budín po ťažkom šesťtýždňovom obliehaní dobylo habsburské vojsko. Mesto sa z vojen čoskoro spamätalo a opäť začalo rásť.
Ku koncu 18. storočia mali tri mestá dohromady vyše 40 000 obyvateľov, ale stále nezískali väčší medzinárodný význam. Až v roku 1703 sa Budín aj Pešť stali slobodnými kráľovskými mestami. Roku 1777 sem bola premiestnená Trnavská univerzita a roku 1783/4 z Bratislavy centrálne uhorské úrady Uhorská miestodržiteľská rada a Uhorská komora. V prvej polovici 19. storočia sa mesto stalo sídlom silnejúceho maďarského národného obrodenia (vznik Maďarskej akadémie vied, Maďarského národného múzea), ale súčasne sa tu aktivizovalo aj národné hnutie Slovákov (založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej) a Srbov (založená Matica srbská). V roku 1848 sa Pešť a Budín stali hlavným mestom Uhorska namiesto Bratislavy. V 60-tych rokoch sa Budapešť stala aj centrom vydávania periodickej tlače v Uhorsku. Vychádzali tu aj významné slovenské noviny ako Pešťbudínske vedomosti (1861 – 1870), Bobulove Slovenské noviny (1868 – 1875), vládne Slovenské noviny (1886 – 1918), Hodžov Slovenský týždenník (1900 – 1915) a rôzne slovenské časopisy.
Na modernizácii Pešti a Budína mal veľkú zásluhu gróf Štefan Sečéni, napríklad inicioval postavenie prvého (reťazového) mosta cez Dunaj, ktorý dnes nesie jeho meno. Za maďarskej revolúcie v rokoch 1848/1849 boli tri mestá nakrátko zjednotené, ale po potlačení povstania bolo toto nariadenie odvolané, ba čo viac, na Gellértovom vrchu vyrástla mohutná citadela, ktorej delá mali zastrašiť vzdorujúcich Maďarov. O to väčšie bolo nadšenie, s akým bola čoskoro po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 zbúraná. Teraz, keď bola uznaná existencia maďarského štátu, už nič nebránilo zjednoteniu miest. Pešť, Budín a Starý Budín boli zlúčené 1. januára 1873.
Expandujúca metropola
Najmä Pešť sa rýchlo premenila na európske veľkomesto súperiace s Viedňou. Vyrástli široké bulváre a predmestia so zelenými parkmi. Veľkorysá výstavba vyvrcholila v roku 1896 oslavami tisíceho výročia maďarského „zaujatia vlasti“. Počet obyvateľov Pešti počas 19. storočia vzrástol dvadsaťnásobne. Okrem Maďarov tvorili značnú časť obyvateľstva Nemci a Židia, veľký bol aj príliv Slovákov a príslušníkov iných národností z celej krajiny. Na konci 19. storočia tvorili Slováci podľa oficiálnych údajov až vyše 100 000 obyvateľov, čím bola Budapešť paradoxne najväčším „slovenským“ mestom v Rakúsko-Uhorsku, vrátane Slovenska.
Medzivojnové obdobie
Porážka v prvej svetovej vojne a rozpad Rakúsko-Uhorska znamenali ťažký otras (v roku 1919 sa dokonca moci v krajine nakrátko chopili komunisti – Maďarská republika rád). Rozpadom Uhorska vznikli nástupnícke štáty: Slovensko (spolu s Podkarpatskou Rusou spoluvytvárajúca časť nového Česko-Slovenska), Chorvátsko (v rámci Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov), územné časti Sedmohradsko a Vojvodina sa stali súčasťou Rumunska, resp. Kráľovstva Napriek tomu však rozvoj Budapešti pokračoval. Pribúdali rozsiahle predmestia bežných obytných domov; objavila sa aj hodnotná urbanistické riešenie, ako Wekerleho sídlisko (Wekerle Telep) z 20. rokov. V roku 1930 prekročil počet obyvateľov hranicu jedného milióna.
Druhá svetová vojna
Druhá svetová vojna v meste zanechala obrovské škody. Aj napriek úsiliu, ktoré na ich záchranu vyvinul švédsky diplomat Raoul Wallenberg, bola väčšina tunajších Židov odvlečená do vyhladzovacích táborov. V roku 1944 ustupujúca nemecká armáda vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a nasledujúcich 6 mesiacov sa zúrivo bránila na pravom brehu. Najmä Hradná štvrť bola delostreleckou paľbou takmer zrovnaná so zemou. Počas niekoľkých rokov po oslobodení boli najhoršie rany zahojené.
Za komunistickej vlády
V roku 1950 bolo zavedené dodnes platné správne členenie mesta. Na jeseň 1956 sa práve Budapešť stala centrom revolúcie, ktorá sa pokúsila o odstránenie komunistickej moci. Ľudové povstanie bolo krvavo potlačené sovietskymi tankmi. Konsolidovaný režim Jánosa Kádára od 60. rokov podnikol určité liberálne ústupky, kvôli ktorým si vyslúžil prezývku „gulášový socializmus“. V polovici 80. rokov dosiahla Budapešť najväčší počet obyvateľov (2,1 milióna); od tej doby sa toto číslo pomaly znižuje. V súčasnosti tu žije takmer 1,7 milióna obyvateľov. Komunistickú éru definitívne ukončili slobodné voľby 1990.
Historické pamiatky
Országház (Parlament)
Budova maďarského parlamentu bola postavená v rokoch 1885 až 1902 podľa plánov architekta Imricha Steindla. Svojou veľkosťou vyjadrovali silu Uhorského kráľovstva a veľmi pripomínali budovy britského parlamentu. Návštevníka zaujmú najmä neogotické vežičky, ktoré svojou štíhlosťou a krásou pripomínajú gotické prvky britského parlamentu. O monumentálnosti stavby svedčí aj fakt, že v budovách parlamentu je 691 miestností a skoro 20 kilometrov schodísk. Na stavbe budov maďarského parlamentu sa podieľali aj slovenskí murári a majstri, hlavne z Liptova.
Bazilika svätého Štefana
Szent István Bazilika – je najväčším rímskokatolíckym chrámom v Budapešti. Nachádza sa v peštianskej časti Lipótváros a jej obrovskú monumentálnu kupolu vidieť z veľkej diaľky. Je vysoká 96 metrov, čo má aj svoj historický význam. Pripomína milénium príchodu maďarských kmeňov do Podunajska v roku 896. Chrám bol postavený v rokoch 1851 až 1905. Do chrámu sa zmestí až 8500 návštevníkov.
Námestie hrdinov
Je to obrovské námestie, ktoré je známe najmä Pamätníkom milénia. Tento pomník pripomína milénium príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Jadrom pamätníka je 36 metrov vysoký stĺp, na vrchole ktorého stojí postava archanjela Gabriela, ktorý sa podľa legendy v sne zjavil uhorskému kráľovi Štefanovi a ponúkol mu kráľovskú korunu.Vedľa piedestálu sedí na koni vojvodca Arpád a sedem kmeňových náčelníkov, ktorí priviedli staré maďarské kmene do novej vlasti. V polkruhovej kolonáde sa nachádzajú významné postavy maďarskej histórie na čele s uhorským kráľom Štefanom. Námestie sa stalo miestom, kde sa stretávajú maďarskí nacionalisti.
Múzeum výtvarného umenia
Je to neoklasicistická budova, ktorá sa nachádza na Námestí hrdinov oproti Palácu umenia. V múzeu sa nachádzajú historicky cenné zbierky od egyptského umenia až po umenie dvadsiateho storočia. Návštevník môže vidieť aj diela talianskych, španielskych, nemeckých či holandských majstrov. Za pozornosť stoja najmä majstrovské diela španielskeho barokového maliara El Greca, ale aj skvosty francúzskych impresionistov (Cézan, Monet, Renoir,...)
Vajdahunyad
Táto stavba sa nachádza v známom mestskom parku (Városliget), ktorý sa rozkladá na ploche 101 hektárov. Začal sa budovať v 19. storočí a sprístupnený verejnosti bol v roku 1896 pri oslavách milénia. Hrad Vajdahunyad (napodobnenina historickej stavby zo sedmohradského mesta Hunedoara) bol pôvodne postavený ako kulisa pri mileniárnych oslavách a až neskôr bol prestavaný do trvalej podoby. V budove sídli Maďarské poľnohospodárske múzeum.
Maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Múzeum)
Neoklasicistická stavba s korintskými stĺpmi, ktorá sa nachádza na tzv. Malom bulvári. V budove sa nachádzajú kráľovské korunovačné klenoty a iné exponáty, ktoré sa týkajú histórie Karpatskej kotliny. Mnohé pamiatky pochádzajú z územia dnešného Slovenska.
Citadela
Postavili ju Habsburgovci po porážke uhorskej revolúcie 1848/1849. Je to strategický bod nad celou Budapešťou. Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrávali tvrdé boje medzi nemeckou a sovietskou armádou. Víťazstvo sovietskej armády nad Nemcami pripomína Pamätník oslobodenia, ktorý vidieť zo všetkých strán mesta. Obyvatelia ho však vnímajú ako symbol sovietskej okupácie.
Chrám kráľa Mateja
Nachádza sa na budínskej strane Dunaja na Hradnom vrchu. Chrám sa elegantne vypína nad historickou časťou mesta a je dôležitým orientačným bodom v Budíne. Pôvodný chrám bol postavený v 13. storočí, počas tureckej okupácie bol prestavaný na mešitu a počas oslobodzovacích bojov na konci 18. storočia bol vážne poškodený. Po oslobodení mesta od Turkov sa stal opäť rímskokatolíckym chrámom a bol prestavaný v barokovom štýle. V roku 1867 tu bol korunovaný František Jozef I. za uhorského kráľa. V rokoch 1873 až 1896 sa uskutočnila jeho rozsiahla rekonštrukcia do novogotickej podoby. V interiéri chrámu sa nachádza krásna Loretánska kaplnka so sochou Panny Márie z červeného mramora. Na východnej strane je vchod do krypty a múzea, kde môžeme uvidieť skvosty stredovekého sakrálneho umenia z územia Uhorska (relikvie, monštrancie, obrazy, rúcha,...). Pred chrámom si môžeme všimnúť morový stĺp, ktorý je spomienkou na morovú epidémiu z 18. storočia.
Rybárska bašta (Halászbástya)upraviť | upraviť zdroj
Jedna z najznámejších pamätihodností Budína. Je postavená na hradných hradbách. Pomenovaná je podľa rybárov (maď. halász znamená ‘rybár’), ktorí v 18. storočí bašty bránili. V podstate však ide o neohistorickú stavbu z obdobia mileriárnych osláv (neogotika, 1905). Napriek tomu patrí k najrušnejším miestam v Budíne s nádherným výhľadom na Dunaj a peštiansku časť mesta (hl. budovy Parlamentu). Neďaleko sa nachádza aj jazdecká socha zakladateľa Uhorského kráľovstva – sv. Štefana. Bašta a jej okolie dýchajú umeleckým duchom (pouliční hudobníci, maliari,...). Pri pohľade na západ môžeme zbadať zrkadlovú fasádu známeho budapeštianskeho hotela Hilton, ktorý vznikol prebudovaním staršieho sakrálneho objektu. Stavba pôsobí v oblasti rušivo a svojím moderným výzorom výrazne poškodzuje celkový dojem z oblasti.
Aquincumupraviť | upraviť zdroj
Pamiatka na časy Rímskeho impéria, miesto obrovského množstva archeologických nálezov rímskeho akvaduktu, amfiteátra aj obytných domov. Ruiny rímskych stavieb zostali dlho nepovšimnuté. Až v tridsiatych rokoch 19. storočia sa začalo s ich reštaurovaním.
Vidám parkupraviť | upraviť zdroj
Jedna z najpopulárnejších atrakcií Budapešti. Ide o staromódny park, ktorý má charakter púťovej zábavy. Nájsť tu možno klasické kolotoče, čertovo koleso, elektrické autíčka, strelnice a iné klasické púťové zábavy a atrakcie. Neďaleko parku sa nachádza známa zoologická záhrada s pôvabným secesným vchodom a ešte známejšie kúpele Szechényi.
Dopravaupraviť | upraviť zdroj
Do Budapeštiupraviť | upraviť zdroj
Vlakom sa možno dostať do Budapešti na niekoľko staníc. Najdôležitejšími sú Nyugati pályaudvar (Západná železničná stanica) a Keleti pályaudvar (Východná železničná stanica), ktoré sa nachádzajú priamo v centre mesta.
Vlaky prichádzajúce od juhu obsluhuje Déli pályaudvar (Južná železničná stanica). Ďalšou možnosťou je príchod autobusom. Hlavná autobusová stanica je pri stanici metra Stadionok.
Autom sa možno dostať do Budapešti priamo po diaľnici. Všetky diaľnice do Budapešti M1, M2, M3 a M7 podliehajú povinnosti zakúpiť si diaľničnú nálepku. Okružná diaľnica okolo celého mesta M0 je čiastočne vybudovaná, a jej ďalšia výstavba sa plánuje, je čiastočne spoplatnená. Rýchlosť mestských úsekov diaľnic je obmedzená na 60 km/hod.
Dopravná špička v Budapešti je značným problémom. Najmä ranné špičky počas pracovného týždňa alebo piatkové poobedňajšie zápchy na výpadovkách sú časté.
Letisko Budapešť-Ferihegy je jediným medzinárodným letiskom v Budapešti a hlavným leteckým uzlom pre celú krajinu. Nachádza sa v juhozápadnej časti mesta, v obvode XVIII. v mestskej časti Pestszentlőrinc. Nízkonákladové letecké spoločnosti okupujú prevažne starší terminál Ferihegy 1, modernými terminálmi sú Ferihegy 2A a 2B, odkiaľ sa odbavujú cestujúci tradičných spoločností na európskych i transatlantických linkách. Letisko je svojou polohou a najnovšie napojením na diaľničnú sieť atraktívne pre časť slovenských cestujúcich z južných, juhovýchodných a východných oblastí štátu.[4]
V stredoeurópskom meradle však výrazne zaostáva v počte odbavených cestujúcich za viedenským letiskom Schwechat a aj za pražským letiskom Ruzyně.[5] Loďou sa dá dostať do Budapešti z Viedne i Bratislavy, prípadne z ďalších miest ležiacich na Dunaji.
Mestská hromadná dopravaupraviť | upraviť zdroj
Budapeštianska mestská hromadná doprava má hustú sieť rôznych dopravných prostriedkov s vysokým podielom elektrickej trakcie a je dobre organizovaná. Linkové vedenie sa na rozdiel od slovenského alebo českého úzu pridržiava spravidla zásady vedenia jednej frekventovanej linky na jednej trase. Cestujúci využívajú dopravu týmito dopravnými prostriedkami:
- električka – v premávke od roku 1887 s hustými a frekventovanými linkami po celom meste
- trolejbus – v premávke od 1933 s hustou sieťou v Pešti a dobrou obsluhou Mestského parku (ZOO, Vidám Park)
- autobus – v premávke od 1921, doplnok ku elektrickej trakcii, okrem bežných liniek vypravované aj expresné linky
- metro – najstaršie metro na európskom svetadieli, najstaršia linka M1 v prevádzke od 1896, novšie linky M2 a M3 budované podľa sovietskeho vzoru spustené 1970, resp. 1976. V roku 2014 bola otvorená nová automatizovaná linka M4.[6]
- Prímestská železnica HÉV – transformovaná z prímestských parných lokálok v 50. a 60. rokoch na efektívnu modernú predmestskú železnicu na štyroch trasách do mestskej časti Csepel, ďalej za hranice mesta do Ráckeve, Szentendre a Gödöllő. V budúcnosti sa plánuje ich napojenie na sieť metra, pričom trať zo Szentendre sa má podzemne prepojiť s traťami na Csepel a vetvou do Ráckeve. Táto trať vytvorí novú linku metra M5.
- Libegő – lanovka na Budínsky hradný vrch z roku 1870, znovuspustená 1986 po zničení za 2. svetovej vojny.
- Zubačka – otvorená 1873 na budínsky vrch Svábhegy
- Lesná detská železnica – postavená 1950 v Budínskych vrchoch pre pionierov
Partnerské mestáupraviť | upraviť zdroj
Galériaupraviť | upraviť zdroj
Múzeum výtvarného umenia
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o BudapešťÁditja-L1
Ázerbájdžán
Élancourt
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Římskokatolická církev
Šalomounovy ostrovy
Šerm na letních olympijských hrách
Šerm na Letních olympijských hrách 2024
Štýrský Hradec
Šumperák
Žatec
Кубок світу з регбі 2023
Чемпионат мира по регби 2023
كأس العالم للرغبي 2023
ラグビーワールドカップ2023
1. květen
1. září
10. září
11. červenec
11. srpen
13. září
1378
15. září
1584
1585
1673
1674
18. září
1862
1863
1873
19. duben
19. září
1912
1922
1938
1942
1963
1973
1977
1992
2. září
20. duben
20. září
2003
2015
2016
2017
2023
2023年世界盃橄欖球賽
2023. gada Pasaules kauss regbijā
2023ko Munduko Errugbi Kopa
2023 Rugby World Cup
2024
21. září
22. únor
23. duben
24. duben
26. červenec
26. duben
27. červenec
28. říjen
28. duben
29. listopad
29. srpen
30. srpen
31. červenec
5. květen
7. září
8. září
9. září
Až přijde kocour
AccorHotels Arena
Agrofert
Akrobatické lyžování na zimních olympijských hrách
Aktuálně.cz
Albertville
Ali Bongo Ondimba
Allianz Riviera
Alpské lyžování na zimních olympijských hrách
Americká občanská válka
Anglická ragbyová reprezentace
Anglie
Apple II
Arena Alice-Milliat
Argentina
Argentinská ragbyová reprezentace
Atletika na letních olympijských hrách
Atletika na Letních olympijských hrách 2024
Austrálie
Australská ragbyová reprezentace
Azovstal
Běh na lyžích na zimních olympijských hrách
Bělorusko
Badminton na letních olympijských hrách
Badminton na Letních olympijských hrách 2024
Baseball na letních olympijských hrách
Basketbal na letních olympijských hrách
Basketbal na Letních olympijských hrách 2024
Ben Webster
Biatlon na zimních olympijských hrách
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Blahoslavený
Boby na zimních olympijských hrách
Bordeaux
Boston
Bouře Daniel
Box na letních olympijských hrách
Box na Letních olympijských hrách 2024
Budapešť
Bzenecká lípa
Chamonix
Champ-de-Mars
Chathamské ostrovy
Chile
Chrysococcyx
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Copa del Món de Rugbi de 2023
Copa do Mundo de Rugby 2023
Copa do Mundo de Rugby Union de 2023
Copa Mundial de Rugby de 2023
Coppa del Mondo di rugby 2023
Corn an Domhain sa Rugbaí 2023
Coupe du monde de rugby à XV 2023
Court Philippe Chatrier
Court Simonne-Mathieu
Court Suzanne Lenglen
Cupa Mondială de Rugby din 2023
Curling na zimních olympijských hrách
Cyklistika na letních olympijských hrách
Cyklistika na Letních olympijských hrách 2024
Derna
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Economia
Eiffelova věž
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Endel Tulving
Evropská unie
Ferenc Szisz
Fidži
First-person shooter
Fotbal na letních olympijských hrách
Fotbal na Letních olympijských hrách 2024
Francie
Francouzština
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská Polynésie
Francouzská ragbyová reprezentace
František Plass
Gabon
Gianni Vattimo
Golf na letních olympijských hrách
Golf na Letních olympijských hrách 2024
Grand Palais
Grand Palais éphémère
Grenoble
Gruzínská ragbyová reprezentace
Gruzie
Guy Lafleur
Házená na letních olympijských hrách
Házená na Letních olympijských hrách 2024
H-IIA
Hamburk
Hlavní strana
Hnízdní parazitismus
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holokaust
Hospodářský růst
Ignacio Zaragoza
Indická kosmická agentura
Indie
Indonésie
Ingenuity
Inkubace vejce
Invalidovna (Paříž)
Irská ragbyová reprezentace
Itálie
Italská ragbyová reprezentace
Ivan Pop
Józef Ulma, Wiktoria Ulma a jejich sedm dětí
Jachting na letních olympijských hrách
Jachting na Letních olympijských hrách 2024
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jan Wieczorek
Japonská ragbyová reprezentace
Japonsko
Jardins du Trocadéro
JAXA
Jezdectví na letních olympijských hrách
Jihoafrická ragbyová reprezentace
Jihoafrická republika
John Stanley Marshall
Josef Vaněk (architekt)
Jude Slavie
Judo na letních olympijských hrách
Judo na Letních olympijských hrách 2024
Juri
Kaligrafie
Kanoistika na letních olympijských hrách
Karate na letních olympijských hrách
Karel Pražák (podnikatel)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazachstán
Klaus Schulze
Klement VII. (vzdoropapež)
Konfederované státy americké
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Koronograf
Krasobruslení na olympijských hrách
Kukačka nádherná
Kukačky
Kuo-c’-ťien
L'Île-Saint-Denis
Lausanne
La Courneuve
Lední hokej na olympijských hrách
Letní olympijské hry
Letní olympijské hry 1896
Letní olympijské hry 1900
Letní olympijské hry 1904
Letní olympijské hry 1908
Letní olympijské hry 1912
Letní olympijské hry 1916
Letní olympijské hry 1920
Letní olympijské hry 1924
Letní olympijské hry 1928
Letní olympijské hry 1932
Letní olympijské hry 1936
Letní olympijské hry 1940
Letní olympijské hry 1944
Letní olympijské hry 1948
Letní olympijské hry 1952
Letní olympijské hry 1956
Letní olympijské hry 1960
Letní olympijské hry 1964
Letní olympijské hry 1968
Letní olympijské hry 1972
Letní olympijské hry 1976
Letní olympijské hry 1980
Letní olympijské hry 1984
Letní olympijské hry 1988
Letní olympijské hry 1992
Letní olympijské hry 1996
Letní olympijské hry 2000
Letní olympijské hry 2004
Letní olympijské hry 2008
Letní olympijské hry 2012
Letní olympijské hry 2016
Letní olympijské hry 2020
Letní olympijské hry 2024
Letní olympijské hry 2028
Letní olympijské hry 2032
Letní olympijské hry 2036
Le Bourget
Librační centrum
Libye
Ligue 1
Lille
Lima
Londýn
Los Angeles
Lotyšsko
Lukostřelba na letních olympijských hrách
Lyon
Málo dotčený taxon
Madagaskar
MAFRA
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Maorové
Mariupol
Maroko
Marseille
Meda Mládková
Medikán
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní olympijský výbor
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mircea Snegur
Miroslav Hýll
Mistrovství světa v ragby
Mistrovství světa v ragby 1991
Mistrovství světa v ragby 2007
Mistrovství světa v ragby 2019
Mistrovství světa v ragby 2023
Mistrovství světa v ragby 2027
Mittelbau-Dora
Moderní gymnastika na letních olympijských hrách
Moderní pětiboj na letních olympijských hrách
Moderní pětiboj na Letních olympijských hrách 2024
Moldavsko
Motto
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nadace Wikimedia
Namibie
Namibijská ragbyová reprezentace
Nanking
Nanterre
Nantes
Nice
Nouveau stade de Bordeaux
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Novozélandská ragbyová reprezentace
Olympijské hry
Olympijský stadion
Ordnungspolizei
Owen Farrell
Přívalová povodeň
Příze
Paříž
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parc des Princes
Parc Olympique Lyonnais
Paris La Défense Arena
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Peru
Petr Charvát
Piala Dunia Ragbi 2023
Piala Dunia Rugbi 2023
Piscine olympique de Saint-Denis
Plážový volejbal na letních olympijských hrách
Plážový volejbal na Letních olympijských hrách 2024
Place de la Concorde
Plavání na letních olympijských hrách
Plavání na Letních olympijských hrách 2024
Poddruh
Podněstří
Polar Satellite Launch Vehicle
Polsko
Pont d'Iéna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalská ragbyová reprezentace
Portugalsko
Povijnice batátová
Pozemní hokej na letních olympijských hrách
Pozemní hokej na Letních olympijských hrách 2024
Pravda (noviny)
Ptačí hnízdo
Puchar Świata w Rugby 2023
Rádio Impuls
Radim Uzel
Ragby na letních olympijských hrách
Rentgenová astronomie
Republika Arcach
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Roger Whittaker
Ruční pletení
Rugby-Union-Weltmeisterschaft 2023
Rugbywêreldbeker 2023
Rugby union
Rumunská ragbyová reprezentace
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rychlobruslení na zimních olympijských hrách
Sýrie
Sailor Moon
Saint-Étienne
Saint-Denis
Samoa
Samojská ragbyová reprezentace
Saně na zimních olympijských hrách
Santa Cruz (souostroví)
Seina
Severská kombinace na zimních olympijských hrách
Seznam olympijských sportů
Short track na zimních olympijských hrách
Skateboarding na letních olympijských hrách
Skeleton na zimních olympijských hrách
Skoky do vody na letních olympijských hrách
Skoky do vody na Letních olympijských hrách 2024
Skoky na trampolíně na letních olympijských hrách
Skotská ragbyová reprezentace
Skotsko
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Smuha MacDonaldova
Softball na letních olympijských hrách
Soubor:6m lillois tiré par Mike Maignan, Toulouse, 6 mai 2018 (TFC - LOSC).jpg
Soubor:Allianzcoupdenvoi.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Bordeaux Larnaca Nouveau Stade 4.jpg
Soubor:Champ de Mars from the Eiffel Tower - July 2006 edit.jpg
Soubor:Chickamauga.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:France-Islande Stade de France 08.jpg
Soubor:France location map-Regions and departements-2016.svg
Soubor:Germany vs Poland 0-0 (27103531294).jpg
Soubor:Hôtel des Invalides, North View, Paris 7e 140402 1.jpg
Soubor:IRFU flag.svg
Soubor:Lille vs PSG 2019 - Stade Pierre Mauroy.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Palais Omnisports de Paris-Bercy 2007.jpg
Soubor:PanoramiqueGrandPalais-3600.jpg
Soubor:Parc OL.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Place de la Concorde (Paris) (1).jpg
Soubor:Pont dIéna from the Eiffel Tower, 18 July 2005.jpg
Soubor:Port de la Pointe-Rouge 2019.jpg
Soubor:Rainbow yarn for knitting, display in front of a needlework shop in Graz, Austria, GW23-100.jpg
Soubor:Roland-Garros 2012-IMG 3676.jpg
Soubor:Russia v Slovakia (2016-06-15) 18.jpg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Stade de la Beaujoire.jpg
Soubor:Stade Geoffroy-Guichard - Saint-Etienne (10-11-2013).jpg
Soubor:Stade Vélodrome (20150405).jpg
Soubor:Stade Yves du Manoir Colombes1.jpg
Soubor:Sumperak - kresba.jpg
Soubor:Versailles-Chateau-Jardins02 (cropped).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Speciální:Co odkazuje na/Mistrovství světa v ragby 2023
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Mistrovství světa v ragby 2023
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Sportovní gymnastika na letních olympijských hrách
Sportovní lezení na letních olympijských hrách
Sportovní střelba na letních olympijských hrách
Sportovní střelba na Letních olympijských hrách 2024
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Středoevropský letní čas
Stade de France
Stade de la Beaujoire
Stade Geoffroy-Guichard
Stade Olympique Yves-du-Manoir
Stade Pierre-Mauroy
Stade Roland-Garros
Stade Roland Garros
Stade Vélodrome
Stadium municipal de Toulouse
Stolní tenis na letních olympijských hrách
Surfing na letních olympijských hrách
Světová ekonomika
Světové dědictví
Světové dědictví (Česko)
Synchronizované plavání na letních olympijských hrách
Synthesia
Třída T 47
Taekwondo na letních olympijských hrách
Taekwondo na Letních olympijských hrách 2024
Tahiti
Teahupo'o
Tenis na letních olympijských hrách
Tenis na Letních olympijských hrách 2024
Tichomoří
Tiskař
Tobol Kostanaj FK
Tonžská ragbyová reprezentace
Tonga
Toulouse
Triatlon na letních olympijských hrách
Triatlon na Letních olympijských hrách 2024
Turecko
Ukrajina
UNESCO
Uruguay
Uruguayská ragbyová reprezentace
Världsmästerskapet i rugby 2023
Výstaviště Porte de Versailles
V-2
Vanuatu
Vatikán
Velšská ragbyová reprezentace
Versailleský park
Versailles (město ve Francii)
Versailles (zámek)
Veslování na letních olympijských hrách
Veslování na Letních olympijských hrách 2024
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Villeneuve-d'Ascq
Vláda Černé Hory
Vláda Petra Fialy
Vladimír Zápotocký
Vlasta Prachatická
VM i rugby union for menn 2023
Vodní pólo na letních olympijských hrách
Volby prezidenta Francie 2022
Volejbal na letních olympijských hrách
Volejbal na Letních olympijských hrách 2024
Vzdušný prostor
Vzpírání na letních olympijských hrách
Vzpírání na Letních olympijských hrách 2024
Wales
Wereldkampioenschap rugby 2023
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Žádný vlastní výzkum
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Co Wikipedie není#Wikipedie není křišťálová koule
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
World Cup bilong Rugbie long 15-2023
XRISM
X pasaulio regbio čempionatas
Zápas na letních olympijských hrách
Zápas na Letních olympijských hrách 2024
Zdeněk Fiala
Zdeněk Návrat
Zemětřesení v Maroku 2023
Zimní olympijské hry
Zimní olympijské hry 1924
Zimní olympijské hry 1928
Zimní olympijské hry 1932
Zimní olympijské hry 1936
Zimní olympijské hry 1940
Zimní olympijské hry 1944
Zimní olympijské hry 1948
Zimní olympijské hry 1952
Zimní olympijské hry 1956
Zimní olympijské hry 1960
Zimní olympijské hry 1964
Zimní olympijské hry 1968
Zimní olympijské hry 1972
Zimní olympijské hry 1976
Zimní olympijské hry 1980
Zimní olympijské hry 1984
Zimní olympijské hry 1988
Zimní olympijské hry 1992
Zimní olympijské hry 1994
Zimní olympijské hry 1998
Zimní olympijské hry 2002
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2010
Zimní olympijské hry 2014
Zimní olympijské hry 2018
Zimní olympijské hry 2022
Zimní olympijské hry 2026
Zimní olympijské hry 2030
Zobák
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk