Buenos Aires - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Buenos Aires
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Buenos Aires pozri Buenos Aires (rozlišovacia stránka).
Buenos Aires
Hlavné mesto Argentínskej republiky
Buenos Aires City Collage.png
Bandera de la Ciudad de Buenos Aires.svg
Vlajka
Escudo de la Ciudad de Buenos Aires.png
Erb
Štát Argentína Argentína
Nadmorská výška 25 m n. m.
Súradnice 34°35′J 58°22′Z / 34,583°J 58,367°Z / -34.583; -58.367
Rozloha 203 km² (20 300 ha)
Obyvateľstvo 3 063 728 (2017)
 - metropolitná oblasť 14 988 171
Hustota 14 000 obyv./km²
Vznik 1536, 1580
Primátor Horacio Rodríguez Larreta (PRO)
PSČ C1000-1499XXX
Tel. predvoľba 0054 11
Poloha v rámci Argentíny
Poloha v rámci Argentíny
Wikimedia Commons: Buenos Aires
Webová stránka: http://www.buenosaires.gov.ar/
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Buenos Aires je hlavné a zároveň najväčšie mesto Argentíny. Pôvodný názov mesta je: Cuidad de la Santísima Trinidad y Puerto de Nuestra Señora de Santa Maria de los Buenos Aires, čo v preklade znamená: Mesto Najsvätejšej Trojice a prístav Našej panej Svätej Márie dobrých vetrov (ochrankyne námorníkov). Z tohto názvu do dnešných čias zostalo už iba Buenos Aires, čo znamená "dobré/priaznivé vetry". Mesto sa nachádza na pravom brehu zálivu La Plata. Provincia Buenos Aires sa skladá z tzv. partidos, čo je pomenovanie pre nižší stupeň územnej jednotky. Partidos sa ďalej členia na tzv. localidades[1]. Metropolitná oblasť Buenos Aires je štvrtá najväčšia metropolitná oblasť v celej Amerike, keďže v nej žije až okolo 15 miliónov ľudí, v samotnom meste žije zhruba 3 milióny obyvateľov.

Mesto sa nenachádza v provincii Buenos Aires a ani v žiadnej inej, je autonómnou oblasťou[2]. V roku 1880, po desaťročiach politických a vojenských nepokojov v Argentíne, bolo Buenos Aires federalizované a vyňaté z provincie Buenos Aires. Hranice mesta sa následne zväčšili až k mestám Belgrano a Flores, ktoré sú v súčasnosti už mestskými časťami tvoriacimi širšie centrum[3]. V roku 1994 bola prijatá ústavná zmena, ktorá mestu garantovala autonómiu a zmenila oficiálny názov mesta na Ciudad Autónoma de Buenos Aires, teda Autonómne mesto Buenos Aires[4].

Kvalita života v Buenos Aires je hodnotená ako 81. najlepšia na svete a zároveň ako jedna z najlepších v Latinskej Amerike. Príjem na osobu je tretí najvyšší v tejto časti sveta[5]. Buenos Aires je najnavštevovanejšie mesto v Južnej Amerike a druhé v Latinskej Amerike po Mexico City[6].

Názov

Maľba zobrazujúca holandskú loď, ktorá priplávala do mesta okolo roku 1628.

Misionári, ktorí dorazili do oblasti z mesta Cagliari na ostrove Sardínia, vybudovali svoje sídlo na kopci, z ktorého bol dobrý výhľad na mesto, ktoré sa tu už nachádzalo. Kopec bol známy ako Buen Ayre, keďže na ňom nebolo cítiť nepríjemný zápach, ktorý prevládal v starom meste, keďže toto sa nachádzalo v blízkosti močariska[7]. Počas obliehania mesta Cagliari, postavili miestni misionári Panne Márii na vrchu kopca Buen Ayre kaplnku. Časom sa začali šíriť príbehy, že socha Panny Márie z tejto kaplnky bola vytiahnutá z mora po tom, čo upokojila búrku nad Stredozemným morom. Španielski námorníci uctievali tento príbeh a často spájali svoje námorné cesty s tzv. spravodlivými vetrami, ktoré ich mali ochrániť pred stroskotaním[8].

Pri prvom založení Buenos Aires, španielski námorníci, ktorí práve dorazili do ústia rieky La Plata, uctievali "Svätú Máriu z Buenos Aires" a "Svätú Pannu Máriu dobrých vetrov", ktoré im mali dať dobrý vietor na dosiahnutie pobrežia, kde dnes leží mesto Buenos Aires[9]. Španielsky conquistador Pedro de Mendoza pomenoval mesto "Svätá Mária dobrých vetrov", pričom toto pomenovanie navrhol kaplán jeho expedície, ktorý bol oddaný Panne z Buen Ayre[10]. Mesto bolo čoskoro napadnuté miestnymi pôvodnými obyvateľmi a v roku 1541 zostalo opustené[11].

Druhé a konečné založenie mesta sa datuje k roku 1580. Španielsky conquistador Juan de Garay priplával na miesto a pomenoval mesto Ciudad de la Santísima Trinidad y Puerto de Santa María del Buen Aire, teda "Mesto Najsvätejšej Trojice a prístav Našej panej Svätej Márie dobrých vetrov". Skrátená verzia "Buenos Aires" sa stala častejšie využívanou až počas 17. storočia[12].

História

Koloniálne časy

Buenos Aires krátko po prvom založení (1536).
Juan de Garay v roku 1580 založil druhýkrát mesto.

Moreplavec Juan Díaz de Solís, ktorý sa plavil do oblasti v mene Španielska, bol prvým Európanom, ktorý dosiahol ústie La Plata v roku 1516. Jeho expedícia sa však rýchlo skončila, keďže bol zabitý pri útoku domorodých obyvateľov z kmeňa Charrúa. Mesto bolo prvýkrát založené ako Ciudad de Nuestra Señora Santa María del Buen Ayre, teda Mesto našej Panej svätej Márie dobrých vetrov, 2. februára 1536 španielskou expedíciou Pedra de Mendozu[13]. Toto mesto sa nachádzalo na území súčasnej štvrte San Telmo, ktorá sa nachádza južne od centra mesta. Miestni pôvodní obyvatelia boli spočiatku k Španielom priateľskí, no už čoskoro začali vznikať konflikty a domorodí obyvatelia začali na nové mesto útočiť. Už v júni 1536 Indiáni mesto obkľúčili, neskôr však obliehanie pre nedostatok jedla ukončili. Zlá situácia v meste prinútila kolonistov ho postupne začať opúšťať, až v roku 1541 zostalo celkom opustené. K druhému a konečnému založeniu mesta došlo 11. júna 1580. Vtedy na miesto priplával španielsky (baskický) conquistador Juan de Garay. Tento vyplával z mesta Asunción (hlavné mesto súčasného Paraguaja) dolu po rieke Paraná. Následne založil mesto s menom "Santísima Trinidad" a prístav s menom "Puerto de Santa María de los Buenos Aires". Jeho výpravu tvorilo iba 66 mužov. Garay sa poučil z chýb predchodcov a začal s domorodcami vychádzať lepšie. Vďaka tomu sa Španielom začalo v oblasti konečne dariť[13].

Od počiatku svojej existencie záviselo mesto predovšetkým na obchode. Počas väčšiny 17. a 18. storočia boli španielske lode, ktoré do mesta smerovali, ohrozované pirátmi. Z tohto dôvodu bol vybudovaný ochranný systém, kedy boli lode doprevádzané vojenskou ochranou až do Strednej Ameriky. Z tohto dôvodu trvalo veľmi dlho, kým bol tovar dopravený do mesta. Navyše poplatky, ktoré boli pravidelne navyšované počas transportu, hodnotu tovaru zvýšili. Postupne boli tak vysoké, že tovar, ktorý do mesta dorazil, bol prakticky nepredajný. Z tohto dôvodu začal v meste rásť nelegálny obchod a pašovanie[14]. Táto situácia zvýšila odpor miestnych obyvateľov prístavu voči španielskym autoritám. Z tohto dôvodu španielsky kráľ Karol III. zmiernil výšku poplatkov za tovar a následne na konci 18. storočia vyhlásil Buenos Aires za otvorený prístav. Po nezdaroch Španielska vo vojnách s Veľkou Britániou, kedy prišlo Španielsko o niekoľko dôležitých prístavov v Strednej Amerike, bolo potrebné podporiť obchod na obchodných trasách v Atlantickom oceáne. Jedným z jeho dôležitých rozhodnutí bolo rozdelenie regiónov spadajúcich pod Miestokráľovstvo Peru. Došlo k vytvoreniu Miestokráľovstva Río de la Plata, ktorého hlavným mestom sa stalo Buenos Aires. Následne časť územia, ktoré pred tým spadalo pod Miestokráľovstvo Peru, bolo pridelené pod nové Miestokráľovstvo Río de la Plata. Ani tieto opatrenia však nedokázali uspokojiť miestnych obyvateľov. Mnohí z nich boli pod vplyvom udalostí a myšlienok Francúzskej revolúcie a začali šíriť a podporovať myšlienky nezávislosti od Španielska[15].

Vojna za nezávislosť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Argentínska vojna za nezávislosť
Maľba z roku 1820 zobrazujúca Plaza San Martín.

V roku 1806 začali Briti prenikať do oblasti ústia La Plata a útočiť na Buenos Aires[14]. V tom istom roku úspešne prenikli do mesta, no armáda z mesta Montevideo, ktoré leží na severnom brehu La Plata, ich porazila. Počas krátkeho obdobia britskej nadvlády, miestokráľ Rafael de Sobremonte ušiel do mesta Córdoba a vytvoril z neho hlavné mesto. Buenos Aires sa stalo znova hlavným mestom až po oslobodení. Keďže Rafael de Sobremonte nemohol reálne vykonávať povinnosť miestokráľa, prevzal jeho úrad veliteľ armády Santiago de Liniers. Pod jeho vedením sa nakoniec podarilo poraziť Britov a v roku 1807 prekaziť ich ďalší pokus o inváziu[16]. Spoločnosť sa v tej dobe pod vplyvom udalostí militarizovala, čo zmenilo pomer síl v prospech tzv. "criollos", čo sú potomkovia pôvodných španielskych prisťahovalcov (osadníkov), voči novým osadníkom narodeným ešte v Španielsku, nazývaných "peninsulares". Pokus Martína de Álzaga, obchodníka patriaceho k tzv. peninsulares, zosadiť miestokráľa Santiaga de Liniersa, skončil nezdarom po úspešnom zásahu armády tvorenej z tzv. criollos[17]. Avšak v roku 1810 práve tieto dve armády podporili revolučný pokus o zvrhnutie nového miestokráľa Baltasara Hidalgo de Cisnerosa. Pokus bol úspešný a je v súčasnosti známy ako Májová revolúcia, pričom je zároveň štátnym sviatkom v krajine[18]. Táto udalosť začala Argentínsku vojnu za nezávislosť. Jednotlivé armády, ktoré sa nachádzali v Buenos Aires sa rozdelili, aby mohli bojovať s rôznymi skupinami, ktoré stále podporovali španielsku vládu. V roku 1810 bola vytvorená nová republika, ktorá dostala názov Spojené provincie La Platy. Bola vytvorená Chunta, ktorá pozostávala v veľkého počtu členov. Tento spôsob vlády však bol nahradený dvoma triumvirátmi a nakoniec jedným najvyšším diktátorom. Formálna nezávislosť od Španielska bola vyhlásená v roku 1816. Počas celého priebehu vojen o nezávislosť v Latinskej Amerike zostalo Buenos Aires slobodné a nebolo obsadené podporovateľmi kráľovstva[19].

Historicky je Buenos Aires centrom liberalizmu, voľného obchodu a zahraničných myšlienok, kým veľa provincií, hlavne na severozápade, inklinovali viac k myšlienkam nacionalizmu a katolicizmu. Väčšina z vnútorných nepokojov v argentínskej histórii začala s centralisticko-federalistickým konfliktom z 19. storočia, ktorý sa viaže práve na udalosti z bojov o nezávislosť a následným rozdielom medzi Buenos Aires a provinciami. V mesiacoch, ktoré nasledovali po Májovej revolúcii, Buenos Aires poslalo množstvo vojakov do provincií s úmyslom získať ich súhlas na vznik republiky. Veľa z týchto vojenských misií skončilo násilnými stretmi a naštartovalo napätie medzi hlavným mestom a provinciami. V 19. storočí bolo Buenos Aires blokované dvakrát cudzími námornými silami. Najprv od roku 1838 do roku 1840 Francúzmi[20] a neskôr od roku 1845 do roku 1848 spoločnými britsko-francúzskymi silami. Obe blokády skončili neúspechom a európske mocnosti ustúpili od svojich požiadaviek[21].

19. a 20. storočie

Buenos Aires (1860).
Argentínsky pavilón na Plaza San Martín (1889).
Casa Rosada pri príležitosti stého výročia Májovej revolúcie (1910).

Rôzne udalosti 19. storočia niekoľkokrát zmenili štatút mesta. Najprv bolo hlavným mestom provincie Buenos Aires. Potom medzi rokmi 1852 a 1861 sa stalo hlavným mestom tzv. Štátu Buenos Aires, čo bol štát, ktorý sa na krátko odtrhol od Argentínskej konfederácie. Otázka štatútu mesta sa niekoľkokrát riešila aj na bojovom poli, až kým sa tento problém konečne nevyriešil v roku 1880, kedy bolo mesto federalizované, stalo sa sídlom vlády a starosta mesta bol do úradu menovaný prezidentom. Následne sa palác v Buenos Aires menom Casa Rosada stal sídlom prezidenta republiky[12].

V meste však boli veľké problémy so zdravotným stavom obyvateľstva. Hlavne v chudobných častiach mesta sa rozširovala tuberkulóza. Miestni politici a lekári však obviňovali chudobných obyvateľov mesta, že si za choroby môžu sami, keďže žijú v schátraných domoch. Ľudia začali ignorovať kampane na verejné zdravie, ktoré boli zamerané na liečbu nákazlivých chorôb. Úrady dokonca v snahe zabrániť šíreniu chorôb zakázali ľuďom pľuť na uliciach. Následne boli prijaté prísne pravidlá na starostlivosť o deti a došlo k oddeľovaniu chorých od zdravých členov rodín[22].

Okrem toho, bohatstvo vytvorené daňami v Buenos Aires, úrodnými pôdami v krajine, rozvojom železnice v druhej polovici 19. storočia, zvýšil ekonomickú silu Buenos Aires. Od 80. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia sa Buenos Aires stalo hlavnou cieľovou destináciou pre imigrantov z Európy, predovšetkým z Talianska a Španielska. Mesto sa tak stalo multikultúrnym centrom, ktoré sa mohlo porovnávať aj s európskymi metropolami[23]. Divadlo Teatro Colón sa stalo jedným z najlepších opier sveta[24], mesto sa tiež stalo regionálnym centrom rozhlasu, kinematografie a divadla. V tomto období boli tiež vybudované hlavné mestské ulice a na začiatku 20. storočia sa začalo so stavbou najvyššej budovy v Južnej Amerike tej doby a prvého systému metra[25]. Druhý stavebný boom v rokoch 1945 až 1980 pretvoril centrum, ako aj väčšiu časť mesta.

Stavba Obelisku Buenos Aires (1936).

Buenos Aires sa stalo veľmi atraktívnym aj pre ľudí z ostatných častí Argentíny a okolitých štátov. V blízkosti priemyselných častí mesta sa začali v 30. rokoch 20. storočia rýchlo stavať chudobné štvrte, tzv. "villas miseria"[26]. Tým začali veľké sociálne problémy a spoločenská nerovnosť medzi rastúcou populáciou mesta. Z tohto dôvodu medzi miestnymi robotníkmi vznikol základ pre neskoršie myšlienky Peronizmu, ktoré sa naplno prejavili v Buenos Aires pri demonštrácii na námestí Plaza de Mayo dňa 17. októbra 1945, počas tzv. "Día de la Lealtad", teda dňa lojality. Robotníci z miestnych tovární sa stali hlavnými podporovateľmi Peronizmu[27]. Dňa 16. júna 1955 však došlo k bombovému útoku na námestí Plaza de Mayo, pri ktorom zahynulo 364 civilistov[28]. Na mesto začali útočiť aj lietadlá, čo bolo vôbec prvýkrát, kedy došlo k leteckému útoku na Buenos Aires. Tým začal vojenský puč, ktorý mal za cieľ zosadiť prezidenta Juana Peróna. Prevrat bol o tri mesiace úspešný a prezident Perón bol zosadený. Prevrat dostal názov "Revolución Libertadora"[29]. V 70. rokoch 20. storočia bolo mesto sužované bojmi medzi ľavicovými revolučnými hnutiami a pravicovými polovojenskými skupinami, ktoré boli podporované prezidentkou María Estela Martínezová Perónová, vdovou po prezidentovi Perónovi[30].

Generál Jorge Rafael Videla viedol v marci 1976 vojenský puč, ktorý zvrhol prezidentku Maríu Estelu Martínezovú Perónovú[31]. Tým začalo čierne obdobie argentínskej histórie nazvané "Špinavá vojna", počas ktorého bolo unesených a zavraždených armádou až 30 000 ľudí. Už krátko po začiatku týchto udalosti začali v meste tiché protestné pochody matiek unesených ľudí, ktoré sa spojili do združenia "Asociación Madres de Plaza de Mayo", teda Asociácia matiek z Plaza de Mayo. Tieto pochody sa stali symbolom udalosti vo vtedajšej Argentíne[32]. Vojenský režim menoval v roku 1976 za starostu mesta Osvalda Cacciatoreho, ktorý navrhol plán na vybudovanie diaľnic, ktoré by vyriešili veľké dopravné problémy v meste. Tento projekt však nevyberavo postihol mnohé obytné oblasti, kde došlo k veľkému búraniu mnohých budov. Napriek tomu boli vybudované iba tri z ôsmych plánovaných diaľnic, no aj tak došlo k zničeniu niekdajších veľmi dobrých štvrtí pre život[33].

V rokoch 1982 a 1987 navštívil mesto pápež Ján Pavol II., na jeho bohoslužbách sa zišlo najväčšie množstvo ľudí v histórii mesta[34]. Návrat k demokracii v roku 1983 bol spojený aj s obnovením kultúry a v priebehu 90. rokov aj oživením ekonomiky mesta, hlavne v stavebníctve a finančnom sektore. 17. marca 1992 vybuchla pri budove veľvyslanectva Štátu Izrael bomba. Pri tomto teroristickom útoku zahynulo 29 ľudí, 242 utrpelo zranenia[35]. Dňa 18. júla 1994 sa udial ďalší teroristický útok na budovu židovskej organizácie AMIA, pri ktorom zahynulo 85 ľudí a množstvo ďalších utrpelo zranenia. Tieto udalosti znamenali začiatok islamského terorizmu v Južnej Amerike[36]. V roku 1994 bola prijatá zmena ústavy, ktorá dala Buenos Aires autonómiu a priniesla ďalšie zmeny, napr. zmenu menovania starostu prezidentom. V roku 1996 si tak občania mesta zvolili prvýkrát svojho starostu vo voľbách[37].

21. storočie

Po ústavných zmenách z roku 1994 a prvých voľbách starostu mesta sa starosta stal formálne hlavnou vlády mesta. Víťazom volieb sa stal Fernando de la Rúa, neskorší prezident Argentíny[38]. Jeho nástupca Aníbal Ibarra bol odvolaný po požiari v nočnom klube República Cromañón, pri ktorom zahynulo 194 ľudí[39]. V roku 2015 sa uskutočnili prvé elektronické voľby starostu Buenos Aires[40].

Polohopis a prírodné pomery

Poloha mesta

Buenos Aires leží na južnej strane Río de la Plata, ktoré zároveň tvorí prírodnú severnú hranicu mesta. Rieka Riachuelo tvorí južnú hranicu mesta. Buenos Aires leží v tzv. regióne Pampa. Slovo pampas označuje typické juhoamerické nížiny, ktoré sa rozkladajú v blízkosti mesta a ústia La Plata. Niektoré prímorské časti Buenos Aires boli vytvorené posunutím mora a následnou kultiváciou oblasti. Regiónom v minulosti pretekalo množstvo riek a lagún. Niektoré boli zachované, iné boli presunuté potrubím do podzemia, iné zanikli[41]. Najvýznamnejšie toky sú Maldonado, Vega, Medrano, Cildañez a White. V roku 1908 došlo k presunutiu väčšiny tokov do kanálov, nakoľko časté povodne ničili infraštruktúru mesta. V roku 1919 zvyšné toky po stavebných zásahoch zanikli[42].

Celkový pohľad na metropolitnú oblasť Buenos Aires (2014).

Podnebie

Buenos Aires sa nachádza vo vlhkom subtropickom podnebí, v ktorom sa striedajú štyri ročné obdobia[43]. Ako výsledok morských vplyvov susediaceho Atlantického oceánu je klíma mierna a extrémne teploty sú zriedkavé. Vzhľadom na studené búrky, býva počasie premenlivé. Letá bývajú horúce a vlhké. Najteplejší mesiac je január, kedy býva priemerná denná teplota 24,9 °C[44]. Najvyššia teplota 43,3 °C bola nameraná 29. januára 1957. Zimy sú studené, s miernymi teplotami počas dňa a studenými nocami. Najchladnejším mesiacom je júl, kedy je priemerná teplota 11,0 °C[43].

Graf počasia pre Buenos Aires
JFMAMJJASOND
 
 
79
 
29
17
 
 
71
 
28
17
 
 
109
 
26
16
 
 
89
 
22
12
 
 
76
 
18
8
 
 
61
 
14
5
 
 
56
 
14
6
 
 
61
 
16
6
 
 
79
 
18
8
 
 
86
 
21
10
 
 
84
 
24
13
 
 
99
 
28
16
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: BBC Weather

Vláda a politika

Na čele exekutívy je starosta, ktorý je zároveň hlavnou regionálnej vlády. Je volený na štvorročné funkčné obdobie spolu so svojim zástupcom, ktorý predsedá mestskému zastupiteľstvu so 60. poslancami. Každý poslanec je taktiež volený na štyri roky. Polovica zastupiteľstva je volená po dvoch rokoch, teda každé dva roky sa zvolí nových 30 poslancov. Súdna moc je tvorená Najvyšším súdom pre spravodlivosť (Tribunal Superior de Justicia), Mestskou radou (Consejo de la Magistratura), verejným ministrom a inými mestskými súdmi. Argentínska ústava po zmenách z roku 1996 garantuje volebné právo ako slobodné, tajné, univerzálne, povinné a nekumulatívne. Cudzinci s trvalým pobytom na území mesta majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Argentíny s pobytom v meste[45].

Mesto má menšiu autonómiu ako provincie Argentíny. V roku 1996, krátko pred prvými mestskými voľbami, argentínsky parlament rozhodol, že vládu nad 25 000 príslušníkmi federálnej polície a federálnymi inštitúciami na území mesta preberie autonómna mestská vláda. Okrem toho bolo rozhodnuté, že prístav Buenos Aires, spolu s inými miestami, zostane pod správou centrálnej vlády[46]. V roku 2008 bola zriadená Metropolitná polícia Buenos Aires, ktorá vznikla z časti federálnej polície, ktorá sa dostala pod správu mesta. Väčšina z bývalých federálnych policajtov v súčasnosti slúži v Polícii Buenos Aires[47].

Na začiatku roka 2007 sa mesto rozhodlo prejsť k decentralizácii, boli vytvorené menšie územné jednotky, tzv. comunas. Tieto majú spravovať volené výbory, ktoré sú tvorené siedmymi členmi. V Senáte Argentíny je Buenos Aires reprezentované troma senátormi, do argentínskeho parlamentu volia obyvatelia Buenos Aires 25 poslancov[48].

Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Buenos Aires

'Ndrangheta
Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu
Úřednická vláda
Úmrtí v roce 2021
Úmrtí v roce 2022
Únětická kultura
Únor
Únor 1948
Ústřední výbor Komunistické strany Československa
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústavní soud České republiky
Ústavní zákon o československé federaci
Ústav pro studium totalitních režimů
Útok v moskevském divadle na Dubrovce
Čína
Čínsko-sovětské konflikty (1969)
Čínsko-sovětský rozkol
Časně slovanské období
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Čečensko
Červený obr
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká socialistická republika
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
České knížectví
České království
České národní obrození
České předsednictví v Radě Evropské unie 2009
České Slezsko
České stavovské povstání
České země za první světové války
Český rozhlas
Český rozhlas Dvojka
Český stát za vlády Jagellonců
Český statistický úřad
Česko
Československá lidová armáda
Československá měnová reforma (1953)
Československá republika (1948–1960)
Československá socialistická republika
Československá televize
Československé parlamentní volby 1946
Československý rozhlas
Československo
Československo-sovětské přátelství
Čierna nad Tisou
Čistky
Členský stát Evropské unie
ČTK
Řím
Římské číslice
Řecko
Řeka
Šablona:Infobox - demografie
Šimon Mareček
Školství
Španělsko
Štěpán Trochta
Švédsko
Železná opona
Živočichové
1. květen
1. leden
10. červen
10. říjen
10. listopad
11. listopad
11. prosinec
11. září
12. únor
12. červen
12. červenec
12. listopad
12. prosinec
13. červen
13. červenec
13. prosinec
14. červen
14. červenec
14. březen
14. leden
14. listopad
14. prosinec
15. červen
15. červenec
15. leden
16. červen
16. březen
16. duben
16. květen
16. srpen
17. únor
17. duben
17. leden
17. listopad
1711
18. červenec
18. duben
18. květen
18. leden
1816
19. únor
19. červen
19. červenec
19. duben
19. listopad
19. srpen
19. století
1922
1941
1945
1946
1948
1949
1950
1952
1954
1957
1965
1968
1969
1972
1975
1978
1982
1987
1988
1989
1991
1992
1993
1996
1997
1998
1999
2. říjen
2. duben
2. listopad
20. únor
20. červenec
20. květen
20. srpen
20. století
2000
2001
2002
2002 ve filmu
2002 ve fotografii
2002 ve sportu
2002 v dopravě
2002 v hudbě
2002 v letectví
2002 v loďstvech
2003
2004
2005
2006
2007
2009
2011
2012
2021
2022
21. únor
21. říjen
21. listopad
21. srpen
21. století
22. únor
22. červenec
22. říjen
22. listopad
23. únor
23. červenec
23. říjen
23. březen
23. leden
24. únor
24. červen
25. únor
25. červenec
25. říjen
25. duben
25. květen
26. říjen
26. duben
27. červenec
27. březen
27. duben
27. květen
27. srpen
28. únor
28. červen
28. červenec
28. říjen
28. září
29. říjen
29. březen
29. srpen
3. únor
3. březen
3. květen
3. listopad
3. tisíciletí
30. červen
30. říjen
30. duben
30. srpen
31. říjen
31. březen
31. květen
31. prosinec
4. únor
4. červen
4. duben
4. prosinec
461
5. červen
5. září
6. květen
6. listopad
7. srpen
8. únor
8. červen
8. duben
8 žen
9. listopad
Abelova cena
Achtung Baby
Acquis communautaire
Adam Hložek
Adam Stejskal
Aeroflot
Afghánistán
Africká unie
Akce 77
Akvizice
Albánie
Albánská lidová republika
Albánská lidová socialistická republika
Aleš Brichta
Alexander Dubček
Alexej Čepička
Alexej Kosygin
Alina Chamzina
Alina Zagitovová
Alois Indra
Anastasija Zacharovová
Andrej Andrejevič Gromyko
Andrej Antonovič Grečko
Andrej Babiš
Anna Čežíková
Anthony Elanga
Anticharta
Antonín Kapek
Antonín Novotný
Antonín Zápotocký
Antonov An-12
Antonov An-24
Anton Myrer
Arakain
Archiv výtvarného umění
Argentina
Argentinské tango
Ariane 5
Arnaud De Lie
ASU-57
ASU-85
Athény
Augustin Navrátil
Austrálie
Autoritní kontrola
Avenida Corrientes
Bílý trpaslík
Bójové
Beatová síň slávy
Berlínská zeď
Bill Clinton
Biskup
Blue Effect
Bohemia Energy
Boj o rozhlas (1968)
Bondovka
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Bratislava
Bratislavská deklarace
Brazílie
BRDM-1
Brexit
Brno
Brusel
BTR-152
Buenos Aires
Bulharská komunistická strana
Bulharská lidová republika
Buržoazie
Campbell Wright
Castell
Centrální plán
Chad Trujillo
Charta 77
Charterový let
Chceme světlo!
Chruščovovské tání
Citron (hudební skupina)
Cole Palmer
Colours of Ostrava
Commons:Featured pictures/cs
Constantijn Nizozemský
Covid-19
cs:Usnesení vlády k žádosti České republiky o přijetí do Evropské unie
Cyril Svoboda
Dálnice
Díválí
Dýchací soustava
Dějiny Česka
Dělnicko-rolnická vláda
Důl Svornost
Daň z přidané hodnoty
Dalibor Svrčina
Daniel Kahneman
Darija Snigurová
David Čerňanský
David Koller
David Pech
Davit Niniashvili
Demokracie
Demonstrace (protest)
Demonstrace na Rudém náměstí v roce 1968
Den vzniku samostatného československého státu
De Generace
Difuze
Disent
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Divoký srdce
Dluhová krize v eurozóně
Dnes neumírej
Doba římská na území Česka
Doba bronzová na území Česka
Dodavatel poslední instance
Dominic Stricker
Dovoz
Drážďany
Drahomír Kolder
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá vláda Mikuláše Dzurindy
Dušan Kouřil Jr.
Duben
Dvoustranně souměrní
Einár
Ekonomická krize od 2007
Eloise Oranžsko-Nasavská
Elon Musk
Emigrace
Emilia Jones
Encyklopedie
Eneolit na území Česka
Enver Hodža
Epitelová tkáň
ERM II
Erupce sopky
Estonsko
Etc...
Etiopie
Euro
Eurobarometr
Eurokomunismus
Evžen Plocek
Evropa
Evropská komise
Evropská měnová unie
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská společenství
Evropská unie
Evropský hospodářský prostor
Evropský zatýkací rozkaz
Fábio Carvalho
Fábio Silva
Fakulta informačních technologií Vysokého učení technického v Brně
Felix Dánský
Ferdinand I. Habsburský
Fidel Castro
Filip Řeháček
Filip Topol
Finsko
Flamengo
Florian Siwicki
Fondy Evropské unie#PHARE
Fonograf
Framus Five
Francie
Francisco Franco
František Josef I.
František Kotva
František Kriegel
Frederik Willem de Klerk
Frontman
Futaba Itó
Gama Sagittae
Gaten Matarazzo
Gazeta Wyborcza
Gemeinsame Normdatei
Generální tajemník ÚV KSČ
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
George H. W. Bush
Giorgia Meloniová
Glasgow
Glasnosť
Gonochorismus
Grónské referendum o Evropských společenstvích 1982
Grónsko
Gregoriánský kalendář
Gudžarát
Gustáv Husák
Hámid Karzaj
H. Robert Horvitz
Haag
Habsburkové
Habsburská monarchie
Halloween
Hans Enoksen
Harry Potter a Tajemná komnata (film)
Havlíčkův Brod
Heath Freeman
Heliodor Píka
Helsinky
Hermafrodit
Hlavní strana
Hltan
HMAS Sydney (D48)
Hmotná nouze
Hnědý trpaslík
Hostitel
Hrubý domácí produkt
Hudba
Hudba Praha
Hudba Praha & Michal Ambrož
Hudba Praha (album)
Hudebník
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební skladatel
Hudební soubor
Husitství
Hvězdná velikost
Ilegální obchod s drogami
Iljušin Il-14
Imatrikulace (letectví)
Imre Kertész
Indie
Indonésie
Industrializace
International Standard Serial Number
Internet Archive
Invaze
Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa
Invazní pruhy
IROZHLAS
Irsko
Isabelle Allen
Island
Itálie
Ivan Jakubovskij
Ivan Král
Ivan Martin Jirous
Ivo Tretera
Izrael
Jáchymov
János Kádár
Jérémy Doku
Jaderná elektrárna Temelín
Jair Bolsonaro
Jakov Alexandrovič Malik
Jakub Konečný (lední hokejista)
Jakub Krejčí
James Bond
Jana Altmannová
Jan Anastáz Opasek
Jan Bula
Jan Dus
Jan Haubert
Jan Hrubý (hudebník)
Jan Ivan Wünsch
Jan Kolář (vzpěrač)
Jan Masaryk
Jan Myšák
Jan Palach
Jan Patočka
Jan Rejžek
Jan Spálený
Jan Zajíc
Jan Zrzavý
Japonsko
Jaroslav Šaroch
Jasná Páka
Jean-Pierre Raffarin
Jednorodí
Jednotné zemědělské družstvo
Jerry Lee Lewis
Jiří Šindelář (hudebník)
Jiří Jelínek (baskytarista)
Jiří Kraus
Jiří Minařík
Jiří Schelinger
Jiří z Poděbrad
Jižní Korea
Jimmy Carter
Joško Gvardiol
Johannes Kepler
John-Jason Peterka
John Bennett Fenn
John Sulston
Josef Špaček (politik KSČ)
Josef Beran
Josef Charvát (odbojář)
Josef Chuchma
Josef Hlavatý
Josef Hlouch
Josef II.
Josef Klaus (politik)
Josef Pavel (1908)
Josef Smrkovský
Josef Zieleniec
Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Jozef Púčik
Jugoslávie#Socialistická Jugoslávie
Junák – český skaut
Jupiter (planeta)
Jurij Andropov
Justiční vražda
Kádrové důvody
Kádrový posudek
Kóiči Tanaka
Kabát (hudební skupina)
Kabinová lanová dráha na Ještěd
Kalábrie
Kamenný most v Písku
Kamil Střihavka
Kardinál
Karel Hoffmann (politik)
Karel III. Britský
Karel IV.
Karel Malík
Katapult (hudební skupina)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 2002
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kaunas
Kauza Čapí hnízdo
KDU-ČSL
Keely Hodgkinsonová
Kelly Sildaruová
KGB
Ki-Jana Hoever
Klad
Klaudios Ptolemaios
Klement Gottwald
Kmen (biologie)
Kodaň
Kodaňská kritéria
Kofi Annan
Kojetín
Kolektivizace v Československu
Komunisté
Komunistická strana
Komunistická strana Číny
Komunistická strana Československa
Komunistická strana Španělska
Komunistická strana Slovenska (1948)
Komunistický režim
Komunistický režim v Československu
Konžská demokratická republika
Koncentrační tábor
Konference OSN o změně klimatu 2021 v Glasgow
Konjunkce (astronomie)
Konstantin Babickij
Kontrarevoluce
Konvent o budoucnosti Evropy
Konzervativní strana (Spojené království)
Korejská válka
Kormoran (1940)
Kosmodrom Bajkonur
Krausberry
Krucipüsk
Kuba
Kulak
Kulomet SG-43
Kult osobnosti
Kurt Wüthrich
Kurt Waldheim
Květen 1968 ve Francii
Kypr
Kytara
Ladislav Adamec
Ladislav Hosák
Lafetace
Lajka
Lamezia Terme
Latina
Laurentien Nizozemská
Leonid Iljič Brežněv
Leszek Engelking
Letiště
Letiště Brno-Tuřany
Letiště Praha Ruzyně
Letní olympijské hry mládeže 2018
Lewis MacDougall
Leylah Fernandezová
Liberálové.CZ
Libius Severus
Libor Pešek
Library of Congress Control Number
Lidová demokracie
Lidové milice
Lidská práva
Listopad
Listopad 1989
Litva
Lotyšsko
Lou Fanánek Hagen
Luboš Andršt
Luboš Pospíšil
Lubomír Štrougal
Lucas Bergström
Luca Stanga
Lucemburk
Lucemburkové
Ludvík Kandl
Ludvík Svoboda
Luiz Inácio Lula da Silva
Lukáš Horníček
Lukáš Richtr
Lvov
Lyndon B. Johnson
Maďarská lidová republika
Maďarská socialistická dělnická strana
Maďarsko
Maastrichtská kritéria
Maelström
Mafia: The City of Lost Heaven
Magnus Sheffield
Maják (album)
Malta
Mao Ce-tung
Maršál Sovětského svazu
Marcus & Martinus
Marek Icha
Marek Vokáč
Marie Švermová
Marie Charousková
Marie Terezie
Markéta Vojtěchová Ambrožová
Markomani
Mark Shuttleworth
Marsyas (hudební skupina)
Mars (planeta)
Marta Kosťuková
Martin Dzúr
Martin Kraus (zpěvák)
Marxismus
Masatoši Košiba
Matěj Belko
Mathias Vacek
Memorial
Menstruační vložka
Merkur (planeta)
Metro
Mezenchym
Mezinárodní astronomická unie
Mezinárodní letiště Daniela Haličského Lvov
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii
Mezinárodní vesmírná stanice
Michael Šimůnek
Michael E. Brown
Michail Lomonosov
Michail Suslov
Michal Ambrož
Michal Ambrož a Hudba Praha
Michal Lefčík
Michal Pavlíček
Michal Prokop
Microsoft
Miki Volek
Mikrofotografie
Mikuláš Dzurinda
Milada Horáková
Milan Hlavsa
Miloš Jakeš
Miloš Zeman
Mil Mi-26
Ministerstvo práce a sociálních věcí České republiky
Miroslav Žbirka
Miroslav Středa
Mistrovství světa ve fotbale 2002
Mnichovská dohoda
Monarchismus
Mongolsko
Morava
Moskevský protokol
Moskva
Motolice
MusicBrainz
Mysterium Cosmographicum
Náměstí Svobody (Brno)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní fronta Čechů a Slováků
Národní knihovna České republiky
Národní shromáždění Československé socialistické republiky
Německá demokratická republika
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Naréndra Módí
Nationale Volksarmee
Nejvyšší sovět Sovětského svazu
Neodermata
Neodermis
Neolit na území Česka
Nepohlavní rozmnožování
Nervová soustava
Netanja
Nick Malík
Nicolae Ceaușescu
Nicola Zalewski
Nikolaj Viktorovič Podgornyj
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii nebo lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Nobelova pamětní cena za ekonomii
Normalizace
Nova
Nusle
Nyiragongo
Občanská válka v Angole
Oběžná dráha
Oběhová soustava
Obec s rozšířenou působností
Obelisk (Buenos Aires)
Ocel
Odboj během druhé světové války
Odsun sovětských vojsk z Československa
Oldřich Černík
Oldřich Říha
Oldřich Švestka
Oldřich Veselý
Olympic
Opičí selfie
Orel (spolek)
Organizace africké jednoty
Organizace spojených národů
Osvald Závodský
Ota Petřina
Otmar Brancuzský
Pád mostu v Gudžarátu
Pán prstenů: Dvě věže
Přídělový systém
Případ lovců kůží
Předseda vlády
Přemyslovci
Připojení Hlučínska k Československu
Paleozoikum
Památník Vojna u Příbrami
Paměť národa
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parti communiste français
Pavel Švanda (křesťanský aktivista)
Pavel Bittner
Pavel Telička
Pavel Váně
Pavel Wonka
Pavol Molnár
Perestrojka
Pesachový masakr
Petro Šelest
Petr Fiala
Petr Janda
Petr Kalandra
Petr Korál
Petr Novák
Petr Placák
Petr Skoumal
Pio z Pietrelciny
Plánovaná ekonomika
Planeta
Platónské těleso
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutvonožci
Plzeňské povstání (1953)
Pohlavní rozmnožování
Pohraniční stráž
Polarizace (elektrodynamika)
Politbyro
Polská lidová republika
Polská sjednocená dělnická strana
Polsko
Pomocný technický prapor
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Evropská unie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Post Bellum
Poučení z krizového vývoje
Povodeň v Česku (2002)
Právo (deník)
Průmyslová revoluce v Česku
Pražské jaro
Pražský výběr
Praga
Praha
Praní špinavých peněz
Pravda (noviny)
Prehistorie Česka
Prezident České republiky
Prezident Brazílie
Proces se skupinou Milady Horákové
Proces se Slánským
Proces s buržoazními nacionalisty
Proces s krajskými tajemníky
Progres 2
Prophets of Rage
Protektorát Čechy a Morava
Protesty v Íránu (2022)
Protiokupační demonstrace v roce 1969
Protonefridie
Provolání Všemu lidu ČSSR
První pětiletka (Československo)
První republika
První vláda Klementa Gottwalda
První vláda Oldřicha Černíka
Prvoústí
Public Enemy
Q114943882
Q12036674
Q12036674#identifiers
Q12036674#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1773668
Q57391271
Quaoar (planetka)
Rada bezpečnosti OSN
Rada Evropské unie
Rada vzájemné hospodářské pomoci
Radim Hladík
Radio Beat
Radu Drăgușin
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raymond Davis mladší
Reálný socialismus
Referendum o přistoupení České republiky k Evropské unii
Reichsbrücke
Rekatolizace
Revoluce 1848–1849 v Rakouském císařství
Ricimer
Rishi Sunak
Robert Browning
Rock
Roman Dragoun
Ron Flowers
Ross Perot
Rovnost (pracovní tábor)
Rozšiřování Evropské unie
Rozhlas po drátě
Rudé náměstí
Rudolf II.
Rudolf Kirchschläger
Rudolf Slánský
Rumunská socialistická republika
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rychlostní kanoistika
Sámova říše
Sára Korbelová
Sázava
Sídliště
Síra
Saab 32 Lansen
Sadie Sink
Salt Lake City
Sametová revoluce
Samuel Kňažko
SARS-CoV-2
Saská Kamenice
Saturn (planeta)
Sbor národní bezpečnosti
Schengenský prostor
Schizocoel
Severní Čechy
Severní Korea
Severočeský kraj
Severoatlantická aliance
Severomoravský kraj
Seznam britských králů
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Seznam premiérů Česka
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Sierra Leone
Si Ťin-pching
Sjednocená socialistická strana Německa
Skai Jackson
Skotsko
Slobodan Milošević
Slovenská socialistická republika
Slovensko
Slovinsko
Slunce
Socialismus
Socialismus s lidskou tváří
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Sojuz (kosmická loď)
Sokol (spolek)
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:(Srpen68)Bilak & Husak.jpg
Soubor:(Srpen68)Zraneny vojak FF.jpg
Soubor:(Zari68)Alexander Dubcek B.jpg
Soubor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg
Soubor:1968-Prague Spring ogv B.png
Soubor:1968-Prague Spring ogv I.png
Soubor:1968-Prague Spring ogv J.png
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1985-074-27, Hilfskreuzer Kormoran.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-F0417-0001-011, Berlin, VII. SED-Parteitag, Eröffnung.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 183-H0603-0036-001, Moskau, Ulbricht und Breshnew.jpg
Soubor:CHAROUSKOVÁ Marie (Klárov 26. 8. 1968).jpg
Soubor:Coat of arms of the Czech Republic.svg
Soubor:Czechoslovakia cs.png
Soubor:Czechoslovakia demo.png
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Een vluchtelingenkamp voor Tsjechen bij de Wiener Reichsbrücke (Oostenrijk), Bestanddeelnr 921-6236 (cropped).jpg
Soubor:Flag of Hungary.svg
Soubor:Flag of Poland (1927–1980).svg
Soubor:Flag of the KSC.svg
Soubor:František Dostál Srpen 1968 3.jpg
Soubor:František Dostál Srpen 1968 4.jpg
Soubor:Gaten Matarazzo.jpg
Soubor:Hanging Bridge from Opposite Side Morbi - panoramio.jpg
Soubor:Helsinki demonstration against the invasion of Czechoslovakia in 1968.jpg
Soubor:Hudba Praha, Ladronka, kytarista.jpg
Soubor:IICCR G539 Ceausescu Dubcek Svoboda.jpg
Soubor:Jan Bula B.jpg
Soubor:Kostyuk WMQ18 (11) (41744133780).jpg
Soubor:Leylah Fernandez (cropped)(closeup).jpg
Soubor:Lidove milice logo.svg
Soubor:Macaca nigra self-portrait large.jpg
Soubor:Okupace Svobodný-vysílač.JPG
Soubor:Památník obětí komunismu - Teplice(detail).jpg
Soubor:Patocka 1971.jpg
Soubor:Pisek povoden.jpg
Soubor:Posta Romana - 1959 - Laika 120 B.jpg
Soubor:Praga 11.jpg
Soubor:Sadie Sink 2-00359 (43866091502) (cropped).jpg
Soubor:Sagitta constellation map.png
Soubor:Tango Porteño.jpg
Soubor:Transparent na Morovém sloupě na náměstí Svobody v Brně, srpen 1968.jpg
Soubor:Vítejte v EU.jpg
Soubor:Vyjezdni dolozka 1967.jpg
Soubor:Warsaw Pact Logo.svg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Za vashu i nashu svobodu.jpg
Souborný katalog České republiky
Souhvězdí
Souhvězdí Šípu
Soul
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX Crew-3
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
SPOLU
Spotřební daň
Spotřební průmysl
Sputnik 2
Státní bezpečnost
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Státní zastupitelství
Stávka
Střední skupina vojsk
Středočeský kraj
Středoslovenský kraj
Střevo
Stalinův pomník
Stalinismus
Starý pecky (a tak dál...)
Starší doba železná na území Česka
Strašnické krematorium
Stromboli (hudební skupina)
Studená válka
Suchoj Su-27
Superskupina (hudba)
Světové dny mládeže
Sydney Brenner
Synkopy 61
Tábor nucené práce
Těžký průmysl
Třebíč
Třetí Československá republika
Třicetiletá válka
Tři králové (protinacistický odboj)
Tři sestry (hudební skupina)
T-55
Taťjana Bajevová
Takeoff (rapper)
Tasemnice
Tavenina
Teplice
Teror
Tesla (podnik)
Tetřívek douglaskový
Textař
The Plastic People of the Universe
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tim Stützle
Todor Živkov
Tomáš Špidlík
Tomáš Hajíček
Tomáš Halík
Tommaso Menoncello
Toronto
Tržní ekonomika
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Traktor (píseň)
Transportní letoun
Twitter
U2
Ukrajinská sovětská socialistická republika
Uliční výbor
Unie svobody – Demokratická unie
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Václavské náměstí
Václav Havel
Václav Klaus
Václav Sejk
Válka v Tigraji
Vídeň
Vít Malinovský
Výšková migrace
Východní blok
Východní Timor
Východočeský kraj
Východoslovenský kraj
Vývoz
Věznice
Vakcína proti covidu-19
Varšavská smlouva
Varšavská univerzita
Vasil Biľak
Vedoucí úloha strany
Velká recese
Velkomoravská říše
Venuše (planeta)
Vernon L. Smith
Vesmírná turistika
Vietnamská demokratická republika
Viktória Čerňanská
Viktor Janukovyč
Vila Tugendhat
Vinohradská
Vinohrady (Praha)
Virtual International Authority File
Visací zámek (hudební skupina)
Vláda České republiky
Vláda Petra Fialy
Vláda Rishiho Sunaka
Vláda Vladimíra Špidly
Vladimír Špidla
Vladimír Guma Kulhánek
Vladimír Mišík
Vladimír Padrůněk
Vladimír Remek
Vladimír Zatloukal
Vlado Čech
Vodní elektrárna
Volby
Volby 2002
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2002
Volby prezidenta USA 1992
Volodymyr Zelenskyj
Vražda
Vratislav Janda
Vstup České republiky do Evropské unie
Vstup Bulharska do Evropské unie
Vstup Chorvatska do Evropské unie
Vstup Estonska do Evropské unie
Vstup Kypru do Evropské unie
Vstup Litvy do Evropské unie
Vstup Lotyšska do Evropské unie
Vstup Maďarska do Evropské unie
Vstup Malty do Evropské unie
Vstup Polska do Evropské unie
Vstup Rakouska do Evropské unie
Vstup Rumunska do Evropské unie
Vstup Slovenska do Evropské unie
Vstup Slovinska do Evropské unie
Vydírání
Vykonstruovaný proces
Vylučovací soustava
Vysídlení Němců z Československa
Vysoké učení technické v Brně
Vznik Československa
Władysław Gomułka
Walter Ulbricht
West End
Whitney Osuigweová
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Přesměrování
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilbur Smith
Wilsdruff
Windows 95
WorldCat
XIV. sjezd KSČ
Xiye Bastidová
XX. sjezd KSSS
Základní vojenská služba
Zákon na ochranu lidově demokratické republiky
Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu
Zánik Československa
Západní Německo
Západočeský kraj
Zaměstnanost
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zavedení eura v Česku
Zavedení eura v Česku#VeÅ™ejné mínÄ›ní
Zdeněk Juračka (hudebník)
Zdeněk Mlynář
Země
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny české
Zimmerwaldská konference
Zimní olympijské hry 2002
Znárodnění
Zpěv
Zuzana Burianová
Zvací dopis




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk