Bulharská akadémia vied (centrálna budova)

	Centrálna budova; Bulharskej akadémie vied; (Централната сграда; на Българска академия на науките)
	budova
	pohľad na centrálnu časť budovy z východu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Sredec
Súradnice	42°41′40″S 23°19′55″V / 42,69444°S 23,33194°V
Autor	Jakob Heinrich Mayer; (najstaršia časť budovy),; Petka Momčilov; (prvé rozšírenie budovy),; Jordan Jordanov a Sava Ovčarov; (druhé rozšírenie budovy)
Vznik	1892 – 1893
Rozšírenia	1907,; 1925 – 1928
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	sídlo Bulharskej akadémie vied
	Wikimedia Commons: Bulgarian Academy of Sciences (headquarters)
	Geografický portál

Súradnice: 42°41′40″S 23°19′55″V / 42,69444°S 23,33194°V

Centrálna budova Bulharskej akadémie vied (bulh. Централната сграда на Българска академия на науките – Centralnata sgrada na Bălgarska akademija na naukite)^[1] je hlavná budova Bulharskej akadémie vied, ktorá sa nachádza v meste Sofia, v Sofijskej oblasti, v západnom Bulharsku.^[1]^[2]^[3]^[4]^[5] Kultúrna pamiatka národného významu.^[4]^[5]^[1]

Ďalšie názvy

Stavba je známa aj ako ako Budova Bulharskej akadémie vied (bulh. Сградата на Българска академия на науките – Sgradata na Bălgarska akademija na naukite),^[4] alebo len Bulharská akadémia vied (bulh. Българска академия на науките – Bălgarska akademija na naukite),^[1]^[3] prípadne pod jej pôvodným názvom Bulharská literárna spoločnosť (bulh. Българско книжовно дружество – Bălgarsko knižovno družestvo).^[1]^[4]

Lokalita

Budova leží v centrálnej časti Sofie^[4]^[5] v rajóne Sredec^[5] na bulváre „Car Osvoboditel“ (bulh. булевард „Цар Освободител“ – buleverad „Car Osvoboditel“, doslova bulvár cára Osloboditeľa)^[5]^[4]^[3] č. 1^[5]^[4]^[3] na mieste kde sa bulvár križuje s námestím „Narodno săbranie“ (bulh. площад „Народно събрание“ – ploštad „Narodno săbranie“, doslova námestie Národné zhromaždenie^[4]

Dejiny

Počiatky dejín budovy siahajú do mája 1883, kedy sofijská mestská obecná správa darovala lokalitu v centrálnej časti mesta na výstavbu budovy sídla Bulharskej literárnej spoločnosti, ktorá bola priamym predchodcom dnešnej Bulharskej akadémie vied.^[3] Základný kameň budovy bol položený v roku 1890.^[1] Samotná výstavba prebehla prevažne v roku 1892.^[1]^[3] a bola ukončená v priebehu roku 1893.^[3]^[2] Prvým obyvateľom budovy, nebola Bulharská literárna spoločnosť, v budove sa najskôr usídlilo vtedajšie ministerstvo vnútra a samotná Bulharská literárna spoločnosť sa nakoniec do budovy nasťahovala podstatne neskôr.^[3]

Budova bola dvakrát rekonštruovaná a rozširovaná.^[3] Prvá prestavba spojená s rozšírením budovy sa uskutočnila v roku 1907.^[3] Druhá prestavba pri ktorej bola k areálu v severnej časti pristavená nová budova^[1]^[3] a v centrálnej časti prednej fasády budovy bol postavený monumentálny hlavný vchod^[3] sa uskutočnila v rokoch^[1]^[3] 1925^[1] – 1928.^[1]^[3]^[2]

V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[4]

V súčasnosti je budova sídlom centrálneho sekretariátu Bulharskej akadémie vied, ako aj sídlom prezidenta Bulharskej akadémie vied a v budove sa nachádzajú taktiež Centrálna knižnica Bulharskej akadémie vied a vedecký archív.^[1]

Charakteristika

Pôvodná centrálna časť budovy bola postavená podľa projektu švajčiarskeho architekta Heinricha Mayera.^[1]^[3]^[2] Prvá prestavba a rozširovanie budovy sa uskutočnili podľa projektu architekta Petka Momčilova,^[3] autormi projektu druhej prestavby boli architekti Jordan Jordanov a Sava Ovčarov.^[1]^[3]^[2]

Nad hlavný vchod do budovy je vo vrchnej časti ukončený trojuholníkovým frontónom, ktorý je dekorovaný ozdobnou kartušou vnútri ktorej sa nachádzajú sošky muža a ženy. Ozdobný frontón zhotovil Kiril Šivarov podľa projektu Michajla Paraščuka.^[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[4]^[5]^[1]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Štatút bol potvrdený aj v roku 1998 Ako dôvod ochrany je stanovená architektonicko-staviteľská a historická hodnota budovy.^[4]^[5] Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Sgradata na Bălgarska akademija na naukite (bulh. Сградата на Българска академия на науките, doslova Budova Bulharskej akadémie vied).^[4]

Galéria

celkový pohľad na budovu
pohľad na centrálnu časť prednej fasády z juhovýchodu
pohľad na severovýchodný roh budovy
budova na historickej snímke zhotovenej okolo roku 1930

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 119. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 129. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 276 – 278. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharská akadémia vied (centrálna budova)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 119. (bulharsky)

[ref2-2] STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 129. (po anglicky)

[ref3-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 276 – 278. (bulharsky)

[mc.government.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l Министерство на културата на Република България . mc.government.bg, . Dostupné online.

[io.morphocode.com-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]