A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
Tradícia alexandrijská | |
Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
Tradícia antiochijská | |
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
Tradícia arménska | |
Arménska | |
Tradícia chaldejská | |
Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
Tradícia konštantínopolská | |
Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
Macedónska · Maďarská | |
Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
Ruská · Slovenská · Ukrajinská |
Bulharská gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu (gréckokatolíckych cirkví). Je teda súčasťou Katolíckej cirkvi, uznáva ako najvyššiu autoritu rímskeho pápeža a jej vierouka je zhodná s rímskokatolíckou. Pri bohoslužbách používa byzantský obrad v bulharskom a cirkevnoslovanskom jazyku.
História
Bulharská gréckokatolícka cirkev vznikla v šesťdesiatych rokoch 19. storočia v súvislosti s helenizáciou pravoslávnej cirkvi v Bulharmi obývanej časti Osmanskej ríše. Pravoslávni Bulhari, ktorí používali byzantský obrad v cirkevnej slovančine mali v období existencie stredovekého bulharského štátu dva razy vlastný patriarchát uznaný zo strany konštantínopolského patriarchátu. Za tureckej nadvlády, ktorá trvala od konca 14. storočia však Bulharská pravoslávna cirkev stratila svoju nezávislosť a bola včlenená do konštantínopolského patriarchátu. To viedlo k postupnej helenizácii pravoslávnej cirkvi pôsobiacej medzi Bulharmi. Biskupské miesta začali byť obsadzované v značnej miere Grékmi a gréčtina postupne vytláčala cirkevnú slovančinu z liturgie. Grécke pravoslávne duchovenstvo začalo v 18. a 19. storočí prejavovať zosilnený nacionalizmus a konštantínopolský patriarchát odmietal žiadosti pravoslávnych Bulharov o nápravu.
V tejto situácii sa pre časť z nich javila ako riešenie tejto situácie únia s katolíckou cirkvou, preto poslali delegáciu vedenú archimandritom Josifom Sokolskim do Ríma dohodnúť úniu. Rozhovory boli úspešné. Únia bola uzavretá v Konštantínopole 18. decembra 1860 (podľa juliánskeho kalendára). Pápež Pius IX. osobne vysvätil Sokolského za biskupa 8. apríla 1861 v Ríme a vymenoval ho za arcibiskupa pre bulharských katolíkov byzantského obradu. V júni toho istého roku ho v tejto funkcii uznala aj osmanská vláda. Ale hneď v júni 1861, takmer okamžite po príchode do Istanbulu bol Sokolski za nevyjasnených okolností donútený odísť na ruskej lodi do Odesy a odtiaľ do Kyjeva, kde musel stráviť posledných 18 rokov svojho života v Kyjevsko-pečerskej lavre.
Napriek tomu Bulharská gréckokatolícka cirkev, ktorá sa identifikovala s bulharským národným hnutím, spočiatku získala 60 000 členov. Jej hlavou sa stal biskup Rafail Popov (1865 – 1876). Úspech únie medzi Bulharmi znepokojil cárske Rusko i Veľkú Britániu. Ruská vláda začala podporovať zriadenie samostatnej Bulharskej pravoslávnej cirkvi v Osmanskej ríši. To sa podarilo v roku 1870, keď bol zriadený bulharský pravoslávny exarchát, ktorý však grécky konštantínopolský patriarchát odmietal uznať až do roku 1945. Zriadenie exarchátu znamenalo koniec smerovania pravoslávnych Bulharov ku katolicizmu a na prelome 19. a 20. storočia sa tri štvrtiny bulharských gréckokatolíkov vrátilo k pravosláviu.
Väčšina Bulharov, ktorí zostali gréckokatolíkmi, žila v tomto období v dedinách Macedónie a Thrákie. Preto Svätá stolica v roku 1883 rozdelila dovtedajší apoštolský vikariát pre bulharských katolíkov byzantsko-slovanského obradu na archieparchiu v Istanbule a dva apoštolské vikariáty – jeden pre Macedóniu so sídlom v Solúne a druhý pre Thrákiu so sídlom v Odrine (Edirne v dnešnom Turecku).
Túto situáciu však úplne zmenili balkánske vojny v rokoch 1912 a 1913, v dôsledku ktorých boli bulharskí gréckokatolíci z Thrákie a gréckej časti Macedónie nútení ujsť na územie Bulharska. Tomu sa v roku 1926 prispôsobila aj ich cirkevná organizácia. Istanbulská archieparchia, macedónsky aj thrácky apoštolský vikariát boli zrušené a nahradil ich jeden bulharský gréckokatolícky apoštolský exarchát so sídlom v Sofii. To sa podarilo aj za podpory vtedajšieho apoštolského vizitátora (1925 – 1931) a neskoršieho apoštolského nuncia (1931 – 1934) v Bulharsku Angela Roncalliho, neskoršieho rímskeho pápeža Jána XXIII. Ten podporil aj zriadenie medziobradového (pre rímsky aj byzantský obrad) seminára v Sofii v roku 1934, ktorý bol vedený jezuitmi až do svojho zatvorenia v roku 1945.
V období komunistického režimu nebola Bulharská gréckokatolícka cirkev zakázaná, ale bola podrobená prísnym obmedzeniam, ktoré sa však o čosi zmiernili po zvolení Jána XXIII. za pápeža. Po politických zmenách v rokoch 1989 – 1990 môže Bulharská gréckokatolícka cirkev slobodne fungovať a získala tiež naspäť väčšinu svojho majetku.
Súčasná situácia
V súčasnosti má Bulharská gréckokatolícka cirkev okolo 10 000 členov žijúcich v rôznych častiach Bulharska. Najväčšia koncentrácia gréckokatolíckych komunít je v južnej časti krajiny. Celkovo má Bulharská gréckokatolícka cirkev 21 farností a približne rovnaký počet kňazov. V roku 2019 pápež František povýšil dovtedajší apoštolský exarchát katolíkov byzantsko-slovanského obradu v Bulharsku so sídlom v Sofii na Sofijskú eparchiu sv. Jána XXII. Jej prvým biskupom je od roku 2019 Christo Projkov (nar. 1946), ktorý bol v rokoch 1995 – 2019 sofijským apoštolským exarchom katolíkov byzantsko-slovanského obradu v Bulharsku.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Duchovné rády
Gréckokatolícka cirkev
Kánonické právo
Katolícke administratívne členenie
Katolícke knihy
Katolícke médiá
Aggiornamento
Antikatolicizmus
Arménska katolícka cirkev
Blahorečenie
Bulharská gréckokatolícka cirkev
Chaldejská katolícka cirkev
Chaldejsko-katolícka cirkev
Eparcha (biskup)
Eparchia (biskupstvo)
Episkopalizmus
Eritrejská katolícka cirkev
Etiópska katolícka cirkev
Etiópskokatolícka cirkev
Heraldický konzultor Konferencie biskupov Slovenska
Hierarchia katolíckej cirkvi
Imprimatur (katolícka cirkev)
Jeruzalemská Biblia
Kódex kánonického práva
Kódex kánonov východných cirkví
Katechizmus katolíckej cirkvi
Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)
Katolícka filozofia
Katolícka teológia
Katolícky
Konvent (náboženstvo)
Koptská katolícka cirkev
Latinizácia
Lokália
Lokálna cirkev
Magdalénske práčovne
Maronitská cirkev
Nihil obstat (formula)
Noviciát
Obrad (cirkevná tradícia)
Opát
Opátka
Oratórium (spoločenstvo)
Orientalium Ecclesiarum
Pápež
Partikulárna cirkev
Patriarcha (cirkev)
Pontificio Istituto Biblico
Postulát (kresťanstvo)
Rád premonštrátov
Sýrska katolícka cirkev
Sýrsko-malabarská katolícka cirkev
Sýrsko-malankarská katolícka cirkev
Sedisvakancia
Sedisvakantizmus
Starokatolícka cirkev
Starokatolícka cirkev v Českej republike
Subsidiarita
Svätá Ampula
Svätá rodina
Svätenina
Užhorodská únia
Unitatis Redintegratio
Východná katolícka cirkev
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk